Atmosféra na Cinematiku 2023.

Cinematik chystá festivalové hity, zaostrí na Rumunsko

Písmo: A- | A+

V poradí 19. ročník MFF Cinematik sa tento rok koná od 10. do 15. 9. v Piešťanoch. Dva mesiace pred začiatkom zverejnil prvé lákadlá zo svojho programu, ktorý obsiahne filmové novinky z festivalov ako Cannes, Sundance, Toronto, Benátky či Berlín. Uvedie tiež premiéry domácich tvorcov a zaostrí na rumunskú kinematografiu.  

Na festivale sa bude premietať napríklad hudobná krimikomédia Jacquesa Audiarda Emilia Perez (2024) so Zoe Saldanou aj Selenou Gomez, v ktorej právnička pomáha drogovému bossovi vycúvať z jeho kariéry. Snímka si z tohtoročného Cannes odniesla Cenu poroty aj Cenu za ženské herecké obsadenie. Podmanivým ľúbostným listom Neapolu je novinka Paola Sorrentina Parthenope (2024). Po Berlíne a Sundance uvedie aj Cinematik originálny triler britskej filmárky Rose Glass Krv na perách, v ktorom Kristen Stewart a Katy O’Brian prežívajú kulturistickú steroidovú romancu a túžia pomstiť staré krivdy. Festival uvedie aj druhý režisérsky počin Vigga Mortensena Až na koniec sveta. Príbeh televíznej hviezdy, ktorá bojuje proti starnutiu s využitím substancie s problematickými vedľajšími účinkami čaká publikum vo filme francúzskej filmárky Coralie Fargeat Substance. V hlavnej úlohe snímky s hororovým nádychom, ktorá si z Cannes odniesla cenu za najlepší scenár, sa predstaví Demi Moore. V programe je aj portrét dvojice žien, ktoré zápasia so vzťahovými ťažkosťami uprostred tradičnej indickej spoločnosti v dráme Záblesky nádeje (2024) indickej režisérky Payal Kapadia, ktorá získala v Cannes Veľkú cenu poroty.

Spomínané snímky uvedie festival v sekciách Cesty slávy, Meeting Point Europe a Výber umeleckého riaditeľa. Sekcia Pod lupou sa tento rok zameria na novú rumunskú kinematografiu a ďalší vhľad do súčasného rumunského filmu ponúkne retrospektíva Radu Judeho.

Podrobný program festivalu organizátori predstavia postupne v priebehu nasledujúcich týždňov, akreditácie sú už v predaji.

Autor:

Atmosféra na Cinematiku 2023. FOTO: Cinematik / Daniel Dvorský

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články