Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production
Písmo: A- | A+

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia.

Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien.

Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová).

Chýbajúca maskérka

Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení.

Vlny bodovali aj v kategóriách scenár (Jiří Mádl), kamera (Martin Žiaran), strih (Filip Malásek), zvuk (Viktor Ekrt), kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), vizuálne efekty (Ivo Marák, Miroslav Gál) a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Vojtěch Vodochodský).

Cena za prínos pre Miloslava Luthera

V televíznej kategórii zvíťazil seriál Čas nádejí (réžia Ján Sebechlebský, producenti Zuzana Balkóová, Erik Panák). Po jedenásťročnej prestávke rozhodovali akademici aj o najlepšom krátkometrážnom hranom alebo dokumentárnom filme. Stala sa ním Spoveď (réžia Rebeka Bizubová, producent FTF VŠMU)

Cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelila akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi. „Zažil som dobré aj zlé časy, dnešné považujem za najnebezpečnejšie. Ale vydržať a prekonať sa dá aj zdanlivo nemožné. Bolo to témou a posolstvom väčšiny mojej tvorby,“ povedal pri preberaní ceny Luther a zároveň apeloval na kolegyne a kolegov, aby si nenechali zlomiť chrbát.

Prečítajte si rozhovor s režisérom Miloslavom Lutherom.

Postavme sa zlu spoločne

Počas večera zaznelo viacero prejavov, ktoré filmárov, ale aj kultúrnu verejnosť vyzývali na to, aby si udržali nádej a jednotu. „Čo máme robiť dnes, aby sa zajtra minulosť nezopakovala?“ pýtala sa prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová? „Zlo rastie tam, kde mu nikto nestojí v ceste, postavme sa mu teda spoločne, pevne a jednotne!“ vyzvala.

Ocenení takisto kritizovali bujnejúcu neodbornosť. Producentka Wanda Adamík Hrycová pri preberení ceny za film roka pripomenula svoj starší pamätný výrok, že na odbornosti záleží. Vyzvala tiež prítomných, aby nestrácali nádej a odvahu. „Odvaha nezačína veľkými gestami a činmi, ale že začína jedným malým nie možno v situácii, keď väčšina hovorí áno.“

Odovzdávanie cien tentoraz nevysielala STVR, ale filmová akadémia ho streamovala. Hoci STVR resp. RTVS sa podieľala na viacerých ocenených tituloch, na odovzdávanie neprišiel ani jej dočasný generálny riaditeľ Igor Slanina, ktorý mal odovzdávať divácku cenu. V hlasovaní divákov zvíťazil film režiséra Jakuba Kronera a producentov Zuzany Mistríkovej, Radovana Gereka a Davida Blümela MIKI.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Ocenené a nominované filmy si môžete pozrieť na DAFilms.sk.

Zoznam držiteľov cien Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Najlepší animovaný film

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší filmový scenár

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší kameramanský výkon

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Najlepší filmový zvuk

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Michal Novinski (Keď život chutí)

Najlepšia scénografia

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Najlepšie umelecké masky

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Spoveď (r: Rebeka Bizubová, prod: FTF VŠMU)

Cena za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre

Miloslav Luther

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články