Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production
Písmo: A- | A+

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia.

Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien.

Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová).

Chýbajúca maskérka

Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení.

Vlny bodovali aj v kategóriách scenár (Jiří Mádl), kamera (Martin Žiaran), strih (Filip Malásek), zvuk (Viktor Ekrt), kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), vizuálne efekty (Ivo Marák, Miroslav Gál) a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Vojtěch Vodochodský).

Cena za prínos pre Miloslava Luthera

V televíznej kategórii zvíťazil seriál Čas nádejí (réžia Ján Sebechlebský, producenti Zuzana Balkóová, Erik Panák). Po jedenásťročnej prestávke rozhodovali akademici aj o najlepšom krátkometrážnom hranom alebo dokumentárnom filme. Stala sa ním Spoveď (réžia Rebeka Bizubová, producent FTF VŠMU)

Cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelila akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi. „Zažil som dobré aj zlé časy, dnešné považujem za najnebezpečnejšie. Ale vydržať a prekonať sa dá aj zdanlivo nemožné. Bolo to témou a posolstvom väčšiny mojej tvorby,“ povedal pri preberaní ceny Luther a zároveň apeloval na kolegyne a kolegov, aby si nenechali zlomiť chrbát.

Prečítajte si rozhovor s režisérom Miloslavom Lutherom.

Postavme sa zlu spoločne

Počas večera zaznelo viacero prejavov, ktoré filmárov, ale aj kultúrnu verejnosť vyzývali na to, aby si udržali nádej a jednotu. „Čo máme robiť dnes, aby sa zajtra minulosť nezopakovala?“ pýtala sa prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová? „Zlo rastie tam, kde mu nikto nestojí v ceste, postavme sa mu teda spoločne, pevne a jednotne!“ vyzvala.

Ocenení takisto kritizovali bujnejúcu neodbornosť. Producentka Wanda Adamík Hrycová pri preberení ceny za film roka pripomenula svoj starší pamätný výrok, že na odbornosti záleží. Vyzvala tiež prítomných, aby nestrácali nádej a odvahu. „Odvaha nezačína veľkými gestami a činmi, ale že začína jedným malým nie možno v situácii, keď väčšina hovorí áno.“

Odovzdávanie cien tentoraz nevysielala STVR, ale filmová akadémia ho streamovala. Hoci STVR resp. RTVS sa podieľala na viacerých ocenených tituloch, na odovzdávanie neprišiel ani jej dočasný generálny riaditeľ Igor Slanina, ktorý mal odovzdávať divácku cenu. V hlasovaní divákov zvíťazil film režiséra Jakuba Kronera a producentov Zuzany Mistríkovej, Radovana Gereka a Davida Blümela MIKI.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Ocenené a nominované filmy si môžete pozrieť na DAFilms.sk.

Zoznam držiteľov cien Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Najlepší animovaný film

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší filmový scenár

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší kameramanský výkon

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Najlepší filmový zvuk

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Michal Novinski (Keď život chutí)

Najlepšia scénografia

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Najlepšie umelecké masky

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Spoveď (r: Rebeka Bizubová, prod: FTF VŠMU)

Cena za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre

Miloslav Luther

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články