Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production
Písmo: A- | A+

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia.

Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien.

Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová).

Chýbajúca maskérka

Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení.

Vlny bodovali aj v kategóriách scenár (Jiří Mádl), kamera (Martin Žiaran), strih (Filip Malásek), zvuk (Viktor Ekrt), kostýmy (Katarína Štrbová Bieliková), vizuálne efekty (Ivo Marák, Miroslav Gál) a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Vojtěch Vodochodský).

Cena za prínos pre Miloslava Luthera

V televíznej kategórii zvíťazil seriál Čas nádejí (réžia Ján Sebechlebský, producenti Zuzana Balkóová, Erik Panák). Po jedenásťročnej prestávke rozhodovali akademici aj o najlepšom krátkometrážnom hranom alebo dokumentárnom filme. Stala sa ním Spoveď (réžia Rebeka Bizubová, producent FTF VŠMU)

Cenu za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre udelila akadémia režisérovi Miloslavovi Lutherovi. „Zažil som dobré aj zlé časy, dnešné považujem za najnebezpečnejšie. Ale vydržať a prekonať sa dá aj zdanlivo nemožné. Bolo to témou a posolstvom väčšiny mojej tvorby,“ povedal pri preberaní ceny Luther a zároveň apeloval na kolegyne a kolegov, aby si nenechali zlomiť chrbát.

Prečítajte si rozhovor s režisérom Miloslavom Lutherom.

Postavme sa zlu spoločne

Počas večera zaznelo viacero prejavov, ktoré filmárov, ale aj kultúrnu verejnosť vyzývali na to, aby si udržali nádej a jednotu. „Čo máme robiť dnes, aby sa zajtra minulosť nezopakovala?“ pýtala sa prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová? „Zlo rastie tam, kde mu nikto nestojí v ceste, postavme sa mu teda spoločne, pevne a jednotne!“ vyzvala.

Ocenení takisto kritizovali bujnejúcu neodbornosť. Producentka Wanda Adamík Hrycová pri preberení ceny za film roka pripomenula svoj starší pamätný výrok, že na odbornosti záleží. Vyzvala tiež prítomných, aby nestrácali nádej a odvahu. „Odvaha nezačína veľkými gestami a činmi, ale že začína jedným malým nie možno v situácii, keď väčšina hovorí áno.“

Odovzdávanie cien tentoraz nevysielala STVR, ale filmová akadémia ho streamovala. Hoci STVR resp. RTVS sa podieľala na viacerých ocenených tituloch, na odovzdávanie neprišiel ani jej dočasný generálny riaditeľ Igor Slanina, ktorý mal odovzdávať divácku cenu. V hlasovaní divákov zvíťazil film režiséra Jakuba Kronera a producentov Zuzany Mistríkovej, Radovana Gereka a Davida Blümela MIKI.

DAFilms.sk Slnko v sieti 2025
Ocenené a nominované filmy si môžete pozrieť na DAFilms.sk.

Zoznam držiteľov cien Slnko v sieti za rok 2024:

Najlepší hraný film

Vlny (r: Jiří Mádl, prod: Monika Kristl, Vlasta Kristl, Wanda Adamík Hrycová)

Najlepší dokumentárny film

Prezidentka (r: Marek Šulík, prod: Barbara Janišová Feglová)

Najlepší animovaný film

Keď život chutí (r: Kristina Dufková, prod: Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye)

Najlepšia filmová réžia

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší filmový scenár

Jiří Mádl (Vlny)

Najlepší kameramanský výkon

Martin Žiaran (Vlny)

Najlepší filmový strih

Filip Malásek (Vlny)

Najlepší filmový zvuk

Viktor Ekrt (Vlny)

Najlepšia filmová hudba

Michal Novinski (Keď život chutí)

Najlepšia scénografia

Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová (Ema a smrtihlav)

Najlepšie kostýmy

Katarína Štrbová Bieliková (Vlny)

Najlepšie umelecké masky

Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy  (Ema a smrtihlav)

Najlepšie vizuálne efekty

Ivo Marák, Miroslav Gál (Vlny)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Alexandra Borbély v role Mariky (Ema a smrtihlav)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Éva Bandor v role Agnes (Ema a smrtihlav)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Vojtěch Vodochodský v role Tomáša Havlíka (Vlny)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Milan Ondrík v role Dušana (Ema a smrtihlav)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

seriál Čas nádejí (r: Ján Sebechlebský, prod: Zuzana Balkóová, Erik Panák)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Spoveď (r: Rebeka Bizubová, prod: FTF VŠMU)

Cena za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre

Miloslav Luther

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články