Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Crème de la Crème – pohľad do histórie súčasnými očami

Písmo: A- | A+

Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku.

Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť  vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje.

Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný svet. Takým je aj film Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje (r. Thierry Frémaux). Neponúka iba akademický pohľad na zrod kinematografie, ale reflektuje aj rolu divákov, tvorcov, producentov či distribútorov – ako sme my.

Divácky záujem o francúzske filmy tu vždy bol a bude. Francúzsko je kolískou kinematografie a v súčasnosti vyprodukuje ročne približne tristo filmov. „Kvantita nie je vždy kvalita, a preto výber filmov pre našu prehliadku je často ročný až dvojročný proces. Každý rok prinesieme prekvapenie, ktoré medzi divákmi zarezonuje. Správne nakombinovaná ľahkosť a emocionalita posypaná francúzskym temperamentom je to, čo máme v tíme radi — a diváci s nami,“priznáva Hronec. V jubilejnom ročníku prinesú podľa neho takúto kombináciu filmy Bolero (r. Anne Fontaine) a Potopa (r. Gianluca Jodice).

Štruktúra a príbeh filmu Bolero sú ako samotná skladba. Má postupnú gradáciu, repetíciu a na konci veľké vyvrcholenie. Tento rok je to zároveň 150 rokov od narodenia majstra skladateľa Maurica Ravela. Potopa začína presne tam, kde väčšina filmov o Márii Antoinette a Ľudovítovi XVI. končí. Je to film o úpadku jednej z najmocnejších rodín v Európe na konci 18. storočia a ich prijatí faktu, že sa zo dňa na deň stali bežnými občanmi a väzňami,“vysvetľuje Dominik Hronec.

O filme Bolero sa diváci dozvedia viac aj z diskusie s režisérkou Anne Fontaine, ktorá bude vo štvrtok 29. mája v Bratislave. Na ďalší deň, piatok 30. mája zase bude v Bratislave po premietaní filmu Potopa okrúhly stôl s Michalom Havranom, novinárkou, spisovateľkou a organizátorkou Stredoeurópskeho fóra Andreou Pukovou a filozofom a prekladateľom Andrejom Záthureckým.

Celkovo prehliadka uvedie osem celovečerných francúzskych filmov a krátky animovaný film Ahoj leto Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej o útrapách rodinnej dovolenky.

Záber z filmu Božská Sarah Bernhardt. Foto: Film Europe
Záber z filmu Božská Sarah Bernhardt. Foto: Film Europe

V programe prehliadky je aj drsná dráma Animale (r. Emma Benestan) o mladej žene, ktorá sa chce stať toreádorkou, romantický životopisný film o prvej svetovej celebrite – Božská Sarah Bernhardt (r. Guillaume Nicloux), film o tínedžeroch a krehkosti ich osobnej identity Cudzí jazyk (r. Claire Burger), snímku Zjavenie (r. Xavier Giannoli) o novinárovi, ktorý pre Vatikán vyšetruje zjavenie Panny Márie a jeho vlastná viera sa otriasa v základoch, kolekciu 114 raných filmov bratov Lumièrovcov, ktoré zreštauroval a kurátorsky pripravil riaditeľ filmového festivalu v Cannes Thierry Frémaux a kultový film Nenávisť (r. Matthieu Kassovitz), ktorý je odvážnym, znepokojivým a vizuálne výbušným pohľadom na sociálne vylúčenú štvrť na predmestí Paríža.

Snímky, ktoré tento rok diváci uviedia na prehliadke bude hodnotiť porota, ktorá im udelí štyri ceny. „Po našich prehliadkach Scandi a Be2Can bolo Crème de la Crème jediné, ktoré nikdy nemalo študentskú porotu. Katedra romanistiky na FF UK je určite jeden z našich najprirodzenejších partnerov pre prehliadku. Ide o komunitu študentov, ktorí študujú francúzsky jazyk, literatúru, históriu, kultúru alebo reálie. Radi dávame priestor a platformu mladej generácii, ktorá má na veci často iný pohľad – a to nás baví. O filmoch sa má rozprávať, hádať aj spoločne prežívať, a práve táto platforma je na to vytvorená. Na konci prehliadky študentská porota prečíta dôvody svojho rozhodnutia. Nepôjde iba o najlepší film, ale napríklad aj o najlepšie zobrazené francúzske reálie,“dodáva Hronec.

Crème de la Crème popri projekciách ponúkne aj bohatý sprievodný program, napríklad komentovanú prechádzku po stopách počiatkov kinematografie v Bratislave, minimasterclassy Juraja Malíčka, Kataríny Mišíkovej a Jany Truhlářovej, diskusie a cestovateľskú prednášku.

Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články