Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Crème de la Crème – pohľad do histórie súčasnými očami

Písmo: A- | A+

Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku.

Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť  vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje.

Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný svet. Takým je aj film Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje (r. Thierry Frémaux). Neponúka iba akademický pohľad na zrod kinematografie, ale reflektuje aj rolu divákov, tvorcov, producentov či distribútorov – ako sme my.

Divácky záujem o francúzske filmy tu vždy bol a bude. Francúzsko je kolískou kinematografie a v súčasnosti vyprodukuje ročne približne tristo filmov. „Kvantita nie je vždy kvalita, a preto výber filmov pre našu prehliadku je často ročný až dvojročný proces. Každý rok prinesieme prekvapenie, ktoré medzi divákmi zarezonuje. Správne nakombinovaná ľahkosť a emocionalita posypaná francúzskym temperamentom je to, čo máme v tíme radi — a diváci s nami,“priznáva Hronec. V jubilejnom ročníku prinesú podľa neho takúto kombináciu filmy Bolero (r. Anne Fontaine) a Potopa (r. Gianluca Jodice).

Štruktúra a príbeh filmu Bolero sú ako samotná skladba. Má postupnú gradáciu, repetíciu a na konci veľké vyvrcholenie. Tento rok je to zároveň 150 rokov od narodenia majstra skladateľa Maurica Ravela. Potopa začína presne tam, kde väčšina filmov o Márii Antoinette a Ľudovítovi XVI. končí. Je to film o úpadku jednej z najmocnejších rodín v Európe na konci 18. storočia a ich prijatí faktu, že sa zo dňa na deň stali bežnými občanmi a väzňami,“vysvetľuje Dominik Hronec.

O filme Bolero sa diváci dozvedia viac aj z diskusie s režisérkou Anne Fontaine, ktorá bude vo štvrtok 29. mája v Bratislave. Na ďalší deň, piatok 30. mája zase bude v Bratislave po premietaní filmu Potopa okrúhly stôl s Michalom Havranom, novinárkou, spisovateľkou a organizátorkou Stredoeurópskeho fóra Andreou Pukovou a filozofom a prekladateľom Andrejom Záthureckým.

Celkovo prehliadka uvedie osem celovečerných francúzskych filmov a krátky animovaný film Ahoj leto Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej o útrapách rodinnej dovolenky.

Záber z filmu Božská Sarah Bernhardt. Foto: Film Europe
Záber z filmu Božská Sarah Bernhardt. Foto: Film Europe

V programe prehliadky je aj drsná dráma Animale (r. Emma Benestan) o mladej žene, ktorá sa chce stať toreádorkou, romantický životopisný film o prvej svetovej celebrite – Božská Sarah Bernhardt (r. Guillaume Nicloux), film o tínedžeroch a krehkosti ich osobnej identity Cudzí jazyk (r. Claire Burger), snímku Zjavenie (r. Xavier Giannoli) o novinárovi, ktorý pre Vatikán vyšetruje zjavenie Panny Márie a jeho vlastná viera sa otriasa v základoch, kolekciu 114 raných filmov bratov Lumièrovcov, ktoré zreštauroval a kurátorsky pripravil riaditeľ filmového festivalu v Cannes Thierry Frémaux a kultový film Nenávisť (r. Matthieu Kassovitz), ktorý je odvážnym, znepokojivým a vizuálne výbušným pohľadom na sociálne vylúčenú štvrť na predmestí Paríža.

Snímky, ktoré tento rok diváci uviedia na prehliadke bude hodnotiť porota, ktorá im udelí štyri ceny. „Po našich prehliadkach Scandi a Be2Can bolo Crème de la Crème jediné, ktoré nikdy nemalo študentskú porotu. Katedra romanistiky na FF UK je určite jeden z našich najprirodzenejších partnerov pre prehliadku. Ide o komunitu študentov, ktorí študujú francúzsky jazyk, literatúru, históriu, kultúru alebo reálie. Radi dávame priestor a platformu mladej generácii, ktorá má na veci často iný pohľad – a to nás baví. O filmoch sa má rozprávať, hádať aj spoločne prežívať, a práve táto platforma je na to vytvorená. Na konci prehliadky študentská porota prečíta dôvody svojho rozhodnutia. Nepôjde iba o najlepší film, ale napríklad aj o najlepšie zobrazené francúzske reálie,“dodáva Hronec.

Crème de la Crème popri projekciách ponúkne aj bohatý sprievodný program, napríklad komentovanú prechádzku po stopách počiatkov kinematografie v Bratislave, minimasterclassy Juraja Malíčka, Kataríny Mišíkovej a Jany Truhlářovej, diskusie a cestovateľskú prednášku.

Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články