Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku.
„Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje.
„Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný svet. Takým je aj film Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje (r. Thierry Frémaux). Neponúka iba akademický pohľad na zrod kinematografie, ale reflektuje aj rolu divákov, tvorcov, producentov či distribútorov – ako sme my.“
Divácky záujem o francúzske filmy tu vždy bol a bude. Francúzsko je kolískou kinematografie a v súčasnosti vyprodukuje ročne približne tristo filmov. „Kvantita nie je vždy kvalita, a preto výber filmov pre našu prehliadku je často ročný až dvojročný proces. Každý rok prinesieme prekvapenie, ktoré medzi divákmi zarezonuje. Správne nakombinovaná ľahkosť a emocionalita posypaná francúzskym temperamentom je to, čo máme v tíme radi — a diváci s nami,“priznáva Hronec. V jubilejnom ročníku prinesú podľa neho takúto kombináciu filmy Bolero (r. Anne Fontaine) a Potopa (r. Gianluca Jodice).
„Štruktúra a príbeh filmu Bolero sú ako samotná skladba. Má postupnú gradáciu, repetíciu a na konci veľké vyvrcholenie. Tento rok je to zároveň 150 rokov od narodenia majstra skladateľa Maurica Ravela. Potopa začína presne tam, kde väčšina filmov o Márii Antoinette a Ľudovítovi XVI. končí. Je to film o úpadku jednej z najmocnejších rodín v Európe na konci 18. storočia a ich prijatí faktu, že sa zo dňa na deň stali bežnými občanmi a väzňami,“vysvetľuje Dominik Hronec.
O filme Bolero sa diváci dozvedia viac aj z diskusie s režisérkou Anne Fontaine, ktorá bude vo štvrtok 29. mája v Bratislave. Na ďalší deň, piatok 30. mája zase bude v Bratislave po premietaní filmu Potopa okrúhly stôl s Michalom Havranom, novinárkou, spisovateľkou a organizátorkou Stredoeurópskeho fóra Andreou Pukovou a filozofom a prekladateľom Andrejom Záthureckým.
Celkovo prehliadka uvedie osem celovečerných francúzskych filmov a krátky animovaný film Ahoj leto Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej o útrapách rodinnej dovolenky.
V programe prehliadky je aj drsná dráma Animale (r. Emma Benestan) o mladej žene, ktorá sa chce stať toreádorkou, romantický životopisný film o prvej svetovej celebrite – Božská Sarah Bernhardt (r. Guillaume Nicloux), film o tínedžeroch a krehkosti ich osobnej identity Cudzí jazyk (r. Claire Burger), snímku Zjavenie (r. Xavier Giannoli) o novinárovi, ktorý pre Vatikán vyšetruje zjavenie Panny Márie a jeho vlastná viera sa otriasa v základoch, kolekciu 114 raných filmov bratov Lumièrovcov, ktoré zreštauroval a kurátorsky pripravil riaditeľ filmového festivalu v Cannes Thierry Frémaux a kultový film Nenávisť (r. Matthieu Kassovitz), ktorý je odvážnym, znepokojivým a vizuálne výbušným pohľadom na sociálne vylúčenú štvrť na predmestí Paríža.
Snímky, ktoré tento rok diváci uviedia na prehliadke bude hodnotiť porota, ktorá im udelí štyri ceny. „Po našich prehliadkach Scandi a Be2Can bolo Crème de la Crème jediné, ktoré nikdy nemalo študentskú porotu. Katedra romanistiky na FF UK je určite jeden z našich najprirodzenejších partnerov pre prehliadku. Ide o komunitu študentov, ktorí študujú francúzsky jazyk, literatúru, históriu, kultúru alebo reálie. Radi dávame priestor a platformu mladej generácii, ktorá má na veci často iný pohľad – a to nás baví. O filmoch sa má rozprávať, hádať aj spoločne prežívať, a práve táto platforma je na to vytvorená. Na konci prehliadky študentská porota prečíta dôvody svojho rozhodnutia. Nepôjde iba o najlepší film, ale napríklad aj o najlepšie zobrazené francúzske reálie,“dodáva Hronec.
Crème de la Crème popri projekciách ponúkne aj bohatý sprievodný program, napríklad komentovanú prechádzku po stopách počiatkov kinematografie v Bratislave, minimasterclassy Juraja Malíčka, Kataríny Mišíkovej a Jany Truhlářovej, diskusie a cestovateľskú prednášku.
