Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja súťaží v Tokiu

Písmo: A- | A+

Celovečerný hraný debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja bude mať premiéru v oficiálnej súťaži na áčkovom festivale v Tokiu. Ten sa koná od 28. 10. do 6. 11.

Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu.

Katarína Gramatová začínala svoju filmovú kariéru ako strihačka, vlani absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jej krátky film Čerešne (2019) získal zvláštnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja vznikala pod pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková). Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas.

Pod námet sa Katarína Gramatová podpísala spolu s Igorom Englerom, sama je autorkou scenára. Kameru mal na starosti Tomáš Kotas, strih Katarína Gramatová a Aleš Valtr, dramaturgom snímky je Ivan Ostrochovský. Vo filme Hore je nebo, v doline som ja sa predstavia Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Režisérka obsadila partiu chlapcov – neprofesionálnych hercov, ktorých našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. „Prácou s nimi som strávila rok, aby si zvykli na kameru. Dokonca som sa presťahovala do ich dediny, aby som sa ponorila do ich sveta. Chcela som zachytiť súčasnú situáciu na Slovensku očami mladých ľudí a ukázať, že to, čo sa odohráva vo filme, odráža drsnosť reality týchto chudobných regiónov, kde mocní vykorisťujú chudobných,“ povedala Gramatová.

Rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou o jej predchádzajúcom filme Dom Strom si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. FOTO: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií. „Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer. Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film...
Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie - Cenu Milana Lasicu. Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/ Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/ Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym - Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov...

Týždeň vo filme 1974: Oslavy politických výročí aj jubileí zaslúžilých

Z výročí sú to pompézne oslavy októbrovej revolúcie (TvF č. 48) aj s lampiónovým sprievodom či o čosi skromnejšie nedožité deväťdesiatiny exprezidenta Antonína Zápotockého, šesťdesiatka žijúceho maliara Júliusa Nemčíka (obe č. 50) a sedemdesiatiny básnika aj politika Ladislava Novomeského (č. 51). Histórii oslobodzovania východného Slovenska sa nepriamo venuje monotematické č. 45, ktoré zaznamenáva premeny Zemplína a, ako to už bolo zvykom, „pokojný všedný život“ v ňom, a týždenník č. 49 naplnený spomienkami civilných obyvateľov i vojakov. A napokon – hoci tým sa vlastne prehliadka začína v č. 45 – sú tu poľnohospodári. „Pracujú dňom i nocou“ – lebo: jesenné práce! Na zbere zemiakov v nečase a daždi sa zúčastňujú najmä starí družstevníci a navyše je tu i repná kampaň... Tieto riadky nemajú byť znevážením ich práce. Naopak. Iba ilustrujú, ako vtedajší nedostatok organizácie nahradzovali tí, ktorí zaň neboli zodpovední. Situáciu do veľkej miery komplikovali aj záplavy. Týždenník zachytáva historicky najväčšiu povodeň Hrona v Banskej Bystrici, ktorý kulminoval 22. októbra. Zahanbiť sa nedali ani menšie toky: Slaná v Henckovciach (okres Rožňava) a Malá Nitra v Šuranoch sa vyliali z korýt a vyhnali ľudí z domovov. Zdena Studenková, Jozef Vajda a Juraj Nvota – to sú tri mená, ktoré iste zaujmú súčasného diváka. Stretneme ich – v spoločnosti Jozefa Budského či Hany Kováčikovej – ako študentov VŠMU v bilančnom šote č. 47. Podľa údaja z komentára VŠMU vychovala...
Zobraziť všetky články