Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja súťaží v Tokiu

Písmo: A- | A+

Celovečerný hraný debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja bude mať premiéru v oficiálnej súťaži na áčkovom festivale v Tokiu. Ten sa koná od 28. 10. do 6. 11.

Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu.

Katarína Gramatová začínala svoju filmovú kariéru ako strihačka, vlani absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jej krátky film Čerešne (2019) získal zvláštnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja vznikala pod pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková). Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas.

Pod námet sa Katarína Gramatová podpísala spolu s Igorom Englerom, sama je autorkou scenára. Kameru mal na starosti Tomáš Kotas, strih Katarína Gramatová a Aleš Valtr, dramaturgom snímky je Ivan Ostrochovský. Vo filme Hore je nebo, v doline som ja sa predstavia Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Režisérka obsadila partiu chlapcov – neprofesionálnych hercov, ktorých našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. „Prácou s nimi som strávila rok, aby si zvykli na kameru. Dokonca som sa presťahovala do ich dediny, aby som sa ponorila do ich sveta. Chcela som zachytiť súčasnú situáciu na Slovensku očami mladých ľudí a ukázať, že to, čo sa odohráva vo filme, odráža drsnosť reality týchto chudobných regiónov, kde mocní vykorisťujú chudobných,“ povedala Gramatová.

Rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou o jej predchádzajúcom filme Dom Strom si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. FOTO: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Organ režiséra Štefana Uhra. FOTO - SFÚ

V brazílskom São Paule sa premietnu slovenské filmy z obdobia československej novej vlny

V brazílskom meste São Paulo sa v termíne od 21. mája do 1. júna uskutoční prehliadka Zakázaný československý svet, ktorá ponúkne päť slovenských filmov z obdobia československej novej vlny. Prehliadka je zostavená z titulov, ktoré dodnes s úspechom reprezentujú našu krajinu na podujatiach s klasickým filmom v zahraničí. Jej zámerom je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v Brazílii. Prehliadka Zakázaný československý svet sa koná v São Paule vo Filmotéke Brasileira a brazílskym divákom prináša slovenské a české diela z obdobia rozmachu našej kinematografie. Dramaturgovia prehliadky uvádzajú, že „československá kinematografia je samostatnou kapitolou v explózii nových filmov 60. rokov 20. storočia. Na začiatku desaťročia sa medzi Prahou a Bratislavou sformovala nová generácia režisérov s kolekciou inovatívnych filmov, ktoré rýchlo upútali pozornosť celého sveta. Vo fenoméne, ktorý sa označuje ako ´zázrak československého filmu´, sa na medzinárodnej filmovej mape objavili režiséri ako Štefan Uher, Miloš Forman, Jaromil Jireš, Juraj Jakubisko, Věra Chytilová, Evald Schorm, Jan Neměc a mnohí ďalší.“ Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ Päť filmov Slovenskú kinematografiu v kolekcii dvadsiatich dvoch titulov bude reprezentovať päť filmov. Dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Organ (1964) Štefana Uhra a tiež satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana. Uvedený bude aj psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti 322...
Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...
Zobraziť všetky články