Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja súťaží v Tokiu

Písmo: A- | A+

Celovečerný hraný debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja bude mať premiéru v oficiálnej súťaži na áčkovom festivale v Tokiu. Ten sa koná od 28. 10. do 6. 11.

„Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu.

Katarína Gramatová začínala svoju filmovú kariéru ako strihačka, vlani absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jej krátky film Čerešne (2019) získal zvláštnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja vznikala pod pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková). Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas.

Pod námet sa Katarína Gramatová podpísala spolu s Igorom Englerom, sama je autorkou scenára. Kameru mal na starosti Tomáš Kotas, strih Katarína Gramatová a Aleš Valtr, dramaturgom snímky je Ivan Ostrochovský. Vo filme Hore je nebo, v doline som ja sa predstavia Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Režisérka obsadila partiu chlapcov – neprofesionálnych hercov, ktorých našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. „Prácou s nimi som strávila rok, aby si zvykli na kameru. Dokonca som sa presťahovala do ich dediny, aby som sa ponorila do ich sveta. Chcela som zachytiť súčasnú situáciu na Slovensku očami mladých ľudí a ukázať, že to, čo sa odohráva vo filme, odráža drsnosť reality týchto chudobných regiónov, kde mocní vykorisťujú chudobných,“ povedala Gramatová.

Rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou o jej predchádzajúcom filme Dom Strom si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. FOTO: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články