Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja súťaží v Tokiu

Písmo: A- | A+

Celovečerný hraný debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja bude mať premiéru v oficiálnej súťaži na áčkovom festivale v Tokiu. Ten sa koná od 28. 10. do 6. 11.

Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu.

Katarína Gramatová začínala svoju filmovú kariéru ako strihačka, vlani absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jej krátky film Čerešne (2019) získal zvláštnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja vznikala pod pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková). Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas.

Pod námet sa Katarína Gramatová podpísala spolu s Igorom Englerom, sama je autorkou scenára. Kameru mal na starosti Tomáš Kotas, strih Katarína Gramatová a Aleš Valtr, dramaturgom snímky je Ivan Ostrochovský. Vo filme Hore je nebo, v doline som ja sa predstavia Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Režisérka obsadila partiu chlapcov – neprofesionálnych hercov, ktorých našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. „Prácou s nimi som strávila rok, aby si zvykli na kameru. Dokonca som sa presťahovala do ich dediny, aby som sa ponorila do ich sveta. Chcela som zachytiť súčasnú situáciu na Slovensku očami mladých ľudí a ukázať, že to, čo sa odohráva vo filme, odráža drsnosť reality týchto chudobných regiónov, kde mocní vykorisťujú chudobných,“ povedala Gramatová.

Rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou o jej predchádzajúcom filme Dom Strom si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. FOTO: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články