Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja.

Debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja súťaží v Tokiu

Písmo: A- | A+

Celovečerný hraný debut režisérky Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja bude mať premiéru v oficiálnej súťaži na áčkovom festivale v Tokiu. Ten sa koná od 28. 10. do 6. 11.

Film hovorí o kľúčovom momente dospievania, keď začíname objavovať naše vlastné hodnoty, čo niekedy vedie ku konfliktom s tými, ktorí nás vychovali. Ako deti často počúvame, že matky chcú pre svoje dieťa to najlepšie, no v ťažkých životných situáciách využívajú niektoré matky vlastné deti pre svoje vlastné šťastie,“ povedala režisérka v presskite k filmu.

Katarína Gramatová začínala svoju filmovú kariéru ako strihačka, vlani absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jej krátky film Čerešne (2019) získal zvláštnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema.

Snímka Hore je nebo, v doline som ja vznikala pod pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Film nakrútili v slovensko-českej produkcii DRYEYE Film (producent Igor Engler) a NOCHI FILM (producentka Julie Marková Žáčková). Koproducentom je Slovenská televízia a rozhlas.

Pod námet sa Katarína Gramatová podpísala spolu s Igorom Englerom, sama je autorkou scenára. Kameru mal na starosti Tomáš Kotas, strih Katarína Gramatová a Aleš Valtr, dramaturgom snímky je Ivan Ostrochovský. Vo filme Hore je nebo, v doline som ja sa predstavia Michal Záchenský, Eva Mores, Jana Oľhová, Dominik Vetrák, Adam Šuniar či Július Oľha.

Režisérka obsadila partiu chlapcov – neprofesionálnych hercov, ktorých našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. „Prácou s nimi som strávila rok, aby si zvykli na kameru. Dokonca som sa presťahovala do ich dediny, aby som sa ponorila do ich sveta. Chcela som zachytiť súčasnú situáciu na Slovensku očami mladých ľudí a ukázať, že to, čo sa odohráva vo filme, odráža drsnosť reality týchto chudobných regiónov, kde mocní vykorisťujú chudobných,“ povedala Gramatová.

Rozhovor s režisérkou Katarínou Gramatovou o jej predchádzajúcom filme Dom Strom si môžete prečítať tu.

Autor:

Záber z filmu Hore je nebo, v doline som ja. FOTO: DRYEYE Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Zobraziť všetky články