Režisér Andrej Kolenčík a režisér Peter Begányi pri nakrúcaní spoločného filmu Výstava (2013). Foto: Piknik Pictures

Novým povereným riaditeľom Slovenskej televízie je Peter Begányi

Písmo: A- | A+

STVR informovala, že novým povereným riaditeľom Slovenskej televízie sa od 3. júla 2025 stal Peter Begányi. V Slovenskej televízii a rozhlase pôsobil od mája 2025 ako poradca generálnej riaditeľky.

Som veľmi rada, že sa mi podarilo presvedčiť profesionála z externého prostredia, ktorý bude pre Slovenskú televíziu skutočným prínosom. Peter Begányi vie aplikovať svoj nezávislý pohľad aj bohaté skúsenosti z audiovizuálnej tvorby do prostredia verejnoprávnej inštitúcie, čo považujem za kľúčové v období zmien a nových výziev,“ povedala generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

Podľa slov generálnej riaditeľky ide dočasné poverenie. Jeho cieľom je vykonať personálny audit televíznej časti STVR, zhodnotiť odborný potenciál a organizačné nastavenie. Finálne personálne nominácie budú nasledovať až po jeho vyhodnotení.

Ponuku viesť Slovenskú televíziu som prijal po dôslednej analýze jej aktuálneho stavu a potrieb. Vnímam ju ako inštitúciu s jedinečným spoločenským významom, ktorá si vyžaduje vecné rozhodovanie, jasnú víziu a efektívnu realizáciu. Mojou stratégiou je posilniť programovú kontinuitu, stabilizovať dramaturgické smerovanie a obnoviť dôveru divákov prostredníctvom kvalitného, verejnoprávne ukotveného obsahu, ktorý reflektuje súčasnosť, pamäť i kultúrnu rôznorodosť krajiny,“ povedal poverený riaditeľ Slovenskej televízie Peter Begányi.

Peter Begányi pôsobil ako režisér, scenárista a producent. „Je držiteľom ceny ARTÚR, udeľovanej Divadelným ústavom za dramatickú tvorbu pre deti a mládež. Získal tiež Cenu za najlepšiu rozhlasovú hru pre deti za titul Udatný Petřík. V dokumentárnej tvorbe získal viacero ocenení, vrátane Ceny VIZE 97 Dagmar a Václava Havla a Zlínskeho psa. Na festivale Finále Plzeň bol ocenený za hraný historický seriál 1890. Jeho krátky hraný film Výstava (2013) získal Slnko v sieti, Zlaté vajce od Emira Kusturicu a hlavnú cenu Febiofestu. Ako režisér stojí za televíznymi projektmi Pumpa, Naši, Jenny, Semafor, Superhrdinovia či Príliš veľa lásky. Je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie,“ uviedla STVR.

Autor:

Režisér Andrej Kolenčík (vľavo) a režisér Peter Begányi (vpravo) pri nakrúcaní spoločného filmu Výstava (2013). Foto: Piknik Pictures

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články