KAMERA 2025

Spustili prihlasovanie do súťaže KAMERA 2025

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských kameramanov vyhlásila 11. ročník udeľovania cien o najlepšie kameramanské výkony – KAMERA 2025.

Aj tentokrát sa súťaží v siedmich kategóriách: hraná filmová tvorba, dokument, televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentská tvorba. „Do súťaže možno prihlásiť audiovizuálne diela s premiérou po 31. auguste 2023 až do uzavretia prihlášok súťaže, projekt sa tak už oficiálne vracia do svojej dvojročnej pravidelnosti. Prihlásené diela musia byť natočené slovenskou kameramankou alebo kameramanom, nezáleží však, či natáčali na Slovensku alebo v zahraničí,“ uviedli organizátori.

Prihlásiť sa možno do 1. augusta 2025 prostredníctvom online formulára. Diela môžu prihlasovať kameramani a kameramanky, ale tiež ich zástupcovia (producenti, agenti a podobne). Limit je stanovený na jedno dielo na jedného kameramana/kameramanku v kategóriách televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentský film. Výnimku tvoria hrané a dokumentárne filmy. V týchto kategóriách možno prihlásiť dva filmy na jedného kameramana alebo kameramanku.

Novinkou v 11. ročníku KAMERA 2025 je podmienka, ktorá sa týka kategórie Cena za najlepší študentský film, kde je nutné, aby kameramanka či kameraman prihláseného diela bol študentom/kou počas fázy natáčania prihláseného diela,“ uviedli organizátori. Dodali, že nie je nutné, aby bol študentom/-kou aj počas prihlasovania.

Dve kolá hlasovania

Víťazi a víťazky v jednotlivých kategóriách budú známi 2. decembra 2025. Rozhodne o nich dvojkolové hlasovanie členiek a členov Asociácie slovenských kameramanov. V prvom kole vyberú trojicu nominovaných v každej z kategórií. Víťazov a víťazky potom vyberie medzinárodná porota.

Cenu KAMERA vyhlasuje Asociácia slovenských kameramanov od roku 1999. Cieľom je podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak k zvyšovaniu celkovej profesionálnej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku.

Cenu udeľujú raz za dva roky. Výnimka z dvojročnej pravidelnosti nastala pri minulom – 10. ročníku. V ňom si hodnotitelia vyberali spomedzi diel, ktoré vznikli za 4 roky a teda aj v neľahkom období pandémie.

Autor:

KAMERA 2025 Foto: ASK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články