KAMERA 2025

Spustili prihlasovanie do súťaže KAMERA 2025

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských kameramanov vyhlásila 11. ročník udeľovania cien o najlepšie kameramanské výkony – KAMERA 2025.

Aj tentokrát sa súťaží v siedmich kategóriách: hraná filmová tvorba, dokument, televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentská tvorba. „Do súťaže možno prihlásiť audiovizuálne diela s premiérou po 31. auguste 2023 až do uzavretia prihlášok súťaže, projekt sa tak už oficiálne vracia do svojej dvojročnej pravidelnosti. Prihlásené diela musia byť natočené slovenskou kameramankou alebo kameramanom, nezáleží však, či natáčali na Slovensku alebo v zahraničí,“ uviedli organizátori.

Prihlásiť sa možno do 1. augusta 2025 prostredníctvom online formulára. Diela môžu prihlasovať kameramani a kameramanky, ale tiež ich zástupcovia (producenti, agenti a podobne). Limit je stanovený na jedno dielo na jedného kameramana/kameramanku v kategóriách televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentský film. Výnimku tvoria hrané a dokumentárne filmy. V týchto kategóriách možno prihlásiť dva filmy na jedného kameramana alebo kameramanku.

Novinkou v 11. ročníku KAMERA 2025 je podmienka, ktorá sa týka kategórie Cena za najlepší študentský film, kde je nutné, aby kameramanka či kameraman prihláseného diela bol študentom/kou počas fázy natáčania prihláseného diela,“ uviedli organizátori. Dodali, že nie je nutné, aby bol študentom/-kou aj počas prihlasovania.

Dve kolá hlasovania

Víťazi a víťazky v jednotlivých kategóriách budú známi 2. decembra 2025. Rozhodne o nich dvojkolové hlasovanie členiek a členov Asociácie slovenských kameramanov. V prvom kole vyberú trojicu nominovaných v každej z kategórií. Víťazov a víťazky potom vyberie medzinárodná porota.

Cenu KAMERA vyhlasuje Asociácia slovenských kameramanov od roku 1999. Cieľom je podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak k zvyšovaniu celkovej profesionálnej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku.

Cenu udeľujú raz za dva roky. Výnimka z dvojročnej pravidelnosti nastala pri minulom – 10. ročníku. V ňom si hodnotitelia vyberali spomedzi diel, ktoré vznikli za 4 roky a teda aj v neľahkom období pandémie.

Autor:

KAMERA 2025 Foto: ASK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články