KAMERA 2025

Spustili prihlasovanie do súťaže KAMERA 2025

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských kameramanov vyhlásila 11. ročník udeľovania cien o najlepšie kameramanské výkony – KAMERA 2025.

Aj tentokrát sa súťaží v siedmich kategóriách: hraná filmová tvorba, dokument, televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentská tvorba. „Do súťaže možno prihlásiť audiovizuálne diela s premiérou po 31. auguste 2023 až do uzavretia prihlášok súťaže, projekt sa tak už oficiálne vracia do svojej dvojročnej pravidelnosti. Prihlásené diela musia byť natočené slovenskou kameramankou alebo kameramanom, nezáleží však, či natáčali na Slovensku alebo v zahraničí,“ uviedli organizátori.

Prihlásiť sa možno do 1. augusta 2025 prostredníctvom online formulára. Diela môžu prihlasovať kameramani a kameramanky, ale tiež ich zástupcovia (producenti, agenti a podobne). Limit je stanovený na jedno dielo na jedného kameramana/kameramanku v kategóriách televízny seriál, krátky film, reklama, videoklip a študentský film. Výnimku tvoria hrané a dokumentárne filmy. V týchto kategóriách možno prihlásiť dva filmy na jedného kameramana alebo kameramanku.

„Novinkou v 11. ročníku KAMERA 2025 je podmienka, ktorá sa týka kategórie Cena za najlepší študentský film, kde je nutné, aby kameramanka či kameraman prihláseného diela bol študentom/kou počas fázy natáčania prihláseného diela,“ uviedli organizátori. Dodali, že nie je nutné, aby bol študentom/-kou aj počas prihlasovania.

Dve kolá hlasovania

Víťazi a víťazky v jednotlivých kategóriách budú známi 2. decembra 2025. Rozhodne o nich dvojkolové hlasovanie členiek a členov Asociácie slovenských kameramanov. V prvom kole vyberú trojicu nominovaných v každej z kategórií. Víťazov a víťazky potom vyberie medzinárodná porota.

Cenu KAMERA vyhlasuje Asociácia slovenských kameramanov od roku 1999. Cieľom je podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak k zvyšovaniu celkovej profesionálnej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku.

Cenu udeľujú raz za dva roky. Výnimka z dvojročnej pravidelnosti nastala pri minulom – 10. ročníku. V ňom si hodnotitelia vyberali spomedzi diel, ktoré vznikli za 4 roky a teda aj v neľahkom období pandémie.

Autor:

KAMERA 2025 Foto: ASK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články