Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Druhý semester Filmového kabinetu prinesie na plátno filmy Wellesa, Buñuela aj Bergmana

Písmo: A- | A+

Po úspešnom ukončení prvého semestra obľúbeného populárno-náučného cyklu Filmový kabinet v Kine Lumière sa v marci začína jeho druhý semester. Pod názvom Hľadanie filmového obrazu sveta sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční 11. marca o 18.00 hod., druhý semester potrvá do 10. júna. Program je určený pre všetkých záujemcov o kinematografiu. 

„Dejiny filmu nie sú len sumou význačných dátumov, mien a titulov. Sú príbehom o tom, ako jedna idea nadviazala na tú predchádzajúcu. Mapou dobre zakreslených aj stále neprebádaných teritórií,“ charakterizujú svoj prístup k dejinám kinematografie filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko, lektori cyklu Filmový kabinet. V druhom semestri sa zamerajú na obdobie od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn. Podľa nich ide o „obdobie dozrievania filmového umenia, techniky i priemyslu, počas ktorého film dokázal byť svedectvom aktuálnej skutočnosti i obrazom skutočnosti vykonštruovanej“.

Francúzsky poetický realizmus

Témou prvej prednášky bude francúzsky poetický realizmus, ktorý v sebe „integroval lekciu poetického jazyka medzivojnových avantgárd aj novoobjavenú realistickú senzibilitu. Spod štylizovaných obrazov a dialógov i typizovaných príbehov a charakterov presvitá svedectvo o skľučujúcich časoch ideálov slobody a rovnosti v tieni hospodárskej krízy a nástupu fašistických režimov,“ zasadzujú lektori tému do historického kontextu. Na stretnutí sa premietne vrcholné dielo medzivojnovej francúzskej kinematografie Deň začína (1939) režiséra Marcela Carného, ktorý nakrútil príbeh o rebelskom outsiderovi podľa scenára básnika Jacquesa Prèverta. Vnútorný svet hrdinu odsúdeného na tragický osud priblížil v sérii retrospektív, pričom súčasnosť od spomienok oddelil dovtedy málo využívaným spôsobom prostredníctvom prelínačiek. Film prináša inovatívny spôsob rozprávania, poetické dialógy, realistické dekorácie a v hlavnej úlohe sa predstaví herec Jean Gabin.

Zlatý vek Hollywoodu

V marci sa uskutoční aj stretnutie na tému Zlatý vek Hollywoodu, ide o obdobie, ktoré otvorilo americkému filmu cestu stať sa najsilnejšou kinematografiou. Filmový priemysel sa napriek hospodárskej kríze i nástupu zvuku profesionalizoval, ustálili sa základné pravidlá mainstreamového filmového rozprávania, zaviedli sa produkčné pravidlá a žánre, objavili sa filmové hviezdy. Pri príležitosti tejto témy sa premietne film Zjazvená tvár (1932) Howarda Hawksa, ktorý položil základy žánru gangsterky. Zobrazuje klasickým spôsobom vzostup aj pád gangstera, ktorého predobrazom bol chicagsky Al Capone. Film hneď po svojom uvedení zaznamenal úspech a stal sa pre priame zobrazenie násilia vzorovým príkladom tvorby pre-kódexového Hollywoodu 30. rokov minulého storočia.

Film a politika

Téma Film a politika sa zameria na snahu podriadiť umenie politickým cieľom a pomenuje spôsoby, akými sa diktátori snažia využívať dokumentárne záznamy reality i vykonštruované obrazy fikcie na manipuláciu verejnej mienky a šírenie totalitných ideológií. Lektori to budú dokumentovať filmom Od Tatier po Azovské more (1942) Ivana J. Kovačeviča, nakrúteným prvou slovenskou filmovou produkčnou spoločnosťou Nástup, ktorá je domácou ukážkou vojnovej propagandy aj svedectvom o historickej dobe jej vzniku. Na plátne sa objaví tiež filmový týždenník Týždeň vo filme 28/1950, ktorý ukáže, ako vyzerala filmová propaganda v časoch komunistického Československa. Nášmu filmu bude venovaná aj téma Slovenská kinematografia v tieni dvoch totalít, fašistického Slovenského štátu a komunistického Československa pod „červenou hviezdou“. V tejto súvislosti sa premietne film Vlčie diery (1948), prvý hraný film o Slovenskom národnom povstaní a zároveň samostatný hraný debut zakladateľa slovenskej filmovej réžie Paľa Bielika.

V programe druhého semestra Filmového kabinetu nebude chýbať ani slávny film Občan Kane (1941) režiséra Orsona Wellesa, ktorý vniesol do filmového rozprávania koncept využitia hĺbky ostrosti a zmenil tak spôsob filmovej reči. Film noir bude reprezentovať film Poistka smrti (1944), novela slávneho spisovateľa drsnej školy americkej detektívky Jamesa M. Caina, ktorú pre film adaptoval známy autor detektívok Raymond Chandler a nakrútil režisér Billy Wilder.

Vittorio de Sica aj Robert Bresson

Taliansky neorealizmus so zobrazením skutočnosti zbavenej akejkoľvek estetiky, ktorá by ju mohla prikrášliť, lektori uvedú filmom Vittoria de Sicu Zlodeji bicyklov (1948). Filmový kabinet uvedie aj film A čo ďalej Baltazár (1966) v réžii solitéra francúzskeho filmu Roberta Bressona, ktorý ako filmový štylista vo svojich minimalistických dielach dokázal úsporným tónom komunikovať komplexné témy. Tvorbu Luisa Buñuela, predstaviteľa surrealistickej techniky psychického automatizmu, bude reprezentovať jeden z jeho posledných filmov Skrytý pôvab buržoázie (1972). Druhý semester Filmového kabinetu v júni uzavrie film Siedma pečať (1957) Ingmara Bergmana, jedného z najsilnejších predstaviteľov autorskej kinematografie, režiséra komorných až intímnych drám, vždy však s psychologickým až existenciálno-filozofickým presahom.

Jednotlivé stretnutia Filmového kabinetu budú opäť pozostávať z prednášky, projekcie filmu a diskusie. „Cyklus nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia a kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku, ako aj sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie,“ hovoria jeho lektori Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko. Na záver dodávajú, že „v časoch, kedy nás od zdroja rýchlych informácií delia neraz iba dva kliky našich počítačov, chce Filmový kabinet pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie.“

Viac informácií o Filmovom kabinete (druhý semester) a program nájdete tu.

Registrácia a predaj cinepassov sú dostupné tu.

Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články