Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Druhý semester Filmového kabinetu prinesie na plátno filmy Wellesa, Buñuela aj Bergmana

Písmo: A- | A+

Po úspešnom ukončení prvého semestra obľúbeného populárno-náučného cyklu Filmový kabinet v Kine Lumière sa v marci začína jeho druhý semester. Pod názvom Hľadanie filmového obrazu sveta sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční 11. marca o 18.00 hod., druhý semester potrvá do 10. júna. Program je určený pre všetkých záujemcov o kinematografiu. 

„Dejiny filmu nie sú len sumou význačných dátumov, mien a titulov. Sú príbehom o tom, ako jedna idea nadviazala na tú predchádzajúcu. Mapou dobre zakreslených aj stále neprebádaných teritórií,“ charakterizujú svoj prístup k dejinám kinematografie filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko, lektori cyklu Filmový kabinet. V druhom semestri sa zamerajú na obdobie od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn. Podľa nich ide o „obdobie dozrievania filmového umenia, techniky i priemyslu, počas ktorého film dokázal byť svedectvom aktuálnej skutočnosti i obrazom skutočnosti vykonštruovanej“.

Francúzsky poetický realizmus

Témou prvej prednášky bude francúzsky poetický realizmus, ktorý v sebe „integroval lekciu poetického jazyka medzivojnových avantgárd aj novoobjavenú realistickú senzibilitu. Spod štylizovaných obrazov a dialógov i typizovaných príbehov a charakterov presvitá svedectvo o skľučujúcich časoch ideálov slobody a rovnosti v tieni hospodárskej krízy a nástupu fašistických režimov,“ zasadzujú lektori tému do historického kontextu. Na stretnutí sa premietne vrcholné dielo medzivojnovej francúzskej kinematografie Deň začína (1939) režiséra Marcela Carného, ktorý nakrútil príbeh o rebelskom outsiderovi podľa scenára básnika Jacquesa Prèverta. Vnútorný svet hrdinu odsúdeného na tragický osud priblížil v sérii retrospektív, pričom súčasnosť od spomienok oddelil dovtedy málo využívaným spôsobom prostredníctvom prelínačiek. Film prináša inovatívny spôsob rozprávania, poetické dialógy, realistické dekorácie a v hlavnej úlohe sa predstaví herec Jean Gabin.

Zlatý vek Hollywoodu

V marci sa uskutoční aj stretnutie na tému Zlatý vek Hollywoodu, ide o obdobie, ktoré otvorilo americkému filmu cestu stať sa najsilnejšou kinematografiou. Filmový priemysel sa napriek hospodárskej kríze i nástupu zvuku profesionalizoval, ustálili sa základné pravidlá mainstreamového filmového rozprávania, zaviedli sa produkčné pravidlá a žánre, objavili sa filmové hviezdy. Pri príležitosti tejto témy sa premietne film Zjazvená tvár (1932) Howarda Hawksa, ktorý položil základy žánru gangsterky. Zobrazuje klasickým spôsobom vzostup aj pád gangstera, ktorého predobrazom bol chicagsky Al Capone. Film hneď po svojom uvedení zaznamenal úspech a stal sa pre priame zobrazenie násilia vzorovým príkladom tvorby pre-kódexového Hollywoodu 30. rokov minulého storočia.

Film a politika

Téma Film a politika sa zameria na snahu podriadiť umenie politickým cieľom a pomenuje spôsoby, akými sa diktátori snažia využívať dokumentárne záznamy reality i vykonštruované obrazy fikcie na manipuláciu verejnej mienky a šírenie totalitných ideológií. Lektori to budú dokumentovať filmom Od Tatier po Azovské more (1942) Ivana J. Kovačeviča, nakrúteným prvou slovenskou filmovou produkčnou spoločnosťou Nástup, ktorá je domácou ukážkou vojnovej propagandy aj svedectvom o historickej dobe jej vzniku. Na plátne sa objaví tiež filmový týždenník Týždeň vo filme 28/1950, ktorý ukáže, ako vyzerala filmová propaganda v časoch komunistického Československa. Nášmu filmu bude venovaná aj téma Slovenská kinematografia v tieni dvoch totalít, fašistického Slovenského štátu a komunistického Československa pod „červenou hviezdou“. V tejto súvislosti sa premietne film Vlčie diery (1948), prvý hraný film o Slovenskom národnom povstaní a zároveň samostatný hraný debut zakladateľa slovenskej filmovej réžie Paľa Bielika.

V programe druhého semestra Filmového kabinetu nebude chýbať ani slávny film Občan Kane (1941) režiséra Orsona Wellesa, ktorý vniesol do filmového rozprávania koncept využitia hĺbky ostrosti a zmenil tak spôsob filmovej reči. Film noir bude reprezentovať film Poistka smrti (1944), novela slávneho spisovateľa drsnej školy americkej detektívky Jamesa M. Caina, ktorú pre film adaptoval známy autor detektívok Raymond Chandler a nakrútil režisér Billy Wilder.

Vittorio de Sica aj Robert Bresson

Taliansky neorealizmus so zobrazením skutočnosti zbavenej akejkoľvek estetiky, ktorá by ju mohla prikrášliť, lektori uvedú filmom Vittoria de Sicu Zlodeji bicyklov (1948). Filmový kabinet uvedie aj film A čo ďalej Baltazár (1966) v réžii solitéra francúzskeho filmu Roberta Bressona, ktorý ako filmový štylista vo svojich minimalistických dielach dokázal úsporným tónom komunikovať komplexné témy. Tvorbu Luisa Buñuela, predstaviteľa surrealistickej techniky psychického automatizmu, bude reprezentovať jeden z jeho posledných filmov Skrytý pôvab buržoázie (1972). Druhý semester Filmového kabinetu v júni uzavrie film Siedma pečať (1957) Ingmara Bergmana, jedného z najsilnejších predstaviteľov autorskej kinematografie, režiséra komorných až intímnych drám, vždy však s psychologickým až existenciálno-filozofickým presahom.

Jednotlivé stretnutia Filmového kabinetu budú opäť pozostávať z prednášky, projekcie filmu a diskusie. „Cyklus nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia a kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku, ako aj sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie,“ hovoria jeho lektori Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko. Na záver dodávajú, že „v časoch, kedy nás od zdroja rýchlych informácií delia neraz iba dva kliky našich počítačov, chce Filmový kabinet pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie.“

Viac informácií o Filmovom kabinete (druhý semester) a program nájdete tu.

Registrácia a predaj cinepassov sú dostupné tu.

Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články