Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Druhý semester Filmového kabinetu prinesie na plátno filmy Wellesa, Buñuela aj Bergmana

Písmo: A- | A+

Po úspešnom ukončení prvého semestra obľúbeného populárno-náučného cyklu Filmový kabinet v Kine Lumière sa v marci začína jeho druhý semester. Pod názvom Hľadanie filmového obrazu sveta sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční 11. marca o 18.00 hod., druhý semester potrvá do 10. júna. Program je určený pre všetkých záujemcov o kinematografiu. 

„Dejiny filmu nie sú len sumou význačných dátumov, mien a titulov. Sú príbehom o tom, ako jedna idea nadviazala na tú predchádzajúcu. Mapou dobre zakreslených aj stále neprebádaných teritórií,“ charakterizujú svoj prístup k dejinám kinematografie filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko, lektori cyklu Filmový kabinet. V druhom semestri sa zamerajú na obdobie od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn. Podľa nich ide o „obdobie dozrievania filmového umenia, techniky i priemyslu, počas ktorého film dokázal byť svedectvom aktuálnej skutočnosti i obrazom skutočnosti vykonštruovanej“.

Francúzsky poetický realizmus

Témou prvej prednášky bude francúzsky poetický realizmus, ktorý v sebe „integroval lekciu poetického jazyka medzivojnových avantgárd aj novoobjavenú realistickú senzibilitu. Spod štylizovaných obrazov a dialógov i typizovaných príbehov a charakterov presvitá svedectvo o skľučujúcich časoch ideálov slobody a rovnosti v tieni hospodárskej krízy a nástupu fašistických režimov,“ zasadzujú lektori tému do historického kontextu. Na stretnutí sa premietne vrcholné dielo medzivojnovej francúzskej kinematografie Deň začína (1939) režiséra Marcela Carného, ktorý nakrútil príbeh o rebelskom outsiderovi podľa scenára básnika Jacquesa Prèverta. Vnútorný svet hrdinu odsúdeného na tragický osud priblížil v sérii retrospektív, pričom súčasnosť od spomienok oddelil dovtedy málo využívaným spôsobom prostredníctvom prelínačiek. Film prináša inovatívny spôsob rozprávania, poetické dialógy, realistické dekorácie a v hlavnej úlohe sa predstaví herec Jean Gabin.

Zlatý vek Hollywoodu

V marci sa uskutoční aj stretnutie na tému Zlatý vek Hollywoodu, ide o obdobie, ktoré otvorilo americkému filmu cestu stať sa najsilnejšou kinematografiou. Filmový priemysel sa napriek hospodárskej kríze i nástupu zvuku profesionalizoval, ustálili sa základné pravidlá mainstreamového filmového rozprávania, zaviedli sa produkčné pravidlá a žánre, objavili sa filmové hviezdy. Pri príležitosti tejto témy sa premietne film Zjazvená tvár (1932) Howarda Hawksa, ktorý položil základy žánru gangsterky. Zobrazuje klasickým spôsobom vzostup aj pád gangstera, ktorého predobrazom bol chicagsky Al Capone. Film hneď po svojom uvedení zaznamenal úspech a stal sa pre priame zobrazenie násilia vzorovým príkladom tvorby pre-kódexového Hollywoodu 30. rokov minulého storočia.

Film a politika

Téma Film a politika sa zameria na snahu podriadiť umenie politickým cieľom a pomenuje spôsoby, akými sa diktátori snažia využívať dokumentárne záznamy reality i vykonštruované obrazy fikcie na manipuláciu verejnej mienky a šírenie totalitných ideológií. Lektori to budú dokumentovať filmom Od Tatier po Azovské more (1942) Ivana J. Kovačeviča, nakrúteným prvou slovenskou filmovou produkčnou spoločnosťou Nástup, ktorá je domácou ukážkou vojnovej propagandy aj svedectvom o historickej dobe jej vzniku. Na plátne sa objaví tiež filmový týždenník Týždeň vo filme 28/1950, ktorý ukáže, ako vyzerala filmová propaganda v časoch komunistického Československa. Nášmu filmu bude venovaná aj téma Slovenská kinematografia v tieni dvoch totalít, fašistického Slovenského štátu a komunistického Československa pod „červenou hviezdou“. V tejto súvislosti sa premietne film Vlčie diery (1948), prvý hraný film o Slovenskom národnom povstaní a zároveň samostatný hraný debut zakladateľa slovenskej filmovej réžie Paľa Bielika.

V programe druhého semestra Filmového kabinetu nebude chýbať ani slávny film Občan Kane (1941) režiséra Orsona Wellesa, ktorý vniesol do filmového rozprávania koncept využitia hĺbky ostrosti a zmenil tak spôsob filmovej reči. Film noir bude reprezentovať film Poistka smrti (1944), novela slávneho spisovateľa drsnej školy americkej detektívky Jamesa M. Caina, ktorú pre film adaptoval známy autor detektívok Raymond Chandler a nakrútil režisér Billy Wilder.

Vittorio de Sica aj Robert Bresson

Taliansky neorealizmus so zobrazením skutočnosti zbavenej akejkoľvek estetiky, ktorá by ju mohla prikrášliť, lektori uvedú filmom Vittoria de Sicu Zlodeji bicyklov (1948). Filmový kabinet uvedie aj film A čo ďalej Baltazár (1966) v réžii solitéra francúzskeho filmu Roberta Bressona, ktorý ako filmový štylista vo svojich minimalistických dielach dokázal úsporným tónom komunikovať komplexné témy. Tvorbu Luisa Buñuela, predstaviteľa surrealistickej techniky psychického automatizmu, bude reprezentovať jeden z jeho posledných filmov Skrytý pôvab buržoázie (1972). Druhý semester Filmového kabinetu v júni uzavrie film Siedma pečať (1957) Ingmara Bergmana, jedného z najsilnejších predstaviteľov autorskej kinematografie, režiséra komorných až intímnych drám, vždy však s psychologickým až existenciálno-filozofickým presahom.

Jednotlivé stretnutia Filmového kabinetu budú opäť pozostávať z prednášky, projekcie filmu a diskusie. „Cyklus nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia a kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku, ako aj sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie,“ hovoria jeho lektori Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko. Na záver dodávajú, že „v časoch, kedy nás od zdroja rýchlych informácií delia neraz iba dva kliky našich počítačov, chce Filmový kabinet pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie.“

Viac informácií o Filmovom kabinete (druhý semester) a program nájdete tu.

Registrácia a predaj cinepassov sú dostupné tu.

Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články