Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Druhý semester Filmového kabinetu prinesie na plátno filmy Wellesa, Buñuela aj Bergmana

Písmo: A- | A+

Po úspešnom ukončení prvého semestra obľúbeného populárno-náučného cyklu Filmový kabinet v Kine Lumière sa v marci začína jeho druhý semester. Pod názvom Hľadanie filmového obrazu sveta sa zameria na obdobie medzi dvoma zlatými érami kinematografie. Opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie. Prvá prednáška sa uskutoční 11. marca o 18.00 hod., druhý semester potrvá do 10. júna. Program je určený pre všetkých záujemcov o kinematografiu. 

„Dejiny filmu nie sú len sumou význačných dátumov, mien a titulov. Sú príbehom o tom, ako jedna idea nadviazala na tú predchádzajúcu. Mapou dobre zakreslených aj stále neprebádaných teritórií,“ charakterizujú svoj prístup k dejinám kinematografie filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko, lektori cyklu Filmový kabinet. V druhom semestri sa zamerajú na obdobie od klasickej éry Hollywoodu po nástup nových vĺn. Podľa nich ide o „obdobie dozrievania filmového umenia, techniky i priemyslu, počas ktorého film dokázal byť svedectvom aktuálnej skutočnosti i obrazom skutočnosti vykonštruovanej“.

Francúzsky poetický realizmus

Témou prvej prednášky bude francúzsky poetický realizmus, ktorý v sebe „integroval lekciu poetického jazyka medzivojnových avantgárd aj novoobjavenú realistickú senzibilitu. Spod štylizovaných obrazov a dialógov i typizovaných príbehov a charakterov presvitá svedectvo o skľučujúcich časoch ideálov slobody a rovnosti v tieni hospodárskej krízy a nástupu fašistických režimov,“ zasadzujú lektori tému do historického kontextu. Na stretnutí sa premietne vrcholné dielo medzivojnovej francúzskej kinematografie Deň začína (1939) režiséra Marcela Carného, ktorý nakrútil príbeh o rebelskom outsiderovi podľa scenára básnika Jacquesa Prèverta. Vnútorný svet hrdinu odsúdeného na tragický osud priblížil v sérii retrospektív, pričom súčasnosť od spomienok oddelil dovtedy málo využívaným spôsobom prostredníctvom prelínačiek. Film prináša inovatívny spôsob rozprávania, poetické dialógy, realistické dekorácie a v hlavnej úlohe sa predstaví herec Jean Gabin.

Zlatý vek Hollywoodu

V marci sa uskutoční aj stretnutie na tému Zlatý vek Hollywoodu, ide o obdobie, ktoré otvorilo americkému filmu cestu stať sa najsilnejšou kinematografiou. Filmový priemysel sa napriek hospodárskej kríze i nástupu zvuku profesionalizoval, ustálili sa základné pravidlá mainstreamového filmového rozprávania, zaviedli sa produkčné pravidlá a žánre, objavili sa filmové hviezdy. Pri príležitosti tejto témy sa premietne film Zjazvená tvár (1932) Howarda Hawksa, ktorý položil základy žánru gangsterky. Zobrazuje klasickým spôsobom vzostup aj pád gangstera, ktorého predobrazom bol chicagsky Al Capone. Film hneď po svojom uvedení zaznamenal úspech a stal sa pre priame zobrazenie násilia vzorovým príkladom tvorby pre-kódexového Hollywoodu 30. rokov minulého storočia.

Film a politika

Téma Film a politika sa zameria na snahu podriadiť umenie politickým cieľom a pomenuje spôsoby, akými sa diktátori snažia využívať dokumentárne záznamy reality i vykonštruované obrazy fikcie na manipuláciu verejnej mienky a šírenie totalitných ideológií. Lektori to budú dokumentovať filmom Od Tatier po Azovské more (1942) Ivana J. Kovačeviča, nakrúteným prvou slovenskou filmovou produkčnou spoločnosťou Nástup, ktorá je domácou ukážkou vojnovej propagandy aj svedectvom o historickej dobe jej vzniku. Na plátne sa objaví tiež filmový týždenník Týždeň vo filme 28/1950, ktorý ukáže, ako vyzerala filmová propaganda v časoch komunistického Československa. Nášmu filmu bude venovaná aj téma Slovenská kinematografia v tieni dvoch totalít, fašistického Slovenského štátu a komunistického Československa pod „červenou hviezdou“. V tejto súvislosti sa premietne film Vlčie diery (1948), prvý hraný film o Slovenskom národnom povstaní a zároveň samostatný hraný debut zakladateľa slovenskej filmovej réžie Paľa Bielika.

V programe druhého semestra Filmového kabinetu nebude chýbať ani slávny film Občan Kane (1941) režiséra Orsona Wellesa, ktorý vniesol do filmového rozprávania koncept využitia hĺbky ostrosti a zmenil tak spôsob filmovej reči. Film noir bude reprezentovať film Poistka smrti (1944), novela slávneho spisovateľa drsnej školy americkej detektívky Jamesa M. Caina, ktorú pre film adaptoval známy autor detektívok Raymond Chandler a nakrútil režisér Billy Wilder.

Vittorio de Sica aj Robert Bresson

Taliansky neorealizmus so zobrazením skutočnosti zbavenej akejkoľvek estetiky, ktorá by ju mohla prikrášliť, lektori uvedú filmom Vittoria de Sicu Zlodeji bicyklov (1948). Filmový kabinet uvedie aj film A čo ďalej Baltazár (1966) v réžii solitéra francúzskeho filmu Roberta Bressona, ktorý ako filmový štylista vo svojich minimalistických dielach dokázal úsporným tónom komunikovať komplexné témy. Tvorbu Luisa Buñuela, predstaviteľa surrealistickej techniky psychického automatizmu, bude reprezentovať jeden z jeho posledných filmov Skrytý pôvab buržoázie (1972). Druhý semester Filmového kabinetu v júni uzavrie film Siedma pečať (1957) Ingmara Bergmana, jedného z najsilnejších predstaviteľov autorskej kinematografie, režiséra komorných až intímnych drám, vždy však s psychologickým až existenciálno-filozofickým presahom.

Jednotlivé stretnutia Filmového kabinetu budú opäť pozostávať z prednášky, projekcie filmu a diskusie. „Cyklus nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia a kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku, ako aj sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie,“ hovoria jeho lektori Katarína Mišíková a Juraj Oniščenko. Na záver dodávajú, že „v časoch, kedy nás od zdroja rýchlych informácií delia neraz iba dva kliky našich počítačov, chce Filmový kabinet pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie.“

Viac informácií o Filmovom kabinete (druhý semester) a program nájdete tu.

Registrácia a predaj cinepassov sú dostupné tu.

Záber z filmu Deň začína (r. Marcel Carné, 1939). Foto: Tamasa Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články