Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: Fest Anča

Fest Anča privíta Sawako Kabuki aj Saru Koppel

Písmo: A- | A+

Fest Anča odpremieta od 24. do 29. júna v Žiline 343 krátkych a celovečerných filmov, predstaví novinky z filmového sveta, no nebude chýbať ani pestrý sprievodný program. Rôznorodosť svojej komunity chce festival osláviť hlavnou témou, ktorou sú tento rok Naše telá. Tie sa objavia napríklad v unikátnej retrospektíve japonskej animátorky Sawako Kabuki, ale aj v kultovej snímke Ghost in the Shell (r. Mamoru Ošii, 1995), ktorá dodnes inšpiruje Hollywood.

Hanba? Tú nepoznám!

Festival privíta provokatívnu japonskú režisérku Sawako Kabuki, ktorá v minulosti spolupracovala s MTV či Adult Swim, no na festivale predstaví svoje medzinárodne oceňované filmy v programe s názvom Hanba? Tú nepoznám!. Pôjde o jedinečnú príležitosť zažiť drzé, hravé, znepokojujúce, ale aj vtipné snímky, prekračujúce hranice fantázie. Animátorka priblíži svoju tvorbu aj na prednáške, ktorú opisuje tromi slovami – láska, mier, zadok.

Do Žiliny zavíta aj Sara Koppel – významná animátorka z Dánska, členka prestížnej oscarovej Akadémie filmových umení a vied, ktorá sa už niekoľko rokov venuje stále aktuálnym témam intimity či slobody. Režisérka odprezentuje svoju tvorbu počas prednášky s názvom Body Obsession a zavedie publikum do sveta, ktorému dominuje fascinácia telom a jeho pohybmi. 

Bližšie sa na Naše telá pozrie aj šesť špeciálnych pásiem, ktoré pripravilo kurátorské duo Emy Nemčovičovej a programového riaditeľa festivalu Jakuba Speváka.

Slovenské premiéry aj klasika

Ešte predtým, než na jeseň vstúpi do kín, uvedie Fest Anča v slovenskej predpremiére bábkový celovečerný film Príbehy z čarovnej záhrady, ktorý mal svetovú premiéru na Berlinale 2025. Ide o česko-slovensko-slovinsko-francúzsku snímku o troch deťoch, ktoré prespávajú u dedka po prvýkrát, odkedy im zomrela babička. Film je oslavou rozprávačstva, rodiny a fantázie. Vznikal desať rokov a má štyroch režisérov – každého z inej krajiny. Slovensko zastupuje Patrik Pašš ml.

Osem rokov zas vznikal stop-motion celovečerák Slimákove memoáre, ktorý festival odpremieta v slovenskej premiére v Sterio Kino Žilina. Ide o novinku oscarového Adama Elliota, režiséra ikonického filmu Mary a Max (2009). Slimákove memoáre sú trpko-sladkým životným príbehom jednej osamelej ženy. Ručne vytvorené postavy pridávajú príbehu emocionálnu hĺbku, ktorá odráža súčasné témy osamelosti či traumy.

Záber z filmu Ghost in the Shell. Foto: Fest Anča
Záber z filmu Ghost in the Shell. Foto: Fest Anča

Aj tohto roku prinesie festival unikátne premietania, ktoré sa dajú zažiť len na Fest Anči. Pôjde o exkluzívne uvedenie filmu Ghost in the Shell – kultového japonského sci-fi, ktoré výrazne ovplyvnilo kyberpunkový žáner a dodnes zostáva nadčasovým dielom aj vďaka zobrazeniu umelej inteligencie. Premietať sa bude aj čilský film Elulu (r. Gabriel Alfonso Verdugo Soto, 2021) o premenách tela,ktorý bude naživo doprevádzaný experimentálnou hudbou Daniela Kordíka.

Na festivalovú tému Naše telá sa pozrú aj ďalšie celovečerné filmy v programe festivalu.

Osobnosti animovaného filmu v Žiline

S autorkami a autormi niektorých súťažných filmov sa bude možné porozprávať počas nového diskusného formátu Talking with Authors. Výherné filmy vyhlási medzinárodná porota v sobotu 28. júna v Mestskom divadle Žilina.

O Najlepšom krátkom animovanom filme a Najlepšom študentskom krátkom animovanom filme bude rozhodovať už spomínaná dánska animátorka Sara Koppel, umelecká riaditeľka holandského festivalu animácie Kaboom Aneta Ozorek či animátor Raman Djafari – výrazný talent, ktorý spolupracoval na klipoch pre Eltona Johna, Duu Lipu, Coldplay či Ashnikko, ale aj pre klientov ako Adult Swim, Spotify alebo The New Yorker.

Na Fest Anča prídu aj Raman Djafari, Sara Koppel a Aneta Ozorek. Foto: Fest Anča
Na Fest Anča prídu aj Raman Djafari, Sara Koppel a Aneta Ozorek. Foto: Fest Anča

Anča Award za Najlepší slovenský krátky animovaný film odovzdá: japonská animátorka Sawako Kabuki, multimediálna umelkyňa, režisérka a pedagogička Lea Vidaković, ale aj na Oscara nominovaný portugalský režisér João Gonzalez, ktorého posledný film Obchodníci s ľadom (2022)získal množstvo medzinárodných ocenení.

Na Najlepší animovaný videoklip si zas posvieti trio v zložení: Aurelia Aasa – producentka a zakladateľka jednej z popredných estónskych spoločností AAA Creative, Tzor Edery (na konte má oceňované snímky ako Tamou, 2019 alebo Mauríciov bar, 2023, a Martin Smatana – rodák zo Žiliny a svetovo úspešný animátor, ktorého filmy vyhrávajú ocenenia na najprestížnejších festivaloch.

Nielen pre profesionálov

Do Žiliny prinesie medzinárodných hostí aj jedinečná platforma európskeho významu – Študentské fórum, ktoré sa uskutoční sa už po štvrtý raz. Troch intenzívnych dní za zúčastní 60 študentov a pedagógov z 12 európskych univerzít napríklad z Holandska, Portugalska, Rumunska, Estónska či Českej republiky. V priestoroch Novej synagógy sa budú môcť podeliť o svoje skúsenosti a formovať budúcnosť animácie, no čaká ich aj množstvo zaujímavých prednášok od animátorov, distribútorov, hudobníkov či producentov, ktorí sa podelia o skúsenosti z praxe.

Na slovenskú komunitu animátorov sa už tradične upriami Industry day. V piatok 27. júna v priestoroch Rosenfeldovho paláca budú producenti, školy a tvorcovia nielen prezentovať na čom pracujú, ale aj diskutovať o aktuálnych témach v priemysle animovaného filmu. Vybrané časti programu Študentského fóra a Industry day budú sprístupnené aj pre verejnosť.

Program pre rodiny s deťmi

O Najlepšom detskom krátkom animovanom filme rozhodne tá najprísnejšia porota – deti. Stane sa výhercom film o netopierovi so zlatými šatami alebo o muchotrávke, ktorá pečie chutné koláče, no všetci sa ich boja jesť? Kopec ďalších krátkych animákov plných zábavy a priateľstva, uvedie festival najmä v žilinskom Artfore.

Okrem Príbehov z čarovnej záhrady Fest Anča predstaví tohtoročného výhercu Slnka v sieti za Najlepší animovaný film – česko-slovensko-francúzsky celovečerák Keď život chutí (r. Kristina Dufková) o tom, ako sa nebáť byť sám sebou. Nebude chýbať ani Mačacia odysea (r. Gints Zilbalodis), ktorá vyhrala Európsku filmovú cenu aj Oscara za Najlepší animovaný film, ale ani snímka Una a jej kamaráti (r. Jeremy Purcell)o morských vtákoch – mníšikoch.

Okrem filmových dobrodružstiev, ktoré deti len tak bežne neuvidia v kinách alebo na internete, festival ponúkne čítanie z detských kníh o tele, interaktívne bábkové predstavenie, ale aj workshop stop-motion animácie.

18. ročník Fest Anča
Autor:

Česko-slovensko-slovinsko-francúzsky bábkový celovečerný film Príbehy z čarovnej záhrady uvedie Fest Anča v slovenskej predpremiére. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Zobraziť všetky články