Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda.

Festival horských filmov so slovenskými novinkami aj od Barabáša a Hatiara

Písmo: A- | A+

Vyše štyridsať filmov z trinástich krajín sveta a štyroch kontinentov ponúkne 32. medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Koná sa od 9. do 13. októbra. a projekcie sa konajú vo Veľkej zasadačke MsÚ v Poprade, v popradskom kine Tatran, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi aj v kine Iskra v Kežmarku.

Dominantou programu festivalu je medzinárodná súťaž horských filmov, ktorú posudzuje medzinárodná porota, zúčastňujú sa na nej tvorcovia tohto žánru z celého sveta a nechýbajú medzi nimi ani diela slovenských filmárov.

Vytváraním priestoru na prezentáciu diel slovenských filmárov sa snažíme nielen o konfrontáciu medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami, ale najmä o možnosť predstaviť čo najviac slovenských filmov na festivaloch horských filmov v zahraničí. Ak je totiž niektorý zo slovenských súťažných filmov ocenený v Poprade, má veľkú šancu byť zaradený do súťažných programov najväčších festivalov sveta, združených v Medzinárodnej aliancii pre horský film (IAMF), ktorej je Medzinárodný festival horských filmov Poprad dlhoročným členom,“ uvádzajú organizátori.

Najznámejším menom, ktoré sa na Slovensku s horským filmom spája, je Pavol Barabáš. V tohtoročnom programe je zastúpený hneď tromi novými titulmi. Celovečerný JAMES je cestou časom s legendárnym horolezeckým spolkom. Od jeho začiatkov, keď ho v roku 1921 založila trojica priateľov, až dodnes. V súťaži má Barabáš aj dva krátke filmy: dokument Nahé svety o prírodných ľuďoch a o tom, čo človek potrebuje k šťastiu, a Desiatkový kráľ o Jozefovi Krištoffym, ktorý sa snaží dosiahnuť zdanlivo nemožné a zdolať najťažšiu tatranskú hákovačku Hazard voľným štýlom.

Tri krátke filmy má v súťaži ďalší známy horský filmár Rasťo Hatiar. Jeho Lezci z Manína rozprávajú o jednom z najstarších horolezeckých klubov na Slovensku a o tom, ako formoval generácie lezcov. V snímke Horská vodkyňa Denisa Šulcová predstavuje prvú a zatiaľ jedinú horskú vodkyňu na Slovensku. A Rýchle dievča Marianna Jagerčíková prináša portrét majsterky sveta v skialpinizme – šprinte.

Slovenským príspevkom v súťaži je aj Okolo Annapurny Jara Tešlára, ktorý zaznamenáva prechod cez najvyššie pohorie sveta na horskom bicykli. Horská dyáda Jakuba Pigu je zase príbehom priateľstva Honzu, jeho štvornohého kamaráta Rustyho a horských dobrodružstiev počas výstupov na Mont Blanc, Bishorn či Punta Gnifetti.

Súčasťou festivalu horských filmov sú aj besedy s hosťami festivalu či výstavy, kompletný program nájdete na www.mfhf.sk.

Autor:

Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda. Film si možno pozrieť aj na horskadyada.net. FOTO: facebook.com/JakubPigaDPV

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií. „Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer. Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film...
Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie - Cenu Milana Lasicu. Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/ Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/ Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym - Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov...

Týždeň vo filme 1974: Oslavy politických výročí aj jubileí zaslúžilých

Z výročí sú to pompézne oslavy októbrovej revolúcie (TvF č. 48) aj s lampiónovým sprievodom či o čosi skromnejšie nedožité deväťdesiatiny exprezidenta Antonína Zápotockého, šesťdesiatka žijúceho maliara Júliusa Nemčíka (obe č. 50) a sedemdesiatiny básnika aj politika Ladislava Novomeského (č. 51). Histórii oslobodzovania východného Slovenska sa nepriamo venuje monotematické č. 45, ktoré zaznamenáva premeny Zemplína a, ako to už bolo zvykom, „pokojný všedný život“ v ňom, a týždenník č. 49 naplnený spomienkami civilných obyvateľov i vojakov. A napokon – hoci tým sa vlastne prehliadka začína v č. 45 – sú tu poľnohospodári. „Pracujú dňom i nocou“ – lebo: jesenné práce! Na zbere zemiakov v nečase a daždi sa zúčastňujú najmä starí družstevníci a navyše je tu i repná kampaň... Tieto riadky nemajú byť znevážením ich práce. Naopak. Iba ilustrujú, ako vtedajší nedostatok organizácie nahradzovali tí, ktorí zaň neboli zodpovední. Situáciu do veľkej miery komplikovali aj záplavy. Týždenník zachytáva historicky najväčšiu povodeň Hrona v Banskej Bystrici, ktorý kulminoval 22. októbra. Zahanbiť sa nedali ani menšie toky: Slaná v Henckovciach (okres Rožňava) a Malá Nitra v Šuranoch sa vyliali z korýt a vyhnali ľudí z domovov. Zdena Studenková, Jozef Vajda a Juraj Nvota – to sú tri mená, ktoré iste zaujmú súčasného diváka. Stretneme ich – v spoločnosti Jozefa Budského či Hany Kováčikovej – ako študentov VŠMU v bilančnom šote č. 47. Podľa údaja z komentára VŠMU vychovala...
Zobraziť všetky články