Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda.

Festival horských filmov so slovenskými novinkami aj od Barabáša a Hatiara

Písmo: A- | A+

Vyše štyridsať filmov z trinástich krajín sveta a štyroch kontinentov ponúkne 32. medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Koná sa od 9. do 13. októbra. a projekcie sa konajú vo Veľkej zasadačke MsÚ v Poprade, v popradskom kine Tatran, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi aj v kine Iskra v Kežmarku.

Dominantou programu festivalu je medzinárodná súťaž horských filmov, ktorú posudzuje medzinárodná porota, zúčastňujú sa na nej tvorcovia tohto žánru z celého sveta a nechýbajú medzi nimi ani diela slovenských filmárov.

Vytváraním priestoru na prezentáciu diel slovenských filmárov sa snažíme nielen o konfrontáciu medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami, ale najmä o možnosť predstaviť čo najviac slovenských filmov na festivaloch horských filmov v zahraničí. Ak je totiž niektorý zo slovenských súťažných filmov ocenený v Poprade, má veľkú šancu byť zaradený do súťažných programov najväčších festivalov sveta, združených v Medzinárodnej aliancii pre horský film (IAMF), ktorej je Medzinárodný festival horských filmov Poprad dlhoročným členom,“ uvádzajú organizátori.

Najznámejším menom, ktoré sa na Slovensku s horským filmom spája, je Pavol Barabáš. V tohtoročnom programe je zastúpený hneď tromi novými titulmi. Celovečerný JAMES je cestou časom s legendárnym horolezeckým spolkom. Od jeho začiatkov, keď ho v roku 1921 založila trojica priateľov, až dodnes. V súťaži má Barabáš aj dva krátke filmy: dokument Nahé svety o prírodných ľuďoch a o tom, čo človek potrebuje k šťastiu, a Desiatkový kráľ o Jozefovi Krištoffym, ktorý sa snaží dosiahnuť zdanlivo nemožné a zdolať najťažšiu tatranskú hákovačku Hazard voľným štýlom.

Tri krátke filmy má v súťaži ďalší známy horský filmár Rasťo Hatiar. Jeho Lezci z Manína rozprávajú o jednom z najstarších horolezeckých klubov na Slovensku a o tom, ako formoval generácie lezcov. V snímke Horská vodkyňa Denisa Šulcová predstavuje prvú a zatiaľ jedinú horskú vodkyňu na Slovensku. A Rýchle dievča Marianna Jagerčíková prináša portrét majsterky sveta v skialpinizme – šprinte.

Slovenským príspevkom v súťaži je aj Okolo Annapurny Jara Tešlára, ktorý zaznamenáva prechod cez najvyššie pohorie sveta na horskom bicykli. Horská dyáda Jakuba Pigu je zase príbehom priateľstva Honzu, jeho štvornohého kamaráta Rustyho a horských dobrodružstiev počas výstupov na Mont Blanc, Bishorn či Punta Gnifetti.

Súčasťou festivalu horských filmov sú aj besedy s hosťami festivalu či výstavy, kompletný program nájdete na www.mfhf.sk.

Autor:

Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda. Film si možno pozrieť aj na horskadyada.net. FOTO: facebook.com/JakubPigaDPV

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zuzana Fialová vo filme Od marca do mája.

Skreslená realita v nás i vo filme na Febiofeste

Má zaostrené na dobrý film. Už po 32. raz prinesie filmovým fanúšikom výber snímok, ktoré uspeli na prestížnych festivaloch, získali status kultového diela či vypovedajú o živote v strednej Európe. Medzinárodný filmový festival Febiofest uvedie v Bratislave od 19. do 25. marca viac ako 70 filmov. Ponúkne tiež podujatie pre filmových profesionálov i bohatý sprievodný program. Festival sa nesie v téme Skreslená realita. „Od diskusie o tom, čo je pravdivé, sme sa posunuli ďalej a aj vďaka AI sa už začíname pýtať, čo je a čo nie je reálne. Od skreslenia faktov sme sa posunuli k skreslenej realite. Skresľovanie a ohýbanie reality povýšila na novú úroveň pred vyše 100 rokmi kinematografia, dnes do hry vstupujú sociálne médiá a najnovšie umelá inteligencia," približuje pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. „Možno takým ,vlajkovým filmomʻ skreslenej reality v programe festivalu je dokumentárny experiment O hrdinovi. Debutujúci poľský režisér Piotr Winiewicz v ňom skúma hranice umelej inteligencie a umenia. Inšpirovaný výrokom legendárneho režiséra Wernera Herzoga, ktorý povedal, že ,počítač nebude schopný vytvoriť film na mojej úrovni aspoň ďalších 4 500 rokovʻ, Winiewicz trénoval AI na Herzogovej tvorbe a nechal ju vygenerovať scenár. Výsledkom je znepokojivá reflexia o autenticite, umení a budúcnosti filmu. Film mal svetovú premiéru na IDFA...
Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Zobraziť všetky články