Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda.

Festival horských filmov so slovenskými novinkami aj od Barabáša a Hatiara

Písmo: A- | A+

Vyše štyridsať filmov z trinástich krajín sveta a štyroch kontinentov ponúkne 32. medzinárodný festival horských filmov v Poprade. Koná sa od 9. do 13. októbra. a projekcie sa konajú vo Veľkej zasadačke MsÚ v Poprade, v popradskom kine Tatran, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi aj v kine Iskra v Kežmarku.

Dominantou programu festivalu je medzinárodná súťaž horských filmov, ktorú posudzuje medzinárodná porota, zúčastňujú sa na nej tvorcovia tohto žánru z celého sveta a nechýbajú medzi nimi ani diela slovenských filmárov.

„Vytváraním priestoru na prezentáciu diel slovenských filmárov sa snažíme nielen o konfrontáciu medzi zahraničnými a slovenskými tvorcami, ale najmä o možnosť predstaviť čo najviac slovenských filmov na festivaloch horských filmov v zahraničí. Ak je totiž niektorý zo slovenských súťažných filmov ocenený v Poprade, má veľkú šancu byť zaradený do súťažných programov najväčších festivalov sveta, združených v Medzinárodnej aliancii pre horský film (IAMF), ktorej je Medzinárodný festival horských filmov Poprad dlhoročným členom,“ uvádzajú organizátori.

Najznámejším menom, ktoré sa na Slovensku s horským filmom spája, je Pavol Barabáš. V tohtoročnom programe je zastúpený hneď tromi novými titulmi. Celovečerný JAMES je cestou časom s legendárnym horolezeckým spolkom. Od jeho začiatkov, keď ho v roku 1921 založila trojica priateľov, až dodnes. V súťaži má Barabáš aj dva krátke filmy: dokument Nahé svety o prírodných ľuďoch a o tom, čo človek potrebuje k šťastiu, a Desiatkový kráľ o Jozefovi Krištoffym, ktorý sa snaží dosiahnuť zdanlivo nemožné a zdolať najťažšiu tatranskú hákovačku Hazard voľným štýlom.

Tri krátke filmy má v súťaži ďalší známy horský filmár Rasťo Hatiar. Jeho Lezci z Manína rozprávajú o jednom z najstarších horolezeckých klubov na Slovensku a o tom, ako formoval generácie lezcov. V snímke Horská vodkyňa Denisa Šulcová predstavuje prvú a zatiaľ jedinú horskú vodkyňu na Slovensku. A Rýchle dievča Marianna Jagerčíková prináša portrét majsterky sveta v skialpinizme – šprinte.

Slovenským príspevkom v súťaži je aj Okolo Annapurny Jara Tešlára, ktorý zaznamenáva prechod cez najvyššie pohorie sveta na horskom bicykli. Horská dyáda Jakuba Pigu je zase príbehom priateľstva Honzu, jeho štvornohého kamaráta Rustyho a horských dobrodružstiev počas výstupov na Mont Blanc, Bishorn či Punta Gnifetti.

Súčasťou festivalu horských filmov sú aj besedy s hosťami festivalu či výstavy, kompletný program nájdete na www.mfhf.sk.

Autor:

Záber z nakrúcania filmu Horská dyáda. Film si možno pozrieť aj na horskadyada.net. FOTO: facebook.com/JakubPigaDPV

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články