Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

Písmo: A- | A+

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest?

Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období.

Jeden svet

Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach.

Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale hlavne morálnou. Dostávame množstvo podporných ohlasov aj zo zahraničia. Okrem toho, že nám niektorí medzinárodní partneri ponúkajú zľavy alebo zdieľajú finančnú zbierku, sa nám zdá dôležité, že vďaka našej kampani sa v medzinárodnej audiovizuálnej komunite hovorí o znepokojivej situácii v našom Audiovizuálnom fonde a v kultúrnom sektore vôbec,“ hovorí pre Film.sk riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková. Jedným dychom však upozorňuje, že by bola nerada, keby pozitívne emócie okolo zbierky vyvolali dojem, že sa to takto môže robiť každoročne.

Vrh do chaosu

Rozhodnutie fondu znamená podľa jej slov pre festival nezanedbateľnú finančnú ranu. Organizátori budú musieť pravdepodobne ustúpiť z niektorých nárokov na kvalitu podujatia, či už pôjde o priestory, o rozsah a exkluzivitu filmového programu, alebo o počet medzinárodných hostí.

Najviac sa však obávame, že budeme musieť poľaviť z nášho strategického prístupu k sprístupňovaniu festivalu pre znevýhodnené skupiny. Okrem toho je nepodpora z AVF veľmi nepríjemnou správou o prístupe fondu k vlastným prioritám a cieľom, ktoré sme spoločne ako profesionálne prostredie dlhoročne budovali. Vrhá nás to do chaosu, vzájomnej nedôvery a neistoty. Rozhodnutia rady od začiatku tohto roku, bohužiaľ, vyvolávajú dojem, že o podpore už viac nerozhoduje kvalita projektov, ale osobné či politické preferencie členov a členiek nominovaných ministerstvom kultúry. A to nie je motivačné pre nikoho, kto sa chce pustiť do poctivého profesionálneho audiovizuálneho projektu alebo v ňom chce pokračovať a rozvíjať ho ako my s Jedným svetom,“ hovorí.

Hoci vlani prešiel medzinárodný festival hĺbkovým strategickým plánovaním a upevnil si predstavu o tom, kam smeruje, nástroje jeho realizácie naštrbuje neistota. Tím sa bude teraz viac usilovať o podporu z medzinárodných grantových schém, no aj tie majú podmienku spolufinancovania zo štátnych prostriedkov domovskej krajiny.

Zbierka trvá až do konca mája a veľa závisí od toho, koľko sa nám podarí vyzbierať. Čakáme aj na potvrdenie finálnej sumy od ďalších dvoch dôležitých donorov. Následne sa rozhodneme o rozsahu úsporných opatrení.

CINEDU – suplujeme štát

CINEDU je jediný filmový festival pre deti a mládež na Slovensku. Odborná komisia odporučila festival podporiť sumou sedemtisíc eur. „Rada





Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články