Julianne Moore a Tilda Swinton v novinke Pedra Almodóvara Vedľajšia izba.
Písmo: A- | A+

Filmový festival inakosti uvedie novinky Pedra Almodóvara, Jacqua Audiarda aj kvír snímky s Martinom Hubom, Rebekou Polákovou či Jozefom Kronerom.

Snímky ocenené na prestížnych filmových festivaloch, slovenská premiéra aj výnimočné tituly svetovej kinematografie, ktoré si nezaslúžia zapadnúť prachom. Filmový festival inakosti v programe svojho 18. ročníka premietne počas siedmich dní (20. – 26. 11.) až 84 filmov s kvír tematikou. Podujatie nesie tento rok podtitul Odvaha. Ide o poctu tým, ktorí sa v boji za svoje práva a slobodu nevzdali, ale aj tým, ktorí hľadajú bezpečný priestor, kde môžu byť sami sebou.

V súčasnosti čelíme snahe o kontrolu umenia, kultúry a aj našich osobných vzťahov. Žiaľ, stále žijeme v období, keď si vyžaduje od mnohých kvír na Slovensku istú dávku odvahy, ak chcú žiť naplno, pravdivo a šťastne. Veríme, že Filmový festival inakosti vďaka svojmu filmovému programu a sprievodným podujatiam patrí k tým momentom, ktoré ľudí inšpirujú a pomáhajú nabrať silu k tejto odvahe,“ priblížila riaditeľka festivalu Zita Hosszúová.

Festival otvorí snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov režiséra Gorana Stolevského, ktorá získala v Benátkach cenu Queer Lion. Divákom kladie otázku, či je rodina to, do čoho sa narodíme, alebo niečo, čo si počas života vybudujeme.

Trailer filmu Vedľajšia izba.

Filmy z Benátok i Cannes

Návštevníci festivalu si môžu na plátne pozrieť aj tohtoročného víťaza z Benátok, film Pedra Almodóvara Vedľajšia izba. Tilda Swinton a Julianne Moore tu hrajú dve blízke priateľky z mladosti, ktoré kedysi spolu pracovali v tom istom časopise a po rokoch sa znovu stretávajú v extrémnej životnej situácii. „Veľmi nás teší, že v ponuke nechýbajú veľké tituly roka ako Vedľajšia izba Pedra Almodóvara či film Jacqua Audiarda Emilia Pérez, ktorý sa stal senzáciou v Cannes, kde získal Cenu poroty a herečky v hlavných úlohách ocenenie za najlepší ženský herecký výkon,“ uviedla Hosszúová. Emilia Pérez je trans-krimi-kartelový muzikál, ktorý patrí medzi najprekvapivejšie a najdiskutovanejšie filmy tohto roka. Právnička Rita v ňom dostane neobvyklú ponuku pomôcť šéfovi drogového kartelu skoncovať s krvavým biznisom a stať sa tým, kým celý život chcel byť – ženou.

Trailer filmu Emilia Pérez.

V programe festivalu je aj absurdná dráma Bez vzduchu režisérky Katalin Moldovai o učiteľke literatúry, ktorá je obvinená z nevhodného správania, pretože svojim 17-ročným študentom odporučila film Agnieszky Holland Úplné zatmenie, aby lepšie pochopili život a dielo prekliatych básnikov. „V dialógu s týmto titulom o homofóbii, nebadane sa zakrádajúcej demagógii a (ne)odvahe sa im postaviť, bude na festivale uvedený aj samotný film Agnieszky Holland z roku 1995, kde v úlohe Arthura Rimbauda exceluje mladučký Leonardo DiCaprio,“ uvádzajú organizátori.

Trailer filmu Úplné zatmenie.

Medzi ďalšími známymi hercami sa divákom predstavia Elliot Page vo filme Blízkosť (r. Dominic Savage) v úlohe transrodového muža, ktorý sa po rokoch vracia do rodného mesta, aby si usporiadal vzťahy, alebo Kristen Stewart a  Katy O’Brian ako milenky v trileri Krv na perách (r. Rose Glass).

Slovenské kvír snímky v sekcii Teplé ČeskoSlovensko

Na Filmovom festivale inakosti nebudú chýbať ani slovenské snímky. Hneď po svetovej premiére na festivale v Tallinne čaká uvedenie v Bratislave film Nikto má nemá rád režisérskej dvojice Tomáš Weinreb a Petr Kazda. „Je to krehká sonda do ľudských pováh. O tom, ako ľahko súdime iných a nie sme ochotní ich rešpektovať. Ako podľahneme názoru väčšiny, vieme byť krutí, a ak nám niečo nezapadá do zaužívaných chodníčkov, navzájom si ubližovaťA je to film aj o tom, ako nás dokáže spoločnosť tak zmanipulovať, že zabudneme bojovať o vlastné šťastie,“ hovorí o filme predstaviteľka hlavnej postavy Rebeka Poláková.

Trailer filmu Nikto ma nemá rád.

Tuzemskú tvorbu festival predstaví v sekcii Teplé Česko-Slovensko. „Vybrané filmy približujú životy ľudí, ktorí našli odvahu konať, rozhodovať, žiť v súlade so sebou samými a so svojím presvedčením napriek tomu, že to výrazne komplikuje ich každodenný život, v ktorom čelia šikane, ponižovaniu, nenávistným prejavom, obmedzovaniu osobnej slobody,“ uviedla riaditeľka festivalu. Okrem filmu Nikto má nemá rád sú v sekcii snímky Ešte nie som, kým chcem byť (r. Klára Tasovská), Tretí koniec palice (r. Jaro Vojtek) a Prezidentka (r. Marek Šulík).

Slovenské filmy aj v súťaži

Domáce tituly sa dostali aj do Medzinárodnej súťaže krátkych filmov, ktorá predstaví osem krátkych slovenských noviniek. Napríklad film Juraja Kréna Pre prípad dožitia hovorí o 70-ročnom Samuelovi (Martin Huba), ktorého vyprovokuje finančná poradkyňa a on prvýkrát v živote nahlas povie, že je gej. Premietať sa tu budú aj filmy rebel! Erika Jasaňa, Pamätník pre Juraja a Matúša Alexandra Ziga, Búdka Richarda Miklošiho, Ďaleko medzi nami Vojtěcha Javůrka, I Hate Sundays Kataríny Čmaradovej, Kráľovná z vesnice (r. Emik Hirschner) a The Future Is Who We Are Vladimíry Hradeckej. Medzinárodná súťaž krátkych filmov prinesie dovedna 31 snímok.

Jozef Kroner v Inom pohľade Károlya Makka

Na svoje si prídu aj milovníci archívnych a kultových snímok. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom si festival pripomenie 100. výročie narodenia herca Jozefa Kronera. V reštaurovanej digitalizovanej podobe uvedie maďarský film Károlya Makka Iný pohľad (1982). Jozef Kroner sa v ňom predstaví v úlohe šéfredaktora časopisu Pravda, ktorý je svedkom tragického životného príbehu svojej lesbickej kolegyne Évy. Film osobne uvedie hercova dcéra a dlhoročná patrónka Filmového festivalu inakosti Zuzana Kronerová.

Trailer filmu Iný pohľad.

Zo zahraničnej tvorby sa do sekcie Classics dostali Zamatová extáza(r. Todd Haynes), Thelma a Louise(r. Ridley Scott) a Zlá výchova (r. Pedro Almodóvar).

Kompletný program Filmového festivalu inakosti nájdete tu.

Filmový program festivalu doplnia sprievodné podujatia, napríklad diskusia o artivizme – spojení umeleckej tvorby a občianskeho aktivizmu – s hosťami Veroni Gyenge, Alexandrou Tamásovou, Jakubom Spevákom a Gregorom Valentovičom. Viac o sprievodnom programe si môžete prečítať tu a zoznam sprievodných podujatí nájdete tu.

Autor:

Julianne Moore a Tilda Swinton v novinke Pedra Almodóvara Vedľajšia izba.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články