Záber z filmu Mord.

Filmy z Karlových Varov v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Prehliadka Šary Vary prináša každoročne do českých miest vybrané výnimočné filmy z prestížneho medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Po prvýkrát a ako jediné na Slovensku ju tento rok hostí aj bratislavské Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu. V termíne od 15. do 21. júla kino exkluzívne uvedie sedem filmov, ktoré mohli doteraz vidieť len festivaloví návštevníci. Sú medzi nimi svetové aj české snímky a tiež držiteľ Zvláštnej ceny z hlavnej súťaže festivalu.

 „Festival v Karlových Varoch patrí do skupiny etablovaných svetových filmových festivalov,“ hovorí Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu. „O zaradenie prehliadky Šary Vary do programu Kina Lumière sme sa usilovali niekoľko rokov, a preto som veľmi rád, že sa nám to tento rok konečne podarilo. Prinášame exkluzívny výber filmov, ktorých práva sa nám podarilo získať hneď po karlovarskom festivale. Tí, ktorí sa festivalu nemohli zúčastniť, tak budú mať unikátnu príležitosť vidieť filmy v našom kine.“ Manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová dopĺňa, že „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne sedem výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie.“

Prehliadka Šary Vary uvedie koprodukčný česko-slovenský film Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca, ktorý si z hlavnej súťaže festivalu v Karlových Varoch odniesol Zvláštne uznanie poroty. Jeho tragikomická snímka sa odohráva počas domácej zabíjačky na starej usadlosti, ktorá je jedinou príležitosťou, aby sa celá rodina stretla, pobavila a najedla. Ide o trefnú štúdiu českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv a britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny.

Zo súčasnej svetovej produkcie ponúkne prehliadka Šary Vary päť titulov. Film Dievča s ihlou švédskeho režiséra Magnusa von Horna sa odohráva v Kodani, tesne po prvej svetovej vojne. Jeho hlavnou hrdinkou je mladá žena s robotníckym pôvodom, ktorá sa ocitne tehotná v zložitej životnej situácii. Film, ktorý sa tento rok premietal aj v súťaži tohtoročného festivalu v Cannes, je sociálna dráma zobrazená v pôsobivých kulisách expresionistického hororu.

Snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov austrálskeho režiséra macedónskeho pôvodu Gorana Stolevského si kladie otázku, či je rodina niečo, do čoho sa narodíme, alebo čo si počas života vybudujeme. Film zobrazujúci zložitosť medziľudských vzťahov a sociálnych rolí mal premiéru v súťaži Orizzonti na minuloročnom festivale v Benátkach, kde získal ocenenie Queer Lion. Prehliadka Šary Vary uvedie tiež film Pamäť mexického režiséra Michela Franca, jedného z najoceňovanejších tvorcov svojej generácie. Jeho civilná romanca je neobyčajným príbehom dvoch ľudí z Brooklynu, v ktorom kraľujú Jessica Chastain a Peter Sarsgaard, ocenený za tento film ako najlepší herec na vlaňajšom festivale v Benátkach. Všetky filmy budú uvedené s českými a anglickými titulkami.

Program prehliadky Šary Vary v Kine Lumière:

15.7.2024 – 20.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

16.7.2024 – 20.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

17.7.2024 – 18.20 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

17.7.2024 – 20.30 – Tatabojs.doc, r. Marek Najbrt (ČR, 2024, 97′)

18.7.2024 – 18.20 – Keď sa svetlo zlomí, r. Rúnar Rúnarsson (Island/Holandsko/Chorvátsko/Francúzsko, 2024, 82′)

18.7.2024 – 20.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

19.7.2024 – 18.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

19.7.2024 – 20.30 – Mord, r. Adam Martinec (ČR/SR, 2024, 84′)

20.7.2024 – 18.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

20.7.2024 – 20.30 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

21.7.2024 – 18.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články