Fotografia z filmu Vlny
Písmo: A- | A+

Česko-slovenský film Vlny scenáristu a režiséra Jiřího Mádla, ktorý sleduje príbehy novinárov Československého rozhlasu počas prelomového obdobia konca 60. rokov, sa dostal medzi diela na oscarovom shortliste. Obsahuje 15 národných kandidátov v kategórii medzinárodných filmov.

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3.

Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala.

Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku.

V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti.

Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková.

Snímku distribuuje spoločnosť Bontonfilm.

Popri Vlnách sa na shortlist filmov so šancou získať Oscara v kategórii medzinárodných filmov dostalo aj ďalších 14 titulov. Brazíliu zastupuje životopisná dráma Waltera Sallesa I’m Still Here. Kanada súťaží s absurdnou komédiou Universal Languague Matthewa Rankina. Dánsko má na shortliste drámu Dievča s ihlou Magnusa von Horna. Francúzskym kandidátom je gangsterský muzikál Emilia Pérez Jacquesa Audiarda, ktorý patrí k favoritom aj v iných kategóriách.

Nemecko vyslalo do oscarového súboja politický triler Semeno posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa. Na shortilste sú aj islandská dráma Touch (r. Baltasar Kormákur), írska hudobná komédia Kneecap (r. Rich Peppiatt) a talianska dráma Vermiglio (r. Maura Delpero).

Najlepší európsky animovaný film roka Mačacia odysea (r. Gints Zibalodis) reprezentuje na shortliste Lotyšsko. Nórsko súťaží s debutom Halfdana Ullmanna Tøndela Armand. Zastúpená je aj Palestína – snímka From Ground Zero je pásmom 22 filmov rôznych žánrov od rôznych palestínskych režisérov a režisérok reflektujúcich súčasné dianie v Gaze.

Víťazný film tohtoročného Berlinale, dokument Dahomey (r. Mati Diop), sa uchádza o Oscara pre Senegal. Na zoznam sa dostali aj thajská dráma How to Make Millions before Grandma Dies (r. Pat Boonnitipat) a britský triler Santosh (Sandhya Suri).

Recenzia na film Vlny.

O oscarových nomináciách slovenských filmov si môžete prečítať v rubrike Téma.

Viac o filme Vlny čítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Autor:

Záber z filmu Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Mestečko Twin Peaks Kino Lumière uvedie seriál Mestečko Twin Peaks. Foto: MPLC (Motion Picture Licensing Company Limited).

Ešte ste neboli v Twin Peaks? Teraz máte šancu v kine

Premietať seriál na plátne kina je na Slovensku mimoriadna udalosť. Vo svete však nejde o ojedinelú záležitosť. Kino Lumière sa vybralo touto u nás nevyšliapanou cestou a pre divákov a diváčky pripravilo premietanie kultového seriálu Mestečko Twin Peaks. V čase svojho vzniku v roku 1990 úplne zmenil seriálovú tvorbu a zaviedol filmovú kvalitu aj do televízie. Seriál žne slávu dodnes a Kino Lumière pozýva na prvé dve jeho série a prequel Twin Peaks: Oheň so mnou poď (1992) od 17. apríla do 4. mája 2026. Mestečko Twin Peaks je mysteriózny televízny seriál, ktorý vytvorili David Lynch a Mark Frost. Kino Lumière ho uvádza v nadväznosti na úspešnú minuloročnú výberovú retrospektívu tvorby Davida Lyncha, ktorá do kina pritiahla množstvo divákov a diváčok. „V čase svojho vzniku seriál priniesol zásadnú inováciu toho, čo publikum od seriálu očakáva,“ hovorí filmová teoretička Katarína Mišíková, ktorá je kurátorkou tvorby Davida Lyncha pre Kino Lumière a seriál lektorsky aj uvedie. „V ére postmoderny zmiešal populárne seriálové prvky s intertextuálnymi odkazmi na popkultúru i vysoké umenie. Dokázal vytvoriť fanúšikovskú komunitu, ktorá každý týždeň chcela vedieť, kam sa posunie záhada Twin Peaks. Tiež nastavil celkom iný štylistický štandard pre televíziu: vďaka konceptu, ktorý vytvorili David Lynch a Mark Frost, si seriál udržal mimoriadne jednoliatu vizuálnu štylizáciu, do veľkej miery postavenú práve...
Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
Zobraziť všetky články