Fotografia z filmu Vlny
Písmo: A- | A+

Česko-slovenský film Vlny scenáristu a režiséra Jiřího Mádla, ktorý sleduje príbehy novinárov Československého rozhlasu počas prelomového obdobia konca 60. rokov, sa dostal medzi diela na oscarovom shortliste. Obsahuje 15 národných kandidátov v kategórii medzinárodných filmov.

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3.

Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala.

Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku.

V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti.

Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková.

Snímku distribuuje spoločnosť Bontonfilm.

Popri Vlnách sa na shortlist filmov so šancou získať Oscara v kategórii medzinárodných filmov dostalo aj ďalších 14 titulov. Brazíliu zastupuje životopisná dráma Waltera Sallesa I’m Still Here. Kanada súťaží s absurdnou komédiou Universal Languague Matthewa Rankina. Dánsko má na shortliste drámu Dievča s ihlou Magnusa von Horna. Francúzskym kandidátom je gangsterský muzikál Emilia Pérez Jacquesa Audiarda, ktorý patrí k favoritom aj v iných kategóriách.

Nemecko vyslalo do oscarového súboja politický triler Semeno posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa. Na shortilste sú aj islandská dráma Touch (r. Baltasar Kormákur), írska hudobná komédia Kneecap (r. Rich Peppiatt) a talianska dráma Vermiglio (r. Maura Delpero).

Najlepší európsky animovaný film roka Mačacia odysea (r. Gints Zibalodis) reprezentuje na shortliste Lotyšsko. Nórsko súťaží s debutom Halfdana Ullmanna Tøndela Armand. Zastúpená je aj Palestína – snímka From Ground Zero je pásmom 22 filmov rôznych žánrov od rôznych palestínskych režisérov a režisérok reflektujúcich súčasné dianie v Gaze.

Víťazný film tohtoročného Berlinale, dokument Dahomey (r. Mati Diop), sa uchádza o Oscara pre Senegal. Na zoznam sa dostali aj thajská dráma How to Make Millions before Grandma Dies (r. Pat Boonnitipat) a britský triler Santosh (Sandhya Suri).

Recenzia na film Vlny.

O oscarových nomináciách slovenských filmov si môžete prečítať v rubrike Téma.

Viac o filme Vlny čítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Autor:

Záber z filmu Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články