Fotografia z filmu Vlny
Písmo: A- | A+

Česko-slovenský film Vlny scenáristu a režiséra Jiřího Mádla, ktorý sleduje príbehy novinárov Československého rozhlasu počas prelomového obdobia konca 60. rokov, sa dostal medzi diela na oscarovom shortliste. Obsahuje 15 národných kandidátov v kategórii medzinárodných filmov.

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3.

Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala.

Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku.

V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti.

Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková.

Snímku distribuuje spoločnosť Bontonfilm.

Popri Vlnách sa na shortlist filmov so šancou získať Oscara v kategórii medzinárodných filmov dostalo aj ďalších 14 titulov. Brazíliu zastupuje životopisná dráma Waltera Sallesa I’m Still Here. Kanada súťaží s absurdnou komédiou Universal Languague Matthewa Rankina. Dánsko má na shortliste drámu Dievča s ihlou Magnusa von Horna. Francúzskym kandidátom je gangsterský muzikál Emilia Pérez Jacquesa Audiarda, ktorý patrí k favoritom aj v iných kategóriách.

Nemecko vyslalo do oscarového súboja politický triler Semeno posvätného figovníka iránskeho režiséra Mohammada Rasoulofa. Na shortilste sú aj islandská dráma Touch (r. Baltasar Kormákur), írska hudobná komédia Kneecap (r. Rich Peppiatt) a talianska dráma Vermiglio (r. Maura Delpero).

Najlepší európsky animovaný film roka Mačacia odysea (r. Gints Zibalodis) reprezentuje na shortliste Lotyšsko. Nórsko súťaží s debutom Halfdana Ullmanna Tøndela Armand. Zastúpená je aj Palestína – snímka From Ground Zero je pásmom 22 filmov rôznych žánrov od rôznych palestínskych režisérov a režisérok reflektujúcich súčasné dianie v Gaze.

Víťazný film tohtoročného Berlinale, dokument Dahomey (r. Mati Diop), sa uchádza o Oscara pre Senegal. Na zoznam sa dostali aj thajská dráma How to Make Millions before Grandma Dies (r. Pat Boonnitipat) a britský triler Santosh (Sandhya Suri).

Recenzia na film Vlny.

O oscarových nomináciách slovenských filmov si môžete prečítať v rubrike Téma.

Viac o filme Vlny čítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Autor:

Záber z filmu Vlny. FOTO: Dawson Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články