Logo SFU

Hľadáme kolegyňu/kolegu do NKC – Audiovizuálne informačné centrum

Písmo: A- | A+

Slovenský filmový ústav – Národné kinematografické centum hľadá odbornú asistentku/odborného asistenta v oblasti prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie doma a v zahraničí.

Profesijný životopis, motivačný list a krátku správu o vybranom filmovom podujatí v slovenskom aj anglickom jazyku treba v prípade záujmu poslať do 25. 10.

PRACOVNÁ PONUKA: ODBORNÝ ASISTENT / ODBORNÁ ASISTENTKA

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV – NÁRODNÉ KINEMATOGRAFICKÉ CENTRUM

Oddelenie: Audiovizuálne informačné centrum

Oblasť: Prezentácia slovenskej kinematografie a audiovízie doma a v zahraničí

Pozícia: Odborný*á asistent*ka – Information Officer

Uzávierka: 25. 10. 2024

Plánovaný pohovor: 11/2024

Plánovaný nástup: preberanie agendy: 12/2024 – 2/2025 (dohoda), nástup: 3/2025 (zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky)

Základné činnosti:

  • činnosti v oblasti prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí zastrešenej Národným kinematografickým centrom SFÚ,
  • zber, spracovávanie informácií o slovenskej kinematografii a audiovízii,
  • informačný servis domáceho aj zahraničného profesionálneho prostredia,
  • príprava a spracovávanie sprievodných propagačných materiálov k slovenským filmom a podujatiam so slovenskou kinematografiou, ktoré realizuje Slovenský filmový ústav (NKC),
  • administrácia internetovej stránky www.sfu.sk – časť Prezentácia,
  • správa ďalšej prezentácie prostredníctvom internetu a sociálnych sietí (facebook, instagram, databázy, a pod.),
  • spolupráca s medzinárodnými informačnými portálmi v oblasti audiovízie,
  • ďalšia aktívna práca s informáciami a zdrojmi (vyhľadávanie, spracovanie, príprava, distribúcia; domáce i zahraničné zdroje),
  • spolupráca pri vybraných prezentačných podujatiach a partnerstvách NKC SFÚ (filmové festivaly a trhy).

Požiadavky:

  • vysokoškolské vzdelanie (nie študent),
  • jazykové znalosti: slovenský jazyk, anglický jazyk (aktívne slovom aj písmom), ďalší cudzí jazyk vítaný,
  • jazykové a redakčné skúsenosti, práca so zdrojmi, vlastná tvorba textov,
  • IT zručnosti: MS Office, skúsenosti s WordPress,
  • skúsenosti s prácou so sociálnymi sieťami,
  • predošlá skúsenosť v kultúrnej a/alebo audiovizuálnej oblasti vítaná.

Osobné vlastnosti, ďalšie požiadavky:

  • komunikatívnosť, systematickosť, schopnosť zvládať nárazové pracovné úlohy i viaceré pracovné úlohy paralelne, koordinácia väčších objemov pracovných úloh, záujem pracovať v  oblasti kultúry.

Výhody práce v SFÚ:

  • práca v hlavnej národnej filmovej inštitúcii – filmovom centre v úzkej spolupráci s národným filmovým archívom,
  • práca v zaujímavej oblasti prezentácie slovenskej kinematografie doma a predovšetkým v zahraničí, oboznámenie sa s medzinárodnými podujatiami, informačnými zdrojmi,
  • oboznámenie sa a aktívny kontakt s dielami slovenskej kinematografie, od archívnych klasických diel až po súčasné, práca s informáciami o slovenských filmových tvorcoch, filmových podujatiach, a pod.,
  • prístup k aktuálnym a relevantným informáciám o filmovej tvorbe a filmových podujatiach,
  • účasť na filmových podujatiach organizovaných SFÚ, voľný vstup do kina Lumière,
  • práca v tíme odborníkov a príjemných ľudí.

V prípade, že by ste mali záujem o túto pracovnú pozíciu, prosím, zašlite:

  • profesijný životopis,
  • motivačný list,
  • krátku správu o vybranom filmovom podujatí v slovenskom aj anglickom jazyku (rozsah: 1 800 znakov vrátane medzier).

do 25. 10. 2024 na e-mailovú adresu: lea.pagacova@sfu.sk.                                         

Tešíme sa na skoré stretnutie!

Rastislav Steranka

riaditeľ Národného kinematografického centra

+421 2 5710 1527, rastislav.steranka@sfu.sk

Lea Pagáčová

Audiovizuálne informačné centrum

+421 2 5710 1526, lea.pagacova@sfu.sk

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články