Hlavnú za strih filmu Invalid udelila medzinárodná porota Matejovi Benešovi. FOTO: Šimon Lupták

Hlavnú cenu strihačov získal Matej Beneš za Invalida

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov opäť odovzdávala svoju prestížnu cenu.

Ceny pre slovenských filmových strihačov sú rozdané. V bratislavskom kine Lumiére sa 3. decembra 2024 stretli odborníci z brandže i fanúšikovia dobrého filmu na 4. ročníku udeľovania ocenení pre strih za filmy nakrútené v rokoch 2022 a 2023.

O víťazoch spomedzi 56 prihlásených filmov rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedal bruselský strihač a pedagóg filmového strihu Patrick Geeraerts. Spolu s kolegami Zuzanou Cséplő, Katarzynou Bonieckou, Adamom Brothánkom a Františkom Krähenbielom ocenili najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe).

Záber z filmu invalid. Foto: Cinemart
Záber z víťazného filmu Invalid. Foto: Cinemart

Hlavnú cenu udelila porota v tomto zložení Matejovi Benešovi za jeho prácu na filme Invalid režiséra Jonáša Karáska. Vyzdvihla jeho „funkčný, trefný, miestami až „vtipný“ strih, ktorý ženie dej dopredu, ktorémupomáha dramaturgia a spôsob „rozprávania“ udalostí.“ Film mal vynikajúcu návštevnosť v slovenských kinách a získal aj osem ocenení Slnko v sieti, vrátane strihu.

Udelené ocenenia za strih v jednotlivých kategóriách:

  • Televízna audiovizuálna tvorba
    Tomáš Holocsy: #annaismissing (seriál)
  • Krátky film
    Marek Káľovský: Oči plné piesku
  • Študentský film
    Viktória Wallnerová: Ja ešte nechcem odísť
  • Dokumentárny film
    Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga: Svetloplachosť
  • Hraný film
    Matej Beneš: Invalid
  • Hlavná cena ASFS
    Matej Beneš: Invalid

Cenu in memoriam za celoživotné dielo získal Roman Varga, jeden z najvýraznejších strihačov svojej generácie a v celej histórii slovenskej kinematografie. V roku 1982 absolvoval odbor strihová skladba na FAMU v Prahe. Spolupracoval na mnohých hraných aj dokumentárnych filmoch s úspešnými režisérmi, ako sú Eduard Grečner, Martin Šulík či Vladimír Balco.

Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták
Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták

Jeho prvým dôležitým počinom bola práca na celovečernom hranom filme Pasodoble pre troch Vlada Balca. Ďalej spolupracoval s Jurajom Lihositom, Jánom Pirohom, Vladimírom Štricom, Mirom Šindelkom, Ľubomírom Fifíkom, Jurajom Lehotským a mnohými ďalšími.

Okrem aktívnej činnosti bol Roman Varga aj pedagógom, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU pôsobil od jej vzniku. Neskôr prednášal na Katedre dokumentárnej tvorby Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici ako jej zakladajúci pedagóg.

Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Českého leva majú Vlny aj Keď život chutí

Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...
Zobraziť všetky články