Hlavnú za strih filmu Invalid udelila medzinárodná porota Matejovi Benešovi. FOTO: Šimon Lupták

Hlavnú cenu strihačov získal Matej Beneš za Invalida

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov opäť odovzdávala svoju prestížnu cenu.

Ceny pre slovenských filmových strihačov sú rozdané. V bratislavskom kine Lumiére sa 3. decembra 2024 stretli odborníci z brandže i fanúšikovia dobrého filmu na 4. ročníku udeľovania ocenení pre strih za filmy nakrútené v rokoch 2022 a 2023.

O víťazoch spomedzi 56 prihlásených filmov rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedal bruselský strihač a pedagóg filmového strihu Patrick Geeraerts. Spolu s kolegami Zuzanou Cséplő, Katarzynou Bonieckou, Adamom Brothánkom a Františkom Krähenbielom ocenili najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe).

Záber z filmu invalid. Foto: Cinemart
Záber z víťazného filmu Invalid. Foto: Cinemart

Hlavnú cenu udelila porota v tomto zložení Matejovi Benešovi za jeho prácu na filme Invalid režiséra Jonáša Karáska. Vyzdvihla jeho „funkčný, trefný, miestami až „vtipný“ strih, ktorý ženie dej dopredu, ktorémupomáha dramaturgia a spôsob „rozprávania“ udalostí.“ Film mal vynikajúcu návštevnosť v slovenských kinách a získal aj osem ocenení Slnko v sieti, vrátane strihu.

Udelené ocenenia za strih v jednotlivých kategóriách:

  • Televízna audiovizuálna tvorba
    Tomáš Holocsy: #annaismissing (seriál)
  • Krátky film
    Marek Káľovský: Oči plné piesku
  • Študentský film
    Viktória Wallnerová: Ja ešte nechcem odísť
  • Dokumentárny film
    Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga: Svetloplachosť
  • Hraný film
    Matej Beneš: Invalid
  • Hlavná cena ASFS
    Matej Beneš: Invalid

Cenu in memoriam za celoživotné dielo získal Roman Varga, jeden z najvýraznejších strihačov svojej generácie a v celej histórii slovenskej kinematografie. V roku 1982 absolvoval odbor strihová skladba na FAMU v Prahe. Spolupracoval na mnohých hraných aj dokumentárnych filmoch s úspešnými režisérmi, ako sú Eduard Grečner, Martin Šulík či Vladimír Balco.

Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták
Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták

Jeho prvým dôležitým počinom bola práca na celovečernom hranom filme Pasodoble pre troch Vlada Balca. Ďalej spolupracoval s Jurajom Lihositom, Jánom Pirohom, Vladimírom Štricom, Mirom Šindelkom, Ľubomírom Fifíkom, Jurajom Lehotským a mnohými ďalšími.

Okrem aktívnej činnosti bol Roman Varga aj pedagógom, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU pôsobil od jej vzniku. Neskôr prednášal na Katedre dokumentárnej tvorby Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici ako jej zakladajúci pedagóg.

Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články