Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl.

Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju.

Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu.

Český lev pre Novinských

V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou začína to, aby sme mohli byť dobrí tiež k druhým.

V slovenskej koprodukcii vznikol aj najlepší dokument roka – netradičná výpoveď o živote a tvorbe fotografky Libuše Jarcovjákovej vyskladaná z fotografií Ešte nie som, kým chcem byť (r. Klára Tasovská). Snímka zvíťazila aj v kategórii strih (Alexander Kashcheev).

Amerikánka režiséra a producenta Viktora Tauša, ktorý svoj film v dokrútke charakterizoval ako príbeh o nádeji a príbeh detskej hrdinky pre dospelého diváka, mala celkovo 13 nominácií. Nakoniec získala 3 sošky za kameru (Martin Douba), scénografiu a kostýmy (Jan Kadlec).

Cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe si odniesla Pavla Beretová za úlohu mladej ženy, ktorá sa po smrti manžela musí opäť postaviť na vlastné nohy v snímke Rok vdovy (r. Veronika Lišková). Cenu pre herca v hlavnej úlohe získal Oldřich Kaiser za postavu bez slov vo filme Zahradníkův rok (r. Jiří Havelka).

Tri levy pre Metódu Markovič: Hojer

Novinkou tohtoročeného 32. udeľovania Českých levov, ktoré v priamom prenose vysielala Česká televízia, bola štvorica seriálových hereckých kategórií. Leva za hlavnú ženskú úlohu v seriálovom diele si odniesla v Česku usadená slovenská herečka Zuzana Zlatohlávková za úlohu moderátorky v komediálnom seriáli Jana Prušinovského Dobré ráno, Brno! II. Druhého leva získala pre seriál Českej televízie herečka vo vedľajšej úlohe seriálového diela Simona Lewandowska.

Seriál Metóda Markovič: Hojer z produkcie Voyo mal celkovo 10 nominácií. Počas večera získal tri ceny – pre hercov Petra Lněničku za úlohu kriminálnika, Petra Uhlíka za úlohu svojrázneho spolupracujúceho vraha a zvíťazil aj v kategórii najlepšia miniséria alebo seriál.

Debutu Adama Martinca Mord, rodinnej komediálnej dráme z prostredia zabíjačky, sa z 10 nominácií neušla ani jedna cena. O cenách rozhodujú členovia Českej filmovej a televíznej akadémie.

Mimoriadny prínos Maria Klemensa a Karla Smyczeka

Počas večera odovzdali aj dvoch Českých levov za mimoriadny prínos českej kinematografii. Prvého udelili in memoriam dirigentovi Mariovi Klemensovi. Roky viedol pražský Filmový symfonický orchester (FYSIO), s ktorým realizoval hudbu ku viac ako 150 filmom. Zo slovenských titulov to boli snímky ako Ja milujem, ty miluješ (r. Dušan Hanák, 1980), Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko, 1983), Sladké starosti (r. Juraj Herz, 1984), Perinbaba (r. Juraj Jakubisko, 1985), Fontána pre Zuzanu (r. Dušan Rapoš, 1985) či Chodník cez Dunaj (r. Miloslav Luther, 1989).

Klemens zomrel v januári vo veku 88 rokov. O tom, že cenu dostane rozhodli akademici už vlani, preto mu ju, hoci to nebýva zvykom, udelili in memoriam.

Českého leva za mimoriadny prínos českej kinematografii získal aj režisér Karel Smyczek. Svoju kariéru pri filme začínal ako detský herec, neskôr asistoval Karlovi Zemanovi či Věre Plívovej-Šimkovej. Po absolvovaní réžie na FAMU režíroval v rokoch 1975-1976 pre bratislavskú televíziu magazín Ráčte vstúpiť. V celovečernom filme debutoval snímkou Housata (1979). Medzi jeho ďalšie úspešné tituly patria Sněženky a machři (1983), Krajina s nábytkem (1986), Proč (1987), Lotrando a Zubejda (1997) či seriál Bylo nás pět (1994).