Hlavnú za strih filmu Invalid udelila medzinárodná porota Matejovi Benešovi. FOTO: Šimon Lupták

Hlavnú cenu strihačov získal Matej Beneš za Invalida

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov opäť odovzdávala svoju prestížnu cenu.

Ceny pre slovenských filmových strihačov sú rozdané. V bratislavskom kine Lumiére sa 3. decembra 2024 stretli odborníci z brandže i fanúšikovia dobrého filmu na 4. ročníku udeľovania ocenení pre strih za filmy nakrútené v rokoch 2022 a 2023.

O víťazoch spomedzi 56 prihlásených filmov rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedal bruselský strihač a pedagóg filmového strihu Patrick Geeraerts. Spolu s kolegami Zuzanou Cséplő, Katarzynou Bonieckou, Adamom Brothánkom a Františkom Krähenbielom ocenili najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe).

Záber z filmu invalid. Foto: Cinemart
Záber z víťazného filmu Invalid. Foto: Cinemart

Hlavnú cenu udelila porota v tomto zložení Matejovi Benešovi za jeho prácu na filme Invalid režiséra Jonáša Karáska. Vyzdvihla jeho „funkčný, trefný, miestami až „vtipný“ strih, ktorý ženie dej dopredu, ktorémupomáha dramaturgia a spôsob „rozprávania“ udalostí.“ Film mal vynikajúcu návštevnosť v slovenských kinách a získal aj osem ocenení Slnko v sieti, vrátane strihu.

Udelené ocenenia za strih v jednotlivých kategóriách:

  • Televízna audiovizuálna tvorba
    Tomáš Holocsy: #annaismissing (seriál)
  • Krátky film
    Marek Káľovský: Oči plné piesku
  • Študentský film
    Viktória Wallnerová: Ja ešte nechcem odísť
  • Dokumentárny film
    Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga: Svetloplachosť
  • Hraný film
    Matej Beneš: Invalid
  • Hlavná cena ASFS
    Matej Beneš: Invalid

Cenu in memoriam za celoživotné dielo získal Roman Varga, jeden z najvýraznejších strihačov svojej generácie a v celej histórii slovenskej kinematografie. V roku 1982 absolvoval odbor strihová skladba na FAMU v Prahe. Spolupracoval na mnohých hraných aj dokumentárnych filmoch s úspešnými režisérmi, ako sú Eduard Grečner, Martin Šulík či Vladimír Balco.

Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták
Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták

Jeho prvým dôležitým počinom bola práca na celovečernom hranom filme Pasodoble pre troch Vlada Balca. Ďalej spolupracoval s Jurajom Lihositom, Jánom Pirohom, Vladimírom Štricom, Mirom Šindelkom, Ľubomírom Fifíkom, Jurajom Lehotským a mnohými ďalšími.

Okrem aktívnej činnosti bol Roman Varga aj pedagógom, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU pôsobil od jej vzniku. Neskôr prednášal na Katedre dokumentárnej tvorby Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici ako jej zakladajúci pedagóg.

Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články