Hlavnú za strih filmu Invalid udelila medzinárodná porota Matejovi Benešovi. FOTO: Šimon Lupták

Hlavnú cenu strihačov získal Matej Beneš za Invalida

Písmo: A- | A+

Asociácia slovenských filmových strihačov opäť odovzdávala svoju prestížnu cenu.

Ceny pre slovenských filmových strihačov sú rozdané. V bratislavskom kine Lumiére sa 3. decembra 2024 stretli odborníci z brandže i fanúšikovia dobrého filmu na 4. ročníku udeľovania ocenení pre strih za filmy nakrútené v rokoch 2022 a 2023.

O víťazoch spomedzi 56 prihlásených filmov rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedal bruselský strihač a pedagóg filmového strihu Patrick Geeraerts. Spolu s kolegami Zuzanou Cséplő, Katarzynou Bonieckou, Adamom Brothánkom a Františkom Krähenbielom ocenili najlepších strihačov v šiestich kategóriách (hlavná cena, cena za strih hraného, dokumentárneho, krátkeho, študentského filmu a cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe).

Záber z filmu invalid. Foto: Cinemart
Záber z víťazného filmu Invalid. Foto: Cinemart

Hlavnú cenu udelila porota v tomto zložení Matejovi Benešovi za jeho prácu na filme Invalid režiséra Jonáša Karáska. Vyzdvihla jeho „funkčný, trefný, miestami až „vtipný“ strih, ktorý ženie dej dopredu, ktorémupomáha dramaturgia a spôsob „rozprávania“ udalostí.“ Film mal vynikajúcu návštevnosť v slovenských kinách a získal aj osem ocenení Slnko v sieti, vrátane strihu.

Udelené ocenenia za strih v jednotlivých kategóriách:

  • Televízna audiovizuálna tvorba
    Tomáš Holocsy: #annaismissing (seriál)
  • Krátky film
    Marek Káľovský: Oči plné piesku
  • Študentský film
    Viktória Wallnerová: Ja ešte nechcem odísť
  • Dokumentárny film
    Ivan Ostrochovský, Pavol Pekarčík, Martin Piga: Svetloplachosť
  • Hraný film
    Matej Beneš: Invalid
  • Hlavná cena ASFS
    Matej Beneš: Invalid

Cenu in memoriam za celoživotné dielo získal Roman Varga, jeden z najvýraznejších strihačov svojej generácie a v celej histórii slovenskej kinematografie. V roku 1982 absolvoval odbor strihová skladba na FAMU v Prahe. Spolupracoval na mnohých hraných aj dokumentárnych filmoch s úspešnými režisérmi, ako sú Eduard Grečner, Martin Šulík či Vladimír Balco.

Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták
Cenu in memoriam pre strihača Romana Vargu prevzala jeho manželka Ivana Vargová. FOTO: Šimon Lupták

Jeho prvým dôležitým počinom bola práca na celovečernom hranom filme Pasodoble pre troch Vlada Balca. Ďalej spolupracoval s Jurajom Lihositom, Jánom Pirohom, Vladimírom Štricom, Mirom Šindelkom, Ľubomírom Fifíkom, Jurajom Lehotským a mnohými ďalšími.

Okrem aktívnej činnosti bol Roman Varga aj pedagógom, na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU pôsobil od jej vzniku. Neskôr prednášal na Katedre dokumentárnej tvorby Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici ako jej zakladajúci pedagóg.

Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Záber z filmu Passodoble pre troch. FOTO: SFÚ
Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články