Igric 2026 Spisovateľ a scenárista Dušan Dušek, 2026. Foto: Miro Nôta

Igric 2026 ocení Dušana Dušeka aj Martina Gazíka

Písmo: A- | A+

V poradí už 37. udeľovanie audiovizuálnych cien Igric sa koná v piatok 18. septembra v bratislavskom Štúdiu L+S. Počas galavečera v réžii a produkcii Yvonne Vavrovej odovzdajú okrem Igricov aj tvorivé prémie, Cenu Jána Fajnora, Zvláštne uznanie poroty producentovi a tiež Ceny slovenskej filmovej kritiky. Už dnes sú však známe dve osobnosti, ktoré počas večera ocenia. Cenu Igric za celoživotný prínos audiovizuálnej tvorbe udelia scenáristovi, spisovateľovi, básnikovi a pedagógovi Dušanovi Dušekovi. A Únia slovenských televíznych tvorcov ocení kameramana Martina Gazíka.

Ceny Igric organizujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Jedným zo spoluorganizátorov je Slovenský filmový ústav.

Dušan Dušek sa ako scenárista podpísal napríklad pod snímky Ružové sny (1976) a Ja milujem, ty miluješ (1980) režiséra Dušana Hanáka, Sojky v hlave (1983) a Vlakári (1988) Juraja Lihosita či Krajinka (2000) režiséra Martina Šulíka.  Od roku 1993 vyučoval scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, kde pôsobil aj ako vedúci Ateliéru scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte. Svoje literárne diela publikoval od roku 1964 v rôznych periodikách. V roku 1972 debutoval zbierkou poviedok Strecha domu. Je autorom poézie a prózy pre dospelých, ako aj kníh pre deti. Od roku 2020 je členom Rady Slovenského filmového ústavu.

Prečítajte si rozhovor s Dušanom Dušekom.

Martin Gazík sa ako kameraman podieľal na mnohých snímkach. V celovečernom hranom filme pôsobil často ako asistent kamery či druhý kameraman. Takto sa podpísal napríklad pod filmy Ja milujem, ty miluješ (r, Dušan Hanák, 1980), Štvrtý rozmer (r. Dušan Trančík, 1983), Slané cukríky (r. Eva Štefankovičová, 1985), Kára plná bolesti (r. Stanislav Párnický, 1985), Neha (r. Martin Šulík, 1991) či Papierové hlavy (r. Dušan Hanák, 1995). Spolupracoval aj na filme Obrazy starého sveta (1972) a ďalších známych tituloch. Na vznik Hanákovho slávneho dokumentu spomína v snímke Róberta Šuláka Návraty k Obrazom starého sveta (2024). Za kamerou stál pri dokumentárnych filmoch Iva Brachtla Cestovateľ (1989), Desať nežných minút (1990) či Martina Slivku  …a na Zemi pokoj ľudu (1992), Sláva Bohu na výsosti (1992). Pôsobil aj v spravodajskom filme a často tiež nakrúcal dokumentárne filmy a portréty pre televíziu.

Ceny Igric sa udeľujú od roku 1967, počas normalizácie mali vynútenú prestávku. Ide o najstaršie filmové ceny na Slovensku.

Autor:

Spisovateľ a scenárista Dušan Dušek. Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články