19. Filmový festival inakosti Záber z filmu Nesiem vám noviny. Foto: FFI

Je dôležité nevymazávať kvír kultúru z verejného priestoru

Písmo: A- | A+

Viac ako 80 filmov a viacero sprievodných podujatí čaká návštevníkov 19. ročníka Filmového festivalu inakosti. V bratislavských kinách Lumière a Film Europe sa koná od 19. do 25. novembra 2025. Tradične premietne vážnejšie snímky, ale tiež odviazané filmové úlety a v programe nechýbajú slovenské novinky.

 „Festival tvoríme z lásky a tvoríme ho kvôli filmom a ich posolstvu. Bohužiaľ, situácia na Slovensku sa za posledné roky skomplikovala, čo ovplyvnilo aj prípravy 19. ročníka Filmového festivalu inakosti. Som veľmi rád, že sa festival uskutoční,“ povedal Roman Samotný z programového tímu festivalu. „Ako tému tohto ročníka sme si dali slogan The Show Must Go On. Má vyjadrovať naše odhodlanie pokračovať a tvoriť aj ďalšie ročníky festivalu a prinášať LGBTI+ ľuďom a celkovo verejnosti príbehy, ktoré sú dôležité pre porozumenie, empatiu a možno aj nejakú priateľskejšiu atmosféru v spoločnosti,“ dodal.

Vážne témy aj úlety

Program ponúkne sedem sekcií. Tradične najpestrejšia je Panoráma, ktorá na slovenské plátna prinesie tituly z najprestížnejších svetových festivalov. Premietne napríklad snímky ocenené na Sundance – erotickú psychodrámu aj pripomienku nedávnej kvír histórie V civile (r. Carmen Emmi) či divácky hit Twinless (r. James Sweeney). O Zlatú palmu v Cannes sa tento rok uchádzala dráma Malá sestra (r. Hafsia Herzi), ktorej hrdinka prežíva vnútorný konflikt medzi sexualitou a náboženstvom. Predstaviteľka 17-ročnej Fatimy, Nadia Melliti, si z Cannes odniesla cenu pre najlepšiu herečku. Malá sestra okrem toho získala cenu Queer palm. Na festivale v Berlíne zase rezonoval animovaný sci-fi úlet Princezná Kozmolesba (Emma Hough Hobbs, Leela Varghese). Bujará komediálna „intergejlaktická“ cesta sebapoznania si z Berlína odniesla cenu Teddy. Cenu publika na festivale Tribeca tento rok získala režisérka Tina Romero. Snímkou Kráľovné mŕtvych, v ktorej drag queens bojujú proti zombíkom, pokračuje v šľapajach svojho otca Georgea A. Romera.

19. Filmový festival inakosti. Záber z filmu Kráľovné mŕtvych. Foto: FFI/QOTD Inc
Záber z filmu Kráľovné mŕtvych. Foto: FFI/QOTD Inc

Z vážnejšie zameraných titulov festival uvedie aj dokument Hrdosť proti predsudkom: príbeh Delwina Vrienda (r. Darrin Hagen). Sleduje príbeh Kanaďana, ktorý nikdy nechcel byť aktivistom. Keď ho však prepustili z práce pre jeho sexuálnu orientáciu, postavil sa za svoje práva. „Spustil sa reťazec udalostí, ktoré ovplyvnili životy LGBTI+ ľudí – nielen v Alberte a Kanade, ale na celom svete,“ uvádza festivalový katalóg. Sekcia predstaví aj drámu Erupcia (r. Pete Ohs) v hlavnej úlohe s Charli XCX či novinku Ethana Coena. Čierna komédia Honey Don’t! je druhým filmom z jeho plánovanej trilógie béčkových lesbických snímok.  

Slovenské novinky

Pásmo Slovenské premiéry uvedie 19. Filmový festival inakosti v rámci sekcie Kraťasy – medzinárodná súťaž. Protagonistkou snímky Ceasefire režiséra Teodora Vladára je jordánsko-palestínska kvír umelkyňa Nawras. Už štyri roky je jej domovom Bratislava a žije na pomedzí dvoch komunít. Dočasné priestory kvír existencie vznikajú v pulzujúcich beatoch a kolektívnom pohybe, kde sa telo stáva archívom spoločných skúseností a nástrojom transformácie. Taká je premisa snímky Meet Us In The Glitches režiséra Zoltána Barátha. Otec, mama, duchom neprítomná babička a syn, ktorý príde domov na Vianoce predstaviť svojho priateľa. Film Nesiem vám noviny Jakuba Dúckeho, v ktorom si zahral aj Martin Náhalka, rozohráva etudu o jednej vianočnej večeri a nástrahách betlehemského svetla.

V snímke Andreja Zeleneca Odviate tichom sa hrdinka rozhodne vypátrať, čo stojí za strohým oznámením rodičov, že sa rozvádzajú. A snímka  Tamary Štofkovej Žatva podľa organizátorov festivalu poukazuje na hranicu medzi pravdou a lžou, ktorá sa stráca v príbehu o túžbe, zrade a hľadaní vlastného ja. Hrdinke filmu Žatva sa začne rúcať svet po tom, ako odhalí tajný pomer svojho snúbenca a stane sa terčom krutých klebiet.

19. Filmový festival inakosti. Záber z filmu Good Boy from Slovakia. Foto: FFI
Záber z filmu Good Boy from Slovakia. Foto: FFI

Teplé Česko-Slovensko

Filmový festival inakosti v sekcii uvedie aj českú snímku o slovenskom maliarovi Andrejovi Dúbravskom Good Boy from Slovakia režiséra Michaela Bukovanského. Po projekcii bude diskusia s Andrejom Dúbravským.

Celkovo v sekcii súťaží 32 krátkych filmov. Víťaznú snímku vyberie trojčlenná porota. Tento rok ju tvoria programmerka festivalu Art Film Magdaléna Mezoughi, strihačka Nikola Kiššovej a komunitný poradca pre transrodových a nebinárnych ľudí Christián Havlíček. Ďalšiu sekciu festivalu tvoria krátke filmy zo Španielska.

Sekcia Teplé Česko-Slovensko ponúkne dva distribučné tituly. Snímku Nepela bude sprevádzať diskusia s jej režisérom Gregorom Valentovičom a protagonistami Josefom Trojanom a Zuzanou Mauréry. Tvorcovia prídu aj na predpremiéru prvého česko-vietnamského filmu Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong), ku ktorej tiež prídu tvorcovia. Snímka vznikla aj v slovenskej koprodukcii.

V bohatom sprievodnom programe sú napríklad prezentácia Ceny Oskára Čepana 2025 spojená s diskusiou, slovenská verzia projektu Tobiáša Frýdla Viera vo farbách dúhy, Kvír knižný klub či teplé vyšívanie alebo pletenie.

Klasiky a fokus na Švédsko

Sekcia Classics pripomenie štyri známe filmové tituly. Okrem Showgirls (1995) Paula Verhoevena, Raňajok na Plute (2005) Neila Jordana či Mojej krásnej práčovne Stephena Frearsa premietne aj Pascu. Lesbickú neonoirovú kriminálku nakrútili Lana a Lilly Wachowské v roku 1996 ako svoj debut, ešte predtým, ako ich preslávil Matrix.

19. Filmový festival inakosti. Záber z filmu Persona. Foto: FFI
Záber z filmu Persona. Foto: FFI

Klasiky ukrýva aj fokusová sekcia Švédsko – teplé filmy zo severu. Uvedie napríklad Personu (1966) Ingmara Bergmana, debut Lukasa Moodyssona Láska je láska (1998) či snímku Patrik, 1,5 (r. Ella Lemhagen, 2008). V nej si dvojica gayov adoptuje syna. Namiesto rok a pol starého chlapca im však pridelia 15-ročného homofóbneho delikventa. Sekcia uvedie aj novšie tituly, medzi nimi napríklad dokument Teplé zákutia švédskej kinematografie (r. Eva Beling, 2022), ktorá publikum prevedie históriou švédskeho kvír filmu od roku 1916 až po súčasnosť.

Situácia nie je ideálna

Úprimne povedané považujem za malý zázrak, že festival inakosti sa nám darí robiť kontinuálne už 19 rokov, vzhľadom na to, že situácia na Slovensku vo vzťahu k prijatiu LGBTI+ ľudí stále nie je ideálna, resp. má od toho ďaleko,“ povedala riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. Festival tento rok nedostal dotáciu od Audiovizuálneho fondu. „To by v zásade nebolo nič neštandardné,  dotácie nemusíte získať, ak predložíte zlé žiadosti. Problém bol skôr v tom, že neudelenie dotácie sprevádzali nie úplne štandardné postupy,“ vysvetlila. Hoci odborná komisia odporučila festival podporiť, rada AVF mu podporu bez adekvátneho zdôvodnenia nepriznala.

„Prvýkrát sme sa v takejto intenzívnej miere ako Filmový festival inakosti stretli s tým, že sme pociťovali rozhodnutie, ktoré zaváňa homofóbiou a diskrimináciou. Zvažovali sme, ako na situáciu reagovať a v zásade najhoršia by bola rezignácia. Takže, práve naopak, sme sa rozhodli, že The Show Must Go On. Je veľmi dôležité, aby kvír kultúra nebola vymazávaná z verejného priestoru, čo sa v posledných dvoch rokoch deje. Ale jej vymazanie nie je možné, pretože my sme stále tu a kvír kultúru robíme,“ uzavrela riaditeľka festivalu, ktorému pomáha aj podpora verejnosti cez zbierku na Doniu.

Záber z filmu Jakuba Dúckeho Nesiem vám noviny. Foto: FFI

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články