Karlove Vary 2026 Záber z filmu Prameň. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Karlove Vary oslavuje tento rok 60. narodeniny. V jeho oficiálnom programe slovenskú kinematografiu reprezentuje spolu dvanásť titulov. Štyri z nich sa uchádzajú o festivalové ceny v dvoch súťažných sekciách. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) sa premietne film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska. Premiéru na festivale bude mať aj koprodukčný dokument SFÚ Igor a potom (2026). Režíroval ho Ivan Ostrochovský a rozpráva o kameramanovi Igorovi Lutherovi. 60. ročník MFF Karlove Vary sa uskutoční v termíne od 3. do 11. júla.

Medzi zahraničnými hviezdami, ktoré pricestujú do Karlových Varov bude napríklad americká herečka Maggie Gyllenhaal. Na úvod festivalu si prevezme Cenu prezidenta MFF Karlove Vary. Rovnako, ako americký herec Jesse Eisenberg. V závere festival ocení francúzsku herečku Juliette Binoche, slovenskú herečku Magdu Vášáryovú a Američana Jeffreyho Wrighta. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si na MFF Karlove Vary 2026 prevezme americký herec Dustin Hoffman. Rovnakú cenu udelia americkému kameramanovi Robertovi Richardsonovi. Spolupracoval s Oliverom Stonom, Martinom Scorsesem či Quentinom Tarantinom. Na festival prídu aj Harvey Keitel, Kevin Bacon alebo Kyra Sedgwick.

Prameň

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia dve novinky. Jednou z nich je dlhoočakávaný film Ivana Ostrochovského Prameň (2026). Venuje sa sterilizácii rómskych žien v 80. rokoch a otvára tak nevyriešenú kapitolu československých dejín, keď o možnosti mať deti rozhodoval štát. Prameň je prvý Ostrochovského film, ktorý sa prebojoval do Hlavnej súťaže festivalu. Jeho umelecký  riaditeľ Karel Och ho uvádza ako uhrančivú drámu. „Inšpiráciou filmu bol kedysi dávno rozhovor s mojou mamou o fungovaní interrupčných komisií práve v období normalizácie. Keď sme si so scenáristom Marekom Leščákom rešeršovali činnosť komisií, narazili sme na tému sterilizácií rómskych žien,“ hovorí o filme Ostrochovský. Hlavnú postavu ambicióznej lekárky v ňom stvárnila Aňa Geislerová.

V rovnakej sekcii sa o Krištáľový glóbus uchádza aj minoritný koprodukčný slovenský film Chica Checa (2026). Nakrútil ho Šimon Holý a rozpráva o osamelej päťdesiatničke, ktorá sa v záujme splniť svojej chradnúcej matke posledné želanie zblíži so svojím synom a odhalí tak jeho tajomstvo.

Milovník, nie bojovník

V súťažnej sekcii Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe z celého sveta, uvedú slovenský film o krehkej, mladej láske v dnešnom šialenom svete Milovník, nie bojovník (2026). Ide o debut režisérky Martiny Buchelovej. Hlavným hrdinom filmu je Andrej, zdanlivo veselý, ale v skutočnosti trápiaci sa mladý muž, ktorý hľadá v živote zmysel. Film sa okrem lásky venuje aj iným témam, akou je napríklad alkoholizmus. „Andrej dospieva a postupne si uvedomuje, že chce mať pevné vzťahy, domov a nechce piť. Chce svoju ťažobu riešiť, lebo inak sa zblázni. Aj keď sa môže zdať, že je privilegovaný syn zabezpečených rodičov, hlavné veci si musí vybaviť sám. Vlastne ako každý. Keď človeku ubližujú druhí ľudia, je to nanič, ale najdivnejšie je, keď si človek ubližuje sám. A s tým sa Andrej na pozadí filmu vyrovnáva,“ predstavuje film režisérka. Festival snímku nazýva výkrikom filmárskej slobody, plnej humoru a formálnych i scenáristických nápadov.

debuty nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS
Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS

33 krokov

Druhým filmom v súťažnej sekcii Proxima je triler 33 krokov (2026) debutujúcej režisérskej dvojice Anny a Šimona Domčekovcov, ktorý vznikol na základe skutočného príbehu hlavného hrdinu. Sleduje Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Milan upadol do kómy a hoci prežil klinickú smrť, následky si nesie celý život. Jeho trauma sa opäť vynorí, keď sa dozvie, že z väzenia sa vracia jeho niekdajší útočník. Podľa karlovarského festivalu film na pomedzí dokumentu a fikcie neobvyklým spôsobom otvára tému rasovej neznášanlivosti. Hlavnú postavu v ňom stvárňuje Milan Daniel, ktorý hrá sám seba.

„Milan hrá postavu, ktorej príbeh je inšpirovaný jeho životnou skúsenosťou,“ hovoria obaja Domčekovci. „V Milanovi sme našli človeka, ktorý verí okolnostiam vo filme, v ktorých sa nachádza. Spĺňa pre nás definíciu dobrého herca. Keď sme si s ním vysvetlili obraz – kto je jeho spoluhráč a aká je situácia – Milan tomu uveril. Niekedy sme mali inú predstavu, ako by to mal zahrať, ale on prekonal naše predstavy.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu 33 krokov. Foto: Escadra/Katarína Tomková
Záber z filmu 33 krokov. Foto: escadra/Katarína Tomková

Najúspešnejší slovenský filmár

Režisér a producent Ivan Ostrochovský okrem hraného filmu Prameň uvedie v Karlových Varoch aj svoj nový dokumentárny film Igor a potom. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther, Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Film hovorí o posledných rokoch Lutherovho života, ktorý je „asi najúspešnejším slovenským filmárom. Spolupracoval s Andrzejom Wajdom, Michaelom Hanekem, Volkerom Schlöndorffom,“ charakterizuje Luthera i film Ostrochovský.

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti. Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí, keďže za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský, ktorý pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného v koprodukcii SFÚ. Film sa premietne v sekcii Zvláštne uvedenie – Classics, Karel Och hovorí o neobyčajnom, dynamickom i meditatívnom pohľade Ostrochovského.

Vtáčkovia, siroty a blázni

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia filmoví diváci a diváčky na karlovarskom festivale v klasickom filme Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, ktorý bude uvedený v sekcii Návraty k prameňom – KVIFF 60/80. Premietať sa bude pri príležitosti udelenia Ceny prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej, ktorá vo filme stvárňuje jednu z hlavných postáv. Podľa organizátorov „karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Film Vtáčkovia, siroty a blázni je mozaikovité, hravé podobenstvo odohrávajúce sa v presne neurčenom časopriestore, v bláznivom svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje. Jeho hlavní predstavitelia, traja opustení blázni v šialenom a škaredom svete prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, vďaka princípu hry a filozofie radosti. „Žiadna situácia nie je predvídateľná rovnako ako jej vyústenie, čo umocňuje dynamická kamera, strih a expresívna hudba,“ uvádza film karlovarský festival. „Veselé eskapády trojice sa postupne stále viac javia ako tanec nad priepasťou, do ktorej sa i oni nevyhnutne zrútia.“

Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a jeho realizácia sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa. Film bol uvedený na Prehliadke československého filmu v Sorrente v roku 1969. Potom na základe negatívneho hodnotenia špeciálne vytvorenej komisie pri Ministerstve kultúry SSR, ktorá hodnotila filmy po kultúrno-politickej stránke, putoval na dvadsať rokov do trezoru. Premietal sa až po Nežnej revolúcii v roku 1990 v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získal Cenu FIPRESCI.

Premiéra Bojovníka

Zvláštne uvedenie bude mať na karlovarskom festivale ešte päť slovenských minoritných koprodukcií. Dokumentárny film Zomrieť za život (2026) režisérky Yuliie Hontaruk o veteránoch, ktorí sa po návrate z vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 snažili znova začleniť do civilného života, až pokým sa v roku 2022 vojna znova vrátila do ich životov. Biografický dokument Dve deci tušu (2026), v ktorom sa jeho režisérka Ester Geislerová vydáva po stopách svojho otca, japonológa a kaligrafa Petra Geislera, krehkej a rozporuplnej osobnosti, a z množstva archívnych materiálov a spomienok blízkych skladá mnohovrstevný a hlboko ľudský portrét.

Ďalej bude uvedená dráma zo súčasnosti Mesto otcov (2026) Zdeňka Tyca o mladom mužovi, ktorý sa po smrti matky vydáva na cestu hľadania vlastných koreňov, lemovanú čudesnými stretnutiami a okamihmi nečakaného precitnutia, i športový film Bojovník (2026) režisérskej dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška o vyslúženom boxerovi s Milanom Ondríkom v hlavnej úlohe. Premietne sa i úspešný kreatívny dokument Keby sa holuby premenili na zlato (2026) Pepy Lubojacki, ktorá sa v netradičnom filme snaží pochopiť, prečo jej milovaný starší brat a dvaja bratranci žijú bez domova a stretávajú sa so závislosťou. Film získal na tohtoročnom Berlinale Cenu za najlepší dokumentárny film.

Novinka Michala Blaška

Festivalová sekcia Future Frames: Generation NEXT of European Cinema predstavuje tradične desať mladých európskych režisérov a režisérky nastupujúcej generácie, jej program vzniká v spolupráci s European Film Promotion. Do výberu sa tento rok dostala aj slovenský koprodukčný film Orla (2026) režisérky Marie Lukáčovej. Ide o rapovú ekofeministickú rozprávku, ktorá mala tento rok premiéru na MFF v Rotterdame a formálne prináša nekonvenčné spracovanie tradičného žánru.

Súčasťou Industry programu pre filmových profesionálov sa na karlovarskom festivale v minulom roku stala nová programová iniciatíva KVIFF Central Stage. Táto platforma vznikla s cieľom dať priestor etablovaným tvorcom zo strednej Európy, predstaviť pripravované projekty v pokročilej fáze financovania a rozvíjať koprodukčné spolupráce v tomto regióne. Program je organizovaný v spolupráci s filmovými inštitútmi zo strednej Európy vrátane Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Po minuloročnej premiérovej účasti slovenského projektu režiséra Marka Škopa Láska, sa tento rok bude v programe prezentovať projekt režiséra Michala Blaška Cowgirl, ktorý sa momentálne nachádza v štádiu postprodukcie a film režiséra Tomáša Hodana Kamene sa valia do Prahy.

V industry projekte Book-to-Screen predstaví slovenský spisovateľ a dramaturg Daniel Majling svoju knihu Zóna z vydavateľstva BRaK. Program KVIFF Industry Days 2026 sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. júla. Slovensko bude mať zástupcu aj v porote Europa Cinemas Label, ktorej členkou bude Nataša Jurčová Findrová z Kina Lumière. Porota vyberie víťaznú snímku spomedzi filmov z oboch súťažných sekcií festivalu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články