Karlove Vary 2026 Záber z filmu Prameň. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Karlove Vary oslavuje tento rok 60. narodeniny. V jeho oficiálnom programe slovenskú kinematografiu reprezentuje spolu dvanásť titulov. Štyri z nich sa uchádzajú o festivalové ceny v dvoch súťažných sekciách. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) sa premietne film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska. Premiéru na festivale bude mať aj koprodukčný dokument SFÚ Igor a potom (2026). Režíroval ho Ivan Ostrochovský a rozpráva o kameramanovi Igorovi Lutherovi. 60. ročník MFF Karlove Vary sa uskutoční v termíne od 3. do 11. júla.

Medzi zahraničnými hviezdami, ktoré pricestujú do Karlových Varov bude napríklad americká herečka Maggie Gyllenhaal. Na úvod festivalu si prevezme Cenu prezidenta MFF Karlove Vary. Rovnako, ako americký herec Jesse Eisenberg. V závere festival ocení francúzsku herečku Juliette Binoche, slovenskú herečku Magdu Vášáryovú a Američana Jeffreyho Wrighta. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si na MFF Karlove Vary 2026 prevezme americký herec Dustin Hoffman. Rovnakú cenu udelia americkému kameramanovi Robertovi Richardsonovi. Spolupracoval s Oliverom Stonom, Martinom Scorsesem či Quentinom Tarantinom. Na festival prídu aj Harvey Keitel, Kevin Bacon alebo Kyra Sedgwick.

Prameň

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia dve novinky. Jednou z nich je dlhoočakávaný film Ivana Ostrochovského Prameň (2026). Venuje sa sterilizácii rómskych žien v 80. rokoch a otvára tak nevyriešenú kapitolu československých dejín, keď o možnosti mať deti rozhodoval štát. Prameň je prvý Ostrochovského film, ktorý sa prebojoval do Hlavnej súťaže festivalu. Jeho umelecký  riaditeľ Karel Och ho uvádza ako uhrančivú drámu. „Inšpiráciou filmu bol kedysi dávno rozhovor s mojou mamou o fungovaní interrupčných komisií práve v období normalizácie. Keď sme si so scenáristom Marekom Leščákom rešeršovali činnosť komisií, narazili sme na tému sterilizácií rómskych žien,“ hovorí o filme Ostrochovský. Hlavnú postavu ambicióznej lekárky v ňom stvárnila Aňa Geislerová.

V rovnakej sekcii sa o Krištáľový glóbus uchádza aj minoritný koprodukčný slovenský film Chica Checa (2026). Nakrútil ho Šimon Holý a rozpráva o osamelej päťdesiatničke, ktorá sa v záujme splniť svojej chradnúcej matke posledné želanie zblíži so svojím synom a odhalí tak jeho tajomstvo.

Milovník, nie bojovník

V súťažnej sekcii Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe z celého sveta, uvedú slovenský film o krehkej, mladej láske v dnešnom šialenom svete Milovník, nie bojovník (2026). Ide o debut režisérky Martiny Buchelovej. Hlavným hrdinom filmu je Andrej, zdanlivo veselý, ale v skutočnosti trápiaci sa mladý muž, ktorý hľadá v živote zmysel. Film sa okrem lásky venuje aj iným témam, akou je napríklad alkoholizmus. „Andrej dospieva a postupne si uvedomuje, že chce mať pevné vzťahy, domov a nechce piť. Chce svoju ťažobu riešiť, lebo inak sa zblázni. Aj keď sa môže zdať, že je privilegovaný syn zabezpečených rodičov, hlavné veci si musí vybaviť sám. Vlastne ako každý. Keď človeku ubližujú druhí ľudia, je to nanič, ale najdivnejšie je, keď si človek ubližuje sám. A s tým sa Andrej na pozadí filmu vyrovnáva,“ predstavuje film režisérka. Festival snímku nazýva výkrikom filmárskej slobody, plnej humoru a formálnych i scenáristických nápadov.

debuty nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS
Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS

33 krokov

Druhým filmom v súťažnej sekcii Proxima je triler 33 krokov (2026) debutujúcej režisérskej dvojice Anny a Šimona Domčekovcov, ktorý vznikol na základe skutočného príbehu hlavného hrdinu. Sleduje Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Milan upadol do kómy a hoci prežil klinickú smrť, následky si nesie celý život. Jeho trauma sa opäť vynorí, keď sa dozvie, že z väzenia sa vracia jeho niekdajší útočník. Podľa karlovarského festivalu film na pomedzí dokumentu a fikcie neobvyklým spôsobom otvára tému rasovej neznášanlivosti. Hlavnú postavu v ňom stvárňuje Milan Daniel, ktorý hrá sám seba.

„Milan hrá postavu, ktorej príbeh je inšpirovaný jeho životnou skúsenosťou,“ hovoria obaja Domčekovci. „V Milanovi sme našli človeka, ktorý verí okolnostiam vo filme, v ktorých sa nachádza. Spĺňa pre nás definíciu dobrého herca. Keď sme si s ním vysvetlili obraz – kto je jeho spoluhráč a aká je situácia – Milan tomu uveril. Niekedy sme mali inú predstavu, ako by to mal zahrať, ale on prekonal naše predstavy.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu 33 krokov. Foto: Escadra/Katarína Tomková
Záber z filmu 33 krokov. Foto: escadra/Katarína Tomková

Najúspešnejší slovenský filmár

Režisér a producent Ivan Ostrochovský okrem hraného filmu Prameň uvedie v Karlových Varoch aj svoj nový dokumentárny film Igor a potom. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther, Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Film hovorí o posledných rokoch Lutherovho života, ktorý je „asi najúspešnejším slovenským filmárom. Spolupracoval s Andrzejom Wajdom, Michaelom Hanekem, Volkerom Schlöndorffom,“ charakterizuje Luthera i film Ostrochovský.

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti. Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí, keďže za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský, ktorý pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného v koprodukcii SFÚ. Film sa premietne v sekcii Zvláštne uvedenie – Classics, Karel Och hovorí o neobyčajnom, dynamickom i meditatívnom pohľade Ostrochovského.

Vtáčkovia, siroty a blázni

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia filmoví diváci a diváčky na karlovarskom festivale v klasickom filme Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, ktorý bude uvedený v sekcii Návraty k prameňom – KVIFF 60/80. Premietať sa bude pri príležitosti udelenia Ceny prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej, ktorá vo filme stvárňuje jednu z hlavných postáv. Podľa organizátorov „karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Film Vtáčkovia, siroty a blázni je mozaikovité, hravé podobenstvo odohrávajúce sa v presne neurčenom časopriestore, v bláznivom svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje. Jeho hlavní predstavitelia, traja opustení blázni v šialenom a škaredom svete prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, vďaka princípu hry a filozofie radosti. „Žiadna situácia nie je predvídateľná rovnako ako jej vyústenie, čo umocňuje dynamická kamera, strih a expresívna hudba,“ uvádza film karlovarský festival. „Veselé eskapády trojice sa postupne stále viac javia ako tanec nad priepasťou, do ktorej sa i oni nevyhnutne zrútia.“

Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a jeho realizácia sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa. Film bol uvedený na Prehliadke československého filmu v Sorrente v roku 1969. Potom na základe negatívneho hodnotenia špeciálne vytvorenej komisie pri Ministerstve kultúry SSR, ktorá hodnotila filmy po kultúrno-politickej stránke, putoval na dvadsať rokov do trezoru. Premietal sa až po Nežnej revolúcii v roku 1990 v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získal Cenu FIPRESCI.

Premiéra Bojovníka

Zvláštne uvedenie bude mať na karlovarskom festivale ešte päť slovenských minoritných koprodukcií. Dokumentárny film Zomrieť za život (2026) režisérky Yuliie Hontaruk o veteránoch, ktorí sa po návrate z vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 snažili znova začleniť do civilného života, až pokým sa v roku 2022 vojna znova vrátila do ich životov. Biografický dokument Dve deci tušu (2026), v ktorom sa jeho režisérka Ester Geislerová vydáva po stopách svojho otca, japonológa a kaligrafa Petra Geislera, krehkej a rozporuplnej osobnosti, a z množstva archívnych materiálov a spomienok blízkych skladá mnohovrstevný a hlboko ľudský portrét.

Ďalej bude uvedená dráma zo súčasnosti Mesto otcov (2026) Zdeňka Tyca o mladom mužovi, ktorý sa po smrti matky vydáva na cestu hľadania vlastných koreňov, lemovanú čudesnými stretnutiami a okamihmi nečakaného precitnutia, i športový film Bojovník (2026) režisérskej dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška o vyslúženom boxerovi s Milanom Ondríkom v hlavnej úlohe. Premietne sa i úspešný kreatívny dokument Keby sa holuby premenili na zlato (2026) Pepy Lubojacki, ktorá sa v netradičnom filme snaží pochopiť, prečo jej milovaný starší brat a dvaja bratranci žijú bez domova a stretávajú sa so závislosťou. Film získal na tohtoročnom Berlinale Cenu za najlepší dokumentárny film.

Novinka Michala Blaška

Festivalová sekcia Future Frames: Generation NEXT of European Cinema predstavuje tradične desať mladých európskych režisérov a režisérky nastupujúcej generácie, jej program vzniká v spolupráci s European Film Promotion. Do výberu sa tento rok dostala aj slovenský koprodukčný film Orla (2026) režisérky Marie Lukáčovej. Ide o rapovú ekofeministickú rozprávku, ktorá mala tento rok premiéru na MFF v Rotterdame a formálne prináša nekonvenčné spracovanie tradičného žánru.

Súčasťou Industry programu pre filmových profesionálov sa na karlovarskom festivale v minulom roku stala nová programová iniciatíva KVIFF Central Stage. Táto platforma vznikla s cieľom dať priestor etablovaným tvorcom zo strednej Európy, predstaviť pripravované projekty v pokročilej fáze financovania a rozvíjať koprodukčné spolupráce v tomto regióne. Program je organizovaný v spolupráci s filmovými inštitútmi zo strednej Európy vrátane Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Po minuloročnej premiérovej účasti slovenského projektu režiséra Marka Škopa Láska, sa tento rok bude v programe prezentovať projekt režiséra Michala Blaška Cowgirl, ktorý sa momentálne nachádza v štádiu postprodukcie a film režiséra Tomáša Hodana Kamene sa valia do Prahy.

V industry projekte Book-to-Screen predstaví slovenský spisovateľ a dramaturg Daniel Majling svoju knihu Zóna z vydavateľstva BRaK. Program KVIFF Industry Days 2026 sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. júla. Slovensko bude mať zástupcu aj v porote Europa Cinemas Label, ktorej členkou bude Nataša Jurčová Findrová z Kina Lumière. Porota vyberie víťaznú snímku spomedzi filmov z oboch súťažných sekcií festivalu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články