Karlove Vary 2026 Záber z filmu Prameň. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Karlove Vary oslavuje tento rok 60. narodeniny. V jeho oficiálnom programe slovenskú kinematografiu reprezentuje spolu dvanásť titulov. Štyri z nich sa uchádzajú o festivalové ceny v dvoch súťažných sekciách. Zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) sa premietne film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska. Premiéru na festivale bude mať aj koprodukčný dokument SFÚ Igor a potom (2026). Režíroval ho Ivan Ostrochovský a rozpráva o kameramanovi Igorovi Lutherovi. 60. ročník MFF Karlove Vary sa uskutoční v termíne od 3. do 11. júla.

Medzi zahraničnými hviezdami, ktoré pricestujú do Karlových Varov bude napríklad americká herečka Maggie Gyllenhaal. Na úvod festivalu si prevezme Cenu prezidenta MFF Karlove Vary. Rovnako, ako americký herec Jesse Eisenberg. V závere festival ocení francúzsku herečku Juliette Binoche, slovenskú herečku Magdu Vášáryovú a Američana Jeffreyho Wrighta. Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii si na MFF Karlove Vary 2026 prevezme americký herec Dustin Hoffman. Rovnakú cenu udelia americkému kameramanovi Robertovi Richardsonovi. Spolupracoval s Oliverom Stonom, Martinom Scorsesem či Quentinom Tarantinom. Na festival prídu aj Harvey Keitel, Kevin Bacon alebo Kyra Sedgwick.

Prameň

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia dve novinky. Jednou z nich je dlhoočakávaný film Ivana Ostrochovského Prameň (2026). Venuje sa sterilizácii rómskych žien v 80. rokoch a otvára tak nevyriešenú kapitolu československých dejín, keď o možnosti mať deti rozhodoval štát. Prameň je prvý Ostrochovského film, ktorý sa prebojoval do Hlavnej súťaže festivalu. Jeho umelecký  riaditeľ Karel Och ho uvádza ako uhrančivú drámu. „Inšpiráciou filmu bol kedysi dávno rozhovor s mojou mamou o fungovaní interrupčných komisií práve v období normalizácie. Keď sme si so scenáristom Marekom Leščákom rešeršovali činnosť komisií, narazili sme na tému sterilizácií rómskych žien,“ hovorí o filme Ostrochovský. Hlavnú postavu ambicióznej lekárky v ňom stvárnila Aňa Geislerová.

V rovnakej sekcii sa o Krištáľový glóbus uchádza aj minoritný koprodukčný slovenský film Chica Checa (2026). Nakrútil ho Šimon Holý a rozpráva o osamelej päťdesiatničke, ktorá sa v záujme splniť svojej chradnúcej matke posledné želanie zblíži so svojím synom a odhalí tak jeho tajomstvo.

Milovník, nie bojovník

V súťažnej sekcii Proxima, ktorá dáva priestor modernej filmovej tvorbe z celého sveta, uvedú slovenský film o krehkej, mladej láske v dnešnom šialenom svete Milovník, nie bojovník (2026). Ide o debut režisérky Martiny Buchelovej. Hlavným hrdinom filmu je Andrej, zdanlivo veselý, ale v skutočnosti trápiaci sa mladý muž, ktorý hľadá v živote zmysel. Film sa okrem lásky venuje aj iným témam, akou je napríklad alkoholizmus. „Andrej dospieva a postupne si uvedomuje, že chce mať pevné vzťahy, domov a nechce piť. Chce svoju ťažobu riešiť, lebo inak sa zblázni. Aj keď sa môže zdať, že je privilegovaný syn zabezpečených rodičov, hlavné veci si musí vybaviť sám. Vlastne ako každý. Keď človeku ubližujú druhí ľudia, je to nanič, ale najdivnejšie je, keď si človek ubližuje sám. A s tým sa Andrej na pozadí filmu vyrovnáva,“ predstavuje film režisérka. Festival snímku nazýva výkrikom filmárskej slobody, plnej humoru a formálnych i scenáristických nápadov.

debuty nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS
Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS

33 krokov

Druhým filmom v súťažnej sekcii Proxima je triler 33 krokov (2026) debutujúcej režisérskej dvojice Anny a Šimona Domčekovcov, ktorý vznikol na základe skutočného príbehu hlavného hrdinu. Sleduje Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Milan upadol do kómy a hoci prežil klinickú smrť, následky si nesie celý život. Jeho trauma sa opäť vynorí, keď sa dozvie, že z väzenia sa vracia jeho niekdajší útočník. Podľa karlovarského festivalu film na pomedzí dokumentu a fikcie neobvyklým spôsobom otvára tému rasovej neznášanlivosti. Hlavnú postavu v ňom stvárňuje Milan Daniel, ktorý hrá sám seba.

„Milan hrá postavu, ktorej príbeh je inšpirovaný jeho životnou skúsenosťou,“ hovoria obaja Domčekovci. „V Milanovi sme našli človeka, ktorý verí okolnostiam vo filme, v ktorých sa nachádza. Spĺňa pre nás definíciu dobrého herca. Keď sme si s ním vysvetlili obraz – kto je jeho spoluhráč a aká je situácia – Milan tomu uveril. Niekedy sme mali inú predstavu, ako by to mal zahrať, ale on prekonal naše predstavy.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu 33 krokov. Foto: Escadra/Katarína Tomková
Záber z filmu 33 krokov. Foto: escadra/Katarína Tomková

Najúspešnejší slovenský filmár

Režisér a producent Ivan Ostrochovský okrem hraného filmu Prameň uvedie v Karlových Varoch aj svoj nový dokumentárny film Igor a potom. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther, Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Film hovorí o posledných rokoch Lutherovho života, ktorý je „asi najúspešnejším slovenským filmárom. Spolupracoval s Andrzejom Wajdom, Michaelom Hanekem, Volkerom Schlöndorffom,“ charakterizuje Luthera i film Ostrochovský.

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti. Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí, keďže za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský, ktorý pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného v koprodukcii SFÚ. Film sa premietne v sekcii Zvláštne uvedenie – Classics, Karel Och hovorí o neobyčajnom, dynamickom i meditatívnom pohľade Ostrochovského.

Vtáčkovia, siroty a blázni

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia filmoví diváci a diváčky na karlovarskom festivale v klasickom filme Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, ktorý bude uvedený v sekcii Návraty k prameňom – KVIFF 60/80. Premietať sa bude pri príležitosti udelenia Ceny prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej, ktorá vo filme stvárňuje jednu z hlavných postáv. Podľa organizátorov „karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu.“

Karlove Vary 2026 Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Film Vtáčkovia, siroty a blázni je mozaikovité, hravé podobenstvo odohrávajúce sa v presne neurčenom časopriestore, v bláznivom svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje. Jeho hlavní predstavitelia, traja opustení blázni v šialenom a škaredom svete prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, vďaka princípu hry a filozofie radosti. „Žiadna situácia nie je predvídateľná rovnako ako jej vyústenie, čo umocňuje dynamická kamera, strih a expresívna hudba,“ uvádza film karlovarský festival. „Veselé eskapády trojice sa postupne stále viac javia ako tanec nad priepasťou, do ktorej sa i oni nevyhnutne zrútia.“

Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a jeho realizácia sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa. Film bol uvedený na Prehliadke československého filmu v Sorrente v roku 1969. Potom na základe negatívneho hodnotenia špeciálne vytvorenej komisie pri Ministerstve kultúry SSR, ktorá hodnotila filmy po kultúrno-politickej stránke, putoval na dvadsať rokov do trezoru. Premietal sa až po Nežnej revolúcii v roku 1990 v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získal Cenu FIPRESCI.

Premiéra Bojovníka

Zvláštne uvedenie bude mať na karlovarskom festivale ešte päť slovenských minoritných koprodukcií. Dokumentárny film Zomrieť za život (2026) režisérky Yuliie Hontaruk o veteránoch, ktorí sa po návrate z vojny na východe Ukrajiny v roku 2014 snažili znova začleniť do civilného života, až pokým sa v roku 2022 vojna znova vrátila do ich životov. Biografický dokument Dve deci tušu (2026), v ktorom sa jeho režisérka Ester Geislerová vydáva po stopách svojho otca, japonológa a kaligrafa Petra Geislera, krehkej a rozporuplnej osobnosti, a z množstva archívnych materiálov a spomienok blízkych skladá mnohovrstevný a hlboko ľudský portrét.

Ďalej bude uvedená dráma zo súčasnosti Mesto otcov (2026) Zdeňka Tyca o mladom mužovi, ktorý sa po smrti matky vydáva na cestu hľadania vlastných koreňov, lemovanú čudesnými stretnutiami a okamihmi nečakaného precitnutia, i športový film Bojovník (2026) režisérskej dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška o vyslúženom boxerovi s Milanom Ondríkom v hlavnej úlohe. Premietne sa i úspešný kreatívny dokument Keby sa holuby premenili na zlato (2026) Pepy Lubojacki, ktorá sa v netradičnom filme snaží pochopiť, prečo jej milovaný starší brat a dvaja bratranci žijú bez domova a stretávajú sa so závislosťou. Film získal na tohtoročnom Berlinale Cenu za najlepší dokumentárny film.

Novinka Michala Blaška

Festivalová sekcia Future Frames: Generation NEXT of European Cinema predstavuje tradične desať mladých európskych režisérov a režisérky nastupujúcej generácie, jej program vzniká v spolupráci s European Film Promotion. Do výberu sa tento rok dostala aj slovenský koprodukčný film Orla (2026) režisérky Marie Lukáčovej. Ide o rapovú ekofeministickú rozprávku, ktorá mala tento rok premiéru na MFF v Rotterdame a formálne prináša nekonvenčné spracovanie tradičného žánru.

Súčasťou Industry programu pre filmových profesionálov sa na karlovarskom festivale v minulom roku stala nová programová iniciatíva KVIFF Central Stage. Táto platforma vznikla s cieľom dať priestor etablovaným tvorcom zo strednej Európy, predstaviť pripravované projekty v pokročilej fáze financovania a rozvíjať koprodukčné spolupráce v tomto regióne. Program je organizovaný v spolupráci s filmovými inštitútmi zo strednej Európy vrátane Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Po minuloročnej premiérovej účasti slovenského projektu režiséra Marka Škopa Láska, sa tento rok bude v programe prezentovať projekt režiséra Michala Blaška Cowgirl, ktorý sa momentálne nachádza v štádiu postprodukcie a film režiséra Tomáša Hodana Kamene sa valia do Prahy.

V industry projekte Book-to-Screen predstaví slovenský spisovateľ a dramaturg Daniel Majling svoju knihu Zóna z vydavateľstva BRaK. Program KVIFF Industry Days 2026 sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. júla. Slovensko bude mať zástupcu aj v porote Europa Cinemas Label, ktorej členkou bude Nataša Jurčová Findrová z Kina Lumière. Porota vyberie víťaznú snímku spomedzi filmov z oboch súťažných sekcií festivalu.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články