Festival Áčko.

Kontrasty nás môžu spájať, odkazuje festival Áčko

Písmo: A- | A+

Príde aj Krysztof Zanussi. Festival študentského filmu opäť predstaví to najnovšie z tvorby nádejných filmárskych talentov na Slovensku.

Spájanie napriek rozdielom je proces, ktorý v súčasnosti hýbe spoločnosťou. Vypovedá to o kontrastoch, ktoré vznikajú prirodzene alebo si ich sami vytvárame. 

Keďže na ich vnímaní stojí aj hĺbka a zmysluplnosť umenia, nachádzame ich v umeleckých žánroch, témach či prístupoch. Preto sa tentoraz práve kontrasty stali témou festivalu študentských filmov Áčko, jediného podujatia svojho druhu na Slovensku. Jeho 28. ročník sa začína už 23. októbra.

Štvordňový festival umožní vzájomné porovnávanie tvorivých výsledkov študentov z odborov filmové umenie a príbuzných odborov, kde je súčasťou výučby vznik školských audiovizuálnych diel rôzneho druhu a formátu. 

Toto fórum opäť prepojí študentstvo, pedagogickú základňu aj širšiu odbornú a laickú verejnosť, aby sa oboznámili s najnovšou študentskou tvorbou a pomenovali jej aktuálny stav.

Program festivalu ponúkne vyše filmy v piatich tematických pásmach, kde sa striedajú najrozličnejšie pohľady mladých talentovaných tvorcov na realitu. Uvidíme napríklad snímky o poklade ľudového zabávačstva, o radostiach a strastiach dievčenského dospievania, nevyspytateľnosti reality, nepochopení a generačných rozdieloch, traume zo straty blízkeho človeka, pošramotených rodinných vzťahoch či o životných eskapádach boxera bez kariéry a mnohé ďalšie.  

Zo všetkých 64 prihlásených filmov vybrala 33 súťažných príspevkov malá porota v zložení Laura Bilíková, Barbora Búbelová, Lukáš Kačerjak, Adam Kuchta, Vanessa Suchá, Matúš Trišč a Barbara Vojtaššáková. Z nich vyberie víťazné tituly v jednotlivých kategóriách veľká porota, kde budú rozhodovať Ivo Brachtl, Elena Flašková, Eva Gubčová, Petra Hoťková, Nick Kollár, Agata Novinski a Ľubica Čekovská.

Súčasťou programu budú sprievodné podujatia, semináre a tvorivé dielne. Medzi študentstvo zavíta so svojou prednáškou aj poľský režisér a scenárista Krysztof Zanussi . Podrobnosti nájdete na stránke festivalu

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články