Festival Áčko.

Kontrasty nás môžu spájať, odkazuje festival Áčko

Písmo: A- | A+

Príde aj Krysztof Zanussi. Festival študentského filmu opäť predstaví to najnovšie z tvorby nádejných filmárskych talentov na Slovensku.

Spájanie napriek rozdielom je proces, ktorý v súčasnosti hýbe spoločnosťou. Vypovedá to o kontrastoch, ktoré vznikajú prirodzene alebo si ich sami vytvárame. 

Keďže na ich vnímaní stojí aj hĺbka a zmysluplnosť umenia, nachádzame ich v umeleckých žánroch, témach či prístupoch. Preto sa tentoraz práve kontrasty stali témou festivalu študentských filmov Áčko, jediného podujatia svojho druhu na Slovensku. Jeho 28. ročník sa začína už 23. októbra.

Štvordňový festival umožní vzájomné porovnávanie tvorivých výsledkov študentov z odborov filmové umenie a príbuzných odborov, kde je súčasťou výučby vznik školských audiovizuálnych diel rôzneho druhu a formátu. 

Toto fórum opäť prepojí študentstvo, pedagogickú základňu aj širšiu odbornú a laickú verejnosť, aby sa oboznámili s najnovšou študentskou tvorbou a pomenovali jej aktuálny stav.

Program festivalu ponúkne vyše filmy v piatich tematických pásmach, kde sa striedajú najrozličnejšie pohľady mladých talentovaných tvorcov na realitu. Uvidíme napríklad snímky o poklade ľudového zabávačstva, o radostiach a strastiach dievčenského dospievania, nevyspytateľnosti reality, nepochopení a generačných rozdieloch, traume zo straty blízkeho človeka, pošramotených rodinných vzťahoch či o životných eskapádach boxera bez kariéry a mnohé ďalšie.  

Zo všetkých 64 prihlásených filmov vybrala 33 súťažných príspevkov malá porota v zložení Laura Bilíková, Barbora Búbelová, Lukáš Kačerjak, Adam Kuchta, Vanessa Suchá, Matúš Trišč a Barbara Vojtaššáková. Z nich vyberie víťazné tituly v jednotlivých kategóriách veľká porota, kde budú rozhodovať Ivo Brachtl, Elena Flašková, Eva Gubčová, Petra Hoťková, Nick Kollár, Agata Novinski a Ľubica Čekovská.

Súčasťou programu budú sprievodné podujatia, semináre a tvorivé dielne. Medzi študentstvo zavíta so svojou prednáškou aj poľský režisér a scenárista Krysztof Zanussi . Podrobnosti nájdete na stránke festivalu

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Anora (r. Sean Baker) / Zdroj: CinemArt SK

recenzia Anora

Dvadsaťtriročná Ani tvrdo pracuje. Z náročných nočných zmien chodí domov nadránom. Náročné sú preto, lebo nikdy nevie, s kým večer skončí zavretá v izbe. Komunikácia so zákazníkmi nie je ideálna, no Ani nosí na perách široký úsmev. Ako sexuálna pracovníčka nemá na výber. V klube stretáva zábavného a bohatého Ivana, moderného princa s luxusným domom a zmyslom pre utrácanie, ktorý využije jej služby a čoskoro jej už sľubuje snubný prsteň. Do idylky vstúpia Ivanovi ruskí rodičia – zo svadby vôbec nie sú nadšení. V Kine Lumière zavládla po premietaní filmu Anora zvláštna atmosféra; diváci narodení po roku 1990 žasli, no generácia starších pohoršene krútila hlavou nad prvou polovicou filmu. Veď to je porno! Samý sex! Po ťaživej súdnej dráme Anatómia pádu, ktorá v Cannes zvíťazila vlani, sa pozabudlo na to, že divák sa pri sledovaní držiteľa Zlatej palmy môže aj baviť. A práve o očakávaniach je aj snímka Anora. Príbeh šikovne pracuje s vyvracaním predsudkov zaužívaných voči sexuálnym pracovníčkam, mužom, Rusom. Aj spoločníčka môže mať svoje potreby. V tomto prípade rýchlo uverí, že splynutie nie dvoch duší, ale finančných prevodov nemá dátum exspirácie a bude si naďalej žiť ako v rozprávke. Herečka Mikey Madison predstavuje dve tváre hrdinky – nebojácnu, silnú a bojovnú, a potom tú reálnu Ani, ktorá pod tvrdou škrupinkou predsa len dúfa...
Záber z filmu Všetci ľudia budú bratia. FOTO: Film Expanded

35 rokov od Nežnej: Úlohou umenia je konfrontovať aj ostalgiu. Sme schopní ďalšej revolúcie?

Pri pohľade na súčasnú rozháranú spoločnosť si viac ako kedykoľvek predtým musíme uvedomovať, aká krehká je demokracia, ktorú sme si vybojovali v Novembri 1989. Pri rozpade Československa si ľudia pri moci demokraciu takpovediac bratsky rozdelili, nechajúc plebsu nádej, že keď tu je, bude aj fungovať. Príbeh revolúcie sa odvtedy skloňuje podľa toho, ako ju kto cíti. Pozreli sme sa, čo dnes jej odkaz vyvoláva v mysliach tých, čo ju vidia filmovým okom. „Je mi to úplne jedno. Prečo? Lebo. Veď je to tu úbohé. Všetko zdraželo. Predtým tu bolo lepšie.“ Známe frázy? Bohužiaľ. Už pred tridsiatimi rokmi takto odpovedali mladí respondenti vo filmovom dokumente Dušana Hanáka Papierové hlavy na otázku, ako vnímajú svoju krajinu. Len pár rokov po páde komunizmu sa o stave svojej krajiny vyjadrovali, akoby ani neboli jej súčasťou. Časy pred Novembrom 1989 si ako neplnoleté deti nemuseli vôbec pamätať, o to zarážajúcejšie sú aj dnes vtedajšie reakcie, neadekvátne pocitu vybojovanej slobody, ktorý medzitým mohli sprostredkovať dospelí a škola. Rodičia tých mladých ľudí do pádu železnej opony síce slobodu nepoznali, no už mohli začať chápať, že kedykoľvek sa človek sám rozhodne, môže byť tvorcom svojho osudu. A že práve to je ten fantastický pocit, ktorý im historická chvíľa priniesla. Tridsaťpäť rokov po Nežnej revolúcii...
Ladislav Snopko na Brízgalkách. FOTO: Archív Ladislava Snopka

Ladislav Snopko: Nežná revolúcia sa atmosférou vyrovná jedinečnému rockovému koncertu

Čo považujete za najsilnejšiu motiváciu tohto filmu? Robiť film v hlavnej úlohe s hudbou revolúcie je pre mňa celkom prirodzené. Vyplynulo to akosi automaticky z toho, že keď prebiehal November '89, chopil som sa dramaturgie hudobných vstupov na Námestí SNP a vzápätí aj konceptu obrovského projektu, ktorý sme robili spolu s Martinom Bútorom a volal sa Ahoj, Európa! Spomínate si? Jasné. To bolo doslova napínanie hraníc, kam až môžeme slobodne zájsť. Bol to nadšený Martin Bútora, ktorý vymyslel, aby sme sa išli pozrieť na našu krajinu spoza ostnatých drôtov železnej opony. A vy ste to hneď spojili s hudbou? Navrhol som koncept, ktorý spočíval v tom, že medzi hradom Devín a hainburským brehom Dunaja vyložíme na remorkér dve sady zvukových aparatúr, jednu otočenú smerom do Československa, druhú do Rakúska. A uprostred nich bude sedieť a hrať Karel Kryl, legenda šesťdesiateho ôsmeho roku a redaktor Slobodnej Európy. Jeho účasť mala, samozrejme, viaceré konotácie – Kryl hral na oba brehy a vytváral akýsi svorník medzi rozpúšťajúcim sa totalitným Východom a otvoreným Západom. Na rakúskom brehu Dunaja boli okrem toho mikrofóny v podobe vojenských vysielačiek prepojené na aparatúru na remorkéri, takže keď Milan Kňažko a Ján Budaj rečnili, ozvučenie šlo cez loď naraz do Rakúska aj do Československa. Čiže loď plnila novú a zásadnú funkciu...
Zobraziť všetky články