Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

Písmo: A- | A+

Film režiséra Martina Gondu má šancu osloviť svetové publikum.

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa.

Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce.

„Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:
Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu

Foto: Miro Nôta

Slovensko súčasťou už tridsaťkrát

Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to jeho 99. ročník a Slovenská republika je súčasťou súťaže už tridsiaty raz. V aktuálnom ročníku sa americkú akadémiu pokúsi presvedčiť mimoriadne silným filmovým príbehom o hľadaní identity a slobody, ale aj vzájomného porozumenia a rodinného dedičstva v dôsledku zatopenia domova pre výstavbu vodnej nádrže Starina.

Film, ktorý prekvapil mnohých odborných, ale aj laických divákov, má od začiatku mimoriadne vysoké hodnotenia. Publikum zaujali herecké výkony mnohých profesionálnych aj neprofesionálnych hercov, ktorí sa vo filme objavili, a tiež filmový jazyk režiséra Martina Gondu, pre ktorého išlo po študentskom filme Pura Vida o prvý celovečerný film. Príležitosť zabojovať o Oscara tak dostane nastupujúca generácia mladých slovenských filmárov.

Poctivosť sa cení

„Veľmi si vážim, že Slovenská filmová a televízna akadémia vybrala za slovenského kandidáta na Oscara práve Potopu. Je to pre mňa obrovská česť. Tento film je pre mňa výnimočný nielen preto, že je mojím celovečerným debutom, ale aj pre cestu, ktorou vznikal. Od prvých príprav cez nakrúcanie až po posledný deň postprodukcie sme sa usilovali pristupovať ku každému detailu s rešpektom a úctou k vysídlenej komunite Rusínov. Verím, že práve táto poctivosť sa odrazila nielen vo výslednom diele, ale aj vo vzťahoch, ktoré sa počas jeho vzniku vytvorili, a v spôsobe, akým sme sa snažili priblížiť osudy generácií tejto komunity i zachytiť krehkosť ich miznúceho sveta. Budem veľmi rád, ak ich príbeh a jeho posolstvo oslovia aj americkú akadémiu,‟ povedal Martin Gonda.

Premietanie filmu Potopa bude súčasťou záverečného dňa 21. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik, ktorý sa bude konať 8. až 13. septembra 2026 v Piešťanoch.

Účasť slovenskej kinematografie na cene AMPAS finančne podporil Audiovizuálny fond.

slovenský hraný film 2025 recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

Prečítajte si aj recenziu na film Potopa:
Rusínska apokalypsa

Foto: Continental film/Oliver Záhlava

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články