slovenský hraný film 2025 recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Rusínska apokalypsa

Katarína Mišíková

Písmo: A- | A+

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity.

Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života.

Krajina zvaná Starina

Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice. Nie je náhoda, že Starina, vybudovaná takmer na sklonku socialistickej éry v 80. rokoch bola posledným vodným dielom tohto typu. Severovýchodná časť Slovenska so silne zastúpenou rusínskou diaspórou nebola nikdy prioritou rozvoja štátnej infraštruktúry a menšiny vždy museli ustúpiť väčšine.

Gondova Potopa spracúva príbeh vysídlenia tejto oblasti so zreteľom na kolektívnu traumu obyvateľstva, ktoré neprišlo len o svoje domovy, ale najmä o vzťah k pôde. Robí to bez sentimentalizácie starého života a jeho hodnôt, ale s vedomím toho, že zatopenie rusínskych obcí bolo pre ich obyvateľstvo zánikom sveta porovnateľným s biblickou potopou.

Staré a nové

Lokálnu tému Potopy robí univerzálnou nielen jej spojenie s príbehmi vysídľovania iných oblastí, ale aj výpoveď o Slovensku ako krajine, v ktorej sa obyvateľstvo neraz stávalo objektom sociálnych a ekonomických experimentov, projektovaných od stola kdesi inde.





Potopa (Slovensko/Česko/Poľsko/Belgicko, 2025)
RÉŽIA Martin Gonda ● SCENÁR Martin Šuster, Dominika Udvorková, Martin Gonda ● DRAMATURGIA Éva Zabezsinszkij ● KAMERA Oliver Záhlava, ASK ● PRODUCENTI Katarína Krnáčová, Tomáš Gič, Viktor Schwarcz ● SCÉNOGRAF Juraj Kuchárek ● KOSTÝMOVÁ VÝTVARNÍČKA Tatiana Figurová ● HUDBA Théophile Moussouni ● STRIH Paweł Laskowski ● ZVUK Ivan Ďurkech ● HRAJÚ Sára Chripáková, Jozef Pantlikáš, Katarína Babejová, Vladimíra Štefániková, Michal Soltész, Vladimír Čema, Stanislav Pitoňák, Svetlana Škovranová, Jevgenij Libezňuk, Igor Latta
MINUTÁŽ 102 min
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 4. decembra 2025

Hodnotenie: 95%

Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Bojovník Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

recenzia Bojovník

Kto videl filmy ako Zúriaci býk, Rocky, Wrestler, či Southpaw, bude sa pri sledovaní česko-slovenskej koprodukcie Bojovník režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku cítiť ako pri jazde detskou manéžou. Presne vie, odkiaľ kam jazda smeruje, na čo počas nej narazí a aj ako sa skončí. Je to tak trochu kolotočárska zábava: neveľmi vzrušujúca, ale vcelku zábavná atrakcia, od ktorej nie je namieste očakávať veľa. Pravda, ak zároveň nie ste fanúšikmi či fanúšičkami Oktagonu, najväčšej ligy MMA zápasov v strednej Európe. Potom ste cieľová skupina tohto audiovizuálneho produktu. Pád a vykúpenie Príbeh bývalého majstra Európy v boxe Pavla Hoffmeistra, zvaného Hoff, kopíruje osvedčený naratívny vzorec pádu a vykúpenia protagonistu. Na rozdiel od Rockyho, ktorý sa z outsidera prepracoval na šampióna, má Hoff vo veku 45 rokov život prakticky za sebou. Býva v špinavej kutici kdesi pri vlakovej trati, po nociach taxikárči, fajčí, pije, užíva antipsychotiká. Spoločnosť mu robí iba strapatá mačka a príležitostne aj prostitútka, ktorá si nie je celkom istá, či medzi ňou a Hoffom je romantický alebo len obchodný vzťah. Jeho dcéra s ním udržiava veľmi chladný kontakt iba kvôli vnučke Zuzanke, ktorá má dedka rada.  Zápas o rodinu a proti vlastným démonom A práve vnučka je dôvodom, prečo sa skrachovaný boxer rozhodne vrátiť do ringu a v klietke zmiešaných bojových umení menom Oktagon...
Zobraziť všetky články