Potopa Mar del Plata Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Potopa Martina Gondu vznikala šesť rokov. Najskôr ju uvidia v Južnej Amerike

Písmo: A- | A+

Slovenský film Potopa debutujúceho režiséra Martina Gondu uvedú v medzinárodnej súťaži 40. ročníka Festivalu Internacional de Cine de Mar del Plata v Argentíne. Ide o jediný latinskoamerický filmový festival kategórie „A“. Koná sa od roku 1954. Slovenský film tu prvýkrát a zatiaľ naposledy ocenili pred desiatimi rokmi. Cenu za najlepšiu réžiu si vtedy odniesol Ivan Ostrochovský za film Koza. Tento rok sa na festival v Mar del Plata „vráti“ v úlohe jedného z koproducentov snímky Olma Omerzu Nevďačné bytosti. Film sa stretne s Gondovou Potopou v hlavnej súťaži.

Prestížny festival v Mar del Plata patrí medzi 15 festivalov kategórie „A“ uznaných Medzinárodnou federáciou filmových producentov (FIAPF). V hlavnej súťaži sa každoročne objavujú nové talenty i etablovaní autori z celého sveta. Festival sa koná od 6. do 16. novembra 2025. Potopa tu má svetovú premiéru 7. novembra. Do slovenských kín príde o mesiac neskôr – 4. decembra. Rozpráva príbeh zo socialistického Československa 80. rokov.

Pätnásťročná Mara túži po kariére pilotky a po tom, že opustí dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu. Potopa sa odohráva na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila obce Starina, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara a Ostrožnica, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Na východnom Slovensku sa odohrával aj dej úspešného študentského filmu Martina Gondu Pura Vida, ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

„Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ hovorí Martin Gonda.

Podľa producenta Tomáša Giča zo spoločnosti Silverart ide o mimoriadne poctivý a dôsledne vyvíjaný projekt. „Scenár prešiel viacerými medzinárodnými workshopmi. Keďže sme chceli zachovať autentickosť prostredia, väčšina hercov pochádza priamo z rusínskej komunity. Podobne ako v jeho predchádzajúcich filmoch, režisér kombinuje profesionálnych hercov s nehercami,“ povedal Gič.

Viacerých protagonistov tvorcovia našli medzi profesionálnymi hercami z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Napríklad Jozefa Pantlikáša (postava Marinho otca), Vladimíra Čemu, Jevgenija Libezňuka, Igora Lattu, Svetlanu Škovranovú, Vladimíru Štefánikovú a mnoho ďalších. Predstaviteľka Mary, Sára Chripáková, bola počas nakrúcania gymnazistkou. Ako neherečka prešla pod vedením Martina Gondu trojmesačnou prípravou spolu s Katarínou Babejovou, predstaviteľkou Marinej kamarátky Kate.

 „Na filme sme začali pracovať v roku 2019. Počas nasledujúcich rokov vznikal scenár, ktorý sme cizelovali aj na vývojových workshopoch, financovali sme projekt a hľadali preň partnerov, a pripravovali sme film s kľúčovým kreatívnym tímom. Samotné nakrúcanie prebehlo v septembri a októbri 2023 v širšom regióne severovýchodného Slovenska, v obciach a mestách Medzilaborce, Čertižné, Snina, Humenné či Košice,“ uviedla producentka Katarína Krnáčová.

Film vznikol v produkcii spoločnosti Silverart (Katarína Krnáčová, Tomáš Gič) a v koprodukcii ďalších troch krajín: Česko (Viktor Schwarcz, Cineart TV Prague), Poľsko (Izabela Igel, Harine Films) a Belgicko (Henry Gillet, Y-House Films – tento rok získal Oscara za najlepší krátky hraný film).

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Varšava BRNO16 2026 recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Ocenenia pre filmy Milovník, nie bojovník, Ako počúvať fontány a Pozdravy z Rodosu

Trojica slovenských filmov si cez víkend odniesla ocenenia z festivalov vo Varšave a Brne. Hraný celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník si z 42. MFF vo Varšave, kde súťažil v sekcii prvých a druhých celovečerných filmov Cenu Young FIPRESCI. Mladí filmoví kritici združení v Medzinárodnej federácii filmových kritikov (FIPRESCI) snímku ocenili za „odvážne stvárnenie generačnej úzkosti a pocitu mladej bezradnosti, za hravé ironizovanie absurdnej modernity, v ktorej žijeme, prostredníctvom inovatívnej a experimentálnej filmovej tvorby, ako aj za empatické herecké výkony.“. Festival vo Varšave sa konal od 9. do 18. októbra 2026. Na 67. ročníku Medzinárodného festivalu BRNO16, ktorý sa zameriava na krátke filmy, ocenili dve slovenské snímky. Hlavnú Cenu MSI v sekcii Česko-Slovenská 16 udelila porota krátkemu dokumentu Evy Sajanovej z produkcie FTF VŠMU Ako počúvať fontány. „Na tomto filme oceňujeme jeho schopnosť sprostredkovať emócie cez starostlivé zobrazenie mestskej krajiny a prepracovaný zvukový dizajn. Snímka oslavuje formu krátkeho filmu s pomocou premyslenej narácie, štruktúry a choreografie. Darí sa jej tak zachytiť socioekonomický fenomén gentrifikácie a ako dôležité je venovať pozornosť prehliadaným verejným priestorom,“ uviedla porota. V rovnakej sekcii porota čestným uznaním ocenila krátku satirickú snímku režisérky Viery Čákanyovej Pozdravy z Rodosu. Festival BRNO16 2026 sa konal od 14. do 18. októbra.
Zobraziť všetky články