Potopa Mar del Plata Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Potopa Martina Gondu vznikala šesť rokov. Najskôr ju uvidia v Južnej Amerike

Písmo: A- | A+

Slovenský film Potopa debutujúceho režiséra Martina Gondu uvedú v medzinárodnej súťaži 40. ročníka Festivalu Internacional de Cine de Mar del Plata v Argentíne. Ide o jediný latinskoamerický filmový festival kategórie „A“. Koná sa od roku 1954. Slovenský film tu prvýkrát a zatiaľ naposledy ocenili pred desiatimi rokmi. Cenu za najlepšiu réžiu si vtedy odniesol Ivan Ostrochovský za film Koza. Tento rok sa na festival v Mar del Plata „vráti“ v úlohe jedného z koproducentov snímky Olma Omerzu Nevďačné bytosti. Film sa stretne s Gondovou Potopou v hlavnej súťaži.

Prestížny festival v Mar del Plata patrí medzi 15 festivalov kategórie „A“ uznaných Medzinárodnou federáciou filmových producentov (FIAPF). V hlavnej súťaži sa každoročne objavujú nové talenty i etablovaní autori z celého sveta. Festival sa koná od 6. do 16. novembra 2025. Potopa tu má svetovú premiéru 7. novembra. Do slovenských kín príde o mesiac neskôr – 4. decembra. Rozpráva príbeh zo socialistického Československa 80. rokov.

Pätnásťročná Mara túži po kariére pilotky a po tom, že opustí dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu. Potopa sa odohráva na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila obce Starina, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara a Ostrožnica, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Na východnom Slovensku sa odohrával aj dej úspešného študentského filmu Martina Gondu Pura Vida, ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ hovorí Martin Gonda.

Podľa producenta Tomáša Giča zo spoločnosti Silverart ide o mimoriadne poctivý a dôsledne vyvíjaný projekt. „Scenár prešiel viacerými medzinárodnými workshopmi. Keďže sme chceli zachovať autentickosť prostredia, väčšina hercov pochádza priamo z rusínskej komunity. Podobne ako v jeho predchádzajúcich filmoch, režisér kombinuje profesionálnych hercov s nehercami,“ povedal Gič.

Viacerých protagonistov tvorcovia našli medzi profesionálnymi hercami z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Napríklad Jozefa Pantlikáša (postava Marinho otca), Vladimíra Čemu, Jevgenija Libezňuka, Igora Lattu, Svetlanu Škovranovú, Vladimíru Štefánikovú a mnoho ďalších. Predstaviteľka Mary, Sára Chripáková, bola počas nakrúcania gymnazistkou. Ako neherečka prešla pod vedením Martina Gondu trojmesačnou prípravou spolu s Katarínou Babejovou, predstaviteľkou Marinej kamarátky Kate.

 „Na filme sme začali pracovať v roku 2019. Počas nasledujúcich rokov vznikal scenár, ktorý sme cizelovali aj na vývojových workshopoch, financovali sme projekt a hľadali preň partnerov, a pripravovali sme film s kľúčovým kreatívnym tímom. Samotné nakrúcanie prebehlo v septembri a októbri 2023 v širšom regióne severovýchodného Slovenska, v obciach a mestách Medzilaborce, Čertižné, Snina, Humenné či Košice,“ uviedla producentka Katarína Krnáčová.

Film vznikol v produkcii spoločnosti Silverart (Katarína Krnáčová, Tomáš Gič) a v koprodukcii ďalších troch krajín: Česko (Viktor Schwarcz, Cineart TV Prague), Poľsko (Izabela Igel, Harine Films) a Belgicko (Henry Gillet, Y-House Films – tento rok získal Oscara za najlepší krátky hraný film).

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články