Potopa Mar del Plata Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Potopa Martina Gondu vznikala šesť rokov. Najskôr ju uvidia v Južnej Amerike

Písmo: A- | A+

Slovenský film Potopa debutujúceho režiséra Martina Gondu uvedú v medzinárodnej súťaži 40. ročníka Festivalu Internacional de Cine de Mar del Plata v Argentíne. Ide o jediný latinskoamerický filmový festival kategórie „A“. Koná sa od roku 1954. Slovenský film tu prvýkrát a zatiaľ naposledy ocenili pred desiatimi rokmi. Cenu za najlepšiu réžiu si vtedy odniesol Ivan Ostrochovský za film Koza. Tento rok sa na festival v Mar del Plata „vráti“ v úlohe jedného z koproducentov snímky Olma Omerzu Nevďačné bytosti. Film sa stretne s Gondovou Potopou v hlavnej súťaži.

Prestížny festival v Mar del Plata patrí medzi 15 festivalov kategórie „A“ uznaných Medzinárodnou federáciou filmových producentov (FIAPF). V hlavnej súťaži sa každoročne objavujú nové talenty i etablovaní autori z celého sveta. Festival sa koná od 6. do 16. novembra 2025. Potopa tu má svetovú premiéru 7. novembra. Do slovenských kín príde o mesiac neskôr – 4. decembra. Rozpráva príbeh zo socialistického Československa 80. rokov.

Pätnásťročná Mara túži po kariére pilotky a po tom, že opustí dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu. Potopa sa odohráva na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila obce Starina, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara a Ostrožnica, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Na východnom Slovensku sa odohrával aj dej úspešného študentského filmu Martina Gondu Pura Vida, ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ hovorí Martin Gonda.

Podľa producenta Tomáša Giča zo spoločnosti Silverart ide o mimoriadne poctivý a dôsledne vyvíjaný projekt. „Scenár prešiel viacerými medzinárodnými workshopmi. Keďže sme chceli zachovať autentickosť prostredia, väčšina hercov pochádza priamo z rusínskej komunity. Podobne ako v jeho predchádzajúcich filmoch, režisér kombinuje profesionálnych hercov s nehercami,“ povedal Gič.

Viacerých protagonistov tvorcovia našli medzi profesionálnymi hercami z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Napríklad Jozefa Pantlikáša (postava Marinho otca), Vladimíra Čemu, Jevgenija Libezňuka, Igora Lattu, Svetlanu Škovranovú, Vladimíru Štefánikovú a mnoho ďalších. Predstaviteľka Mary, Sára Chripáková, bola počas nakrúcania gymnazistkou. Ako neherečka prešla pod vedením Martina Gondu trojmesačnou prípravou spolu s Katarínou Babejovou, predstaviteľkou Marinej kamarátky Kate.

 „Na filme sme začali pracovať v roku 2019. Počas nasledujúcich rokov vznikal scenár, ktorý sme cizelovali aj na vývojových workshopoch, financovali sme projekt a hľadali preň partnerov, a pripravovali sme film s kľúčovým kreatívnym tímom. Samotné nakrúcanie prebehlo v septembri a októbri 2023 v širšom regióne severovýchodného Slovenska, v obciach a mestách Medzilaborce, Čertižné, Snina, Humenné či Košice,“ uviedla producentka Katarína Krnáčová.

Film vznikol v produkcii spoločnosti Silverart (Katarína Krnáčová, Tomáš Gič) a v koprodukcii ďalších troch krajín: Česko (Viktor Schwarcz, Cineart TV Prague), Poľsko (Izabela Igel, Harine Films) a Belgicko (Henry Gillet, Y-House Films – tento rok získal Oscara za najlepší krátky hraný film).

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články