Potopa Mar del Plata Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Potopa Martina Gondu vznikala šesť rokov. Najskôr ju uvidia v Južnej Amerike

Písmo: A- | A+

Slovenský film Potopa debutujúceho režiséra Martina Gondu uvedú v medzinárodnej súťaži 40. ročníka Festivalu Internacional de Cine de Mar del Plata v Argentíne. Ide o jediný latinskoamerický filmový festival kategórie „A“. Koná sa od roku 1954. Slovenský film tu prvýkrát a zatiaľ naposledy ocenili pred desiatimi rokmi. Cenu za najlepšiu réžiu si vtedy odniesol Ivan Ostrochovský za film Koza. Tento rok sa na festival v Mar del Plata „vráti“ v úlohe jedného z koproducentov snímky Olma Omerzu Nevďačné bytosti. Film sa stretne s Gondovou Potopou v hlavnej súťaži.

Prestížny festival v Mar del Plata patrí medzi 15 festivalov kategórie „A“ uznaných Medzinárodnou federáciou filmových producentov (FIAPF). V hlavnej súťaži sa každoročne objavujú nové talenty i etablovaní autori z celého sveta. Festival sa koná od 6. do 16. novembra 2025. Potopa tu má svetovú premiéru 7. novembra. Do slovenských kín príde o mesiac neskôr – 4. decembra. Rozpráva príbeh zo socialistického Československa 80. rokov.

Pätnásťročná Mara túži po kariére pilotky a po tom, že opustí dedinský život. Jej otec Alexander, rusínsky roľník a vdovec, však trvá na tom, aby zostala doma a pokračovala v práci na rodnej pôde. Keď ich dolinu čaká zatopenie pre výstavbu vodnej nádrže Starina, obaja sa musia vyrovnať so stratou domova a rodinného dedičstva. Zároveň hľadajú cestu k vzájomnému zmiereniu. Potopa sa odohráva na pozadí reálnych udalostí spojených s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. Budovali ju v rokoch 1981 až 1987 v blízkosti mesta Snina na východe Slovenska. Jej výstavba pohltila obce Starina, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské, Dara a Ostrožnica, kde žili obyvatelia prevažne rusínskej národnosti.

Príspevok do kolektívnej pamäti

Na východnom Slovensku sa odohrával aj dej úspešného študentského filmu Martina Gondu Pura Vida, ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Cinéfondation na festivale v Cannes.

Vždy ma zaujímali miesta, kde kedysi pulzoval život a dnes sú prázdne. Ako chlapca ma fascinoval pocit, že aj miesto, kde žijem, je nestále a raz tu už nebude. So zánikom spoločenstiev a kultúry sú previazané aj moje spomienky. Potopa je pre mňa príspevkom do kolektívnej pamäti, malý dielik v skladačke toho, čo si chceme uchovať v spomienkach,“ hovorí Martin Gonda.

Podľa producenta Tomáša Giča zo spoločnosti Silverart ide o mimoriadne poctivý a dôsledne vyvíjaný projekt. „Scenár prešiel viacerými medzinárodnými workshopmi. Keďže sme chceli zachovať autentickosť prostredia, väčšina hercov pochádza priamo z rusínskej komunity. Podobne ako v jeho predchádzajúcich filmoch, režisér kombinuje profesionálnych hercov s nehercami,“ povedal Gič.

Viacerých protagonistov tvorcovia našli medzi profesionálnymi hercami z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Napríklad Jozefa Pantlikáša (postava Marinho otca), Vladimíra Čemu, Jevgenija Libezňuka, Igora Lattu, Svetlanu Škovranovú, Vladimíru Štefánikovú a mnoho ďalších. Predstaviteľka Mary, Sára Chripáková, bola počas nakrúcania gymnazistkou. Ako neherečka prešla pod vedením Martina Gondu trojmesačnou prípravou spolu s Katarínou Babejovou, predstaviteľkou Marinej kamarátky Kate.

 „Na filme sme začali pracovať v roku 2019. Počas nasledujúcich rokov vznikal scenár, ktorý sme cizelovali aj na vývojových workshopoch, financovali sme projekt a hľadali preň partnerov, a pripravovali sme film s kľúčovým kreatívnym tímom. Samotné nakrúcanie prebehlo v septembri a októbri 2023 v širšom regióne severovýchodného Slovenska, v obciach a mestách Medzilaborce, Čertižné, Snina, Humenné či Košice,“ uviedla producentka Katarína Krnáčová.

Film vznikol v produkcii spoločnosti Silverart (Katarína Krnáčová, Tomáš Gič) a v koprodukcii ďalších troch krajín: Česko (Viktor Schwarcz, Cineart TV Prague), Poľsko (Izabela Igel, Harine Films) a Belgicko (Henry Gillet, Y-House Films – tento rok získal Oscara za najlepší krátky hraný film).

Autor:

Záber z filmu Potopa. Foto: Silverart/Marek Maky Molnár

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články