Záber z filmu Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Foto: Film Europe

Prehliadkou Scandi otvoria kino v bláznivej dobe

Písmo: A- | A+

Nové butikové kino v Bratislave sa rozbieha prehliadkou škandinávskych filmov Scandi.

Mám pocit, že naše nové kino otvárame v bláznivej, dobe, nielen na domáce, ale aj na svetové pomery. Navyše dánskym filmom,“ hovorí pre Filmsk.sk síce s úsmevom, ale kruto realisticky Dominik Hronec.

Kreatívny riaditeľ filmového festivalu Scandi je hlavou tímu, ktorý už po dvanásty raz pripravil obľúbenú prehliadku najnovších škandinávskych filmov Scandi. Festivalový program bude mať hlavnú strechu v novom butikovom kine Edison Filmhub. Spoločnosť Film Europe ho v týchto dňoch otvára v historickom centre Bratislavy. Prehliadka sa začína v stredu 21. januára a potrvá týždeň. Prebieha v celkovo 57 kinách v 38 mestách na Slovensku a predstaví dvanásť filmov zo Švédska, Dánska Nórska a Fínska. Výber sa sústreďuje najmä na tie, ktoré mali úspech na festivaloch alebo ohlas u publika a filmových kritikov. Otvára ju komediálna dráma Posledný viking v hlavnej úlohe s charizmatickým Madsom Mikkelsenom.

To najlepšie zo škandinávskej ponuky

Podľa slov zakladateľa spoločnosti Film Europe Ivana Hronca vsadili organizátori na to najlepšie zo súčasnej škandinávskej ponuky. „Ak má dnes severský a európsky film výkonného ambasádora, je ním rozhodne Mads Mikkelsen,“ uvažuje. Prehliadka Scandi, rovnako ako Be2Can, ktorú spoločnosť pravidelne usporadúva v druhej polovici roka, sa okrem distribúcie v desiatkach partnerských kín sieťuje aj s platformou Edisonline a Film Europe Channel.

S myšlienkou vybudovať v Bratislave butikové kino s kaviarňou a viesť ho pod rodinnou značkou prišiel Ivan Hronec ešte v roku 2019, keď rovnaký zámer realizoval aj v Prahe. Tam sa priestoru bývalej trafostanice ako kultúrnej pamiatky z roku 1929 podarilo vdýchnuť kinematografický život za pár mesiacov. Už vtedy sa budova volala Edison. Takže stačilo iba prevziať meno a prepojiť ho ako vhodnú značku s činnosťou tímov fungujúcich podľa modelu kina spojeného s kaviarňou.

Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag
Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag

Bratislavská odnož Edison Filmhub vznikala sedem rokov, prípravy a budovanie vhodných priestorov boli komplikovanejšie a zdĺhavejšie. V bratislavskom kine sa tiež spája kaviareň s kinosálami a dokonca aj s malou galériou sklárskeho umenia. Tím Hroncovcov ňou prezentuje výsledky svojho filantropického projektu Stará škola Kokava.

Pracne sme vylaďovali kaviarenský tím s kinotímom, ten pražský sa po viacerých zmenách už dobre stabilizoval, bratislavský postupne vzniká,“ hovorí Dominik Hronec o rozbiehaní prevádzky. Od 20. januára kino premieta pravidelne niekoľkokrát denne v dvoch kinosálach s kapacitami 50 a 20 miest a niektoré festivalové filmy sú v tejto chvíli na viac dní vypredané. Práve tu sa v priebehu nastávajúceho týždňa budú konať aj všetky sprievodné podujatia.

Triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor

Vo výbere festivalových filmov tento rok rezonujú dve témy. Prvou je téma medzigeneračných vzťahov a druhou starí chlapi, v ktorých sa prebúdza citlivosť a zraniteľnosť. „Opäť to bude žánrová žonglovačka, triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor. A napokon citlivý príbeh o bratoch, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému. Najvýraznejší je bezpochyby Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Je krásne, ako sa tu Mads Mikkelsen vyzlieka zo svojej maskulínnej polohy,“ hovorí o najväčšom ťaháku prehliadky Dominik Hronec.

Jeho druhým favoritom je film Nevolaj ma mami debutujúcej režisérky Niny Knag o intímnom vzťahu štyridsaťročnej dámy s mladým utečencom z Blízkeho východu. „Ide o veľmi uveriteľný, jemný, silný a intenzívny príbeh vystavaný na pôdoryse nórskych fjordov, kde ich metaforický obraz predstavuje vzťah v slepej uličke,“ opisuje Hronec. Psychologická dráma debutujúcej režisérky Niny Knag bola súčasťou hlavnej súťaže MFF Karlove Vary 2025, odkiaľ si herečka Pia Tjelta odniesla Cenu za ženský herecký výkon.

Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe

Organizátori vyzdvihujú aj citlivý dokument Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Približuje komplikované súrodenecké vzťahy švédskeho režiséra Roya Anderssona a jeho troch bratov, ku ktorým si opätovne hľadá cestu.

Scandi ponúkne aj špeciálnu večernú projekciu zo série Tiché Noci, ktorá spojí premietanie legendárneho nemého storočného filmu Häxan – Čarodejníctvo v priebehu vekov (r. Benjamin Christenssen) s hudbou. Dejiny čarodejníctva, inkvizície a povier získajú zvukovú podobu vďaka DJ setu Prezidenta Lourajdera, ktorý patrí v súčasnosti k výrazným postavám alternatívnej hiphopovej a elektronickej scény.

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články