Záber z filmu Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Foto: Film Europe

Prehliadkou Scandi otvoria kino v bláznivej dobe

Písmo: A- | A+

Nové butikové kino v Bratislave sa rozbieha prehliadkou škandinávskych filmov Scandi.

„Mám pocit, že naše nové kino otvárame v bláznivej, dobe, nielen na domáce, ale aj na svetové pomery. Navyše dánskym filmom,“ hovorí pre Filmsk.sk síce s úsmevom, ale kruto realisticky Dominik Hronec.

Kreatívny riaditeľ filmového festivalu Scandi je hlavou tímu, ktorý už po dvanásty raz pripravil obľúbenú prehliadku najnovších škandinávskych filmov Scandi. Festivalový program bude mať hlavnú strechu v novom butikovom kine Edison Filmhub. Spoločnosť Film Europe ho v týchto dňoch otvára v historickom centre Bratislavy. Prehliadka sa začína v stredu 21. januára a potrvá týždeň. Prebieha v celkovo 57 kinách v 38 mestách na Slovensku a predstaví dvanásť filmov zo Švédska, Dánska Nórska a Fínska. Výber sa sústreďuje najmä na tie, ktoré mali úspech na festivaloch alebo ohlas u publika a filmových kritikov. Otvára ju komediálna dráma Posledný viking v hlavnej úlohe s charizmatickým Madsom Mikkelsenom.

To najlepšie zo škandinávskej ponuky

Podľa slov zakladateľa spoločnosti Film Europe Ivana Hronca vsadili organizátori na to najlepšie zo súčasnej škandinávskej ponuky. „Ak má dnes severský a európsky film výkonného ambasádora, je ním rozhodne Mads Mikkelsen,“ uvažuje. Prehliadka Scandi, rovnako ako Be2Can, ktorú spoločnosť pravidelne usporadúva v druhej polovici roka, sa okrem distribúcie v desiatkach partnerských kín sieťuje aj s platformou Edisonline a Film Europe Channel.

S myšlienkou vybudovať v Bratislave butikové kino s kaviarňou a viesť ho pod rodinnou značkou prišiel Ivan Hronec ešte v roku 2019, keď rovnaký zámer realizoval aj v Prahe. Tam sa priestoru bývalej trafostanice ako kultúrnej pamiatky z roku 1929 podarilo vdýchnuť kinematografický život za pár mesiacov. Už vtedy sa budova volala Edison. Takže stačilo iba prevziať meno a prepojiť ho ako vhodnú značku s činnosťou tímov fungujúcich podľa modelu kina spojeného s kaviarňou.

Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag
Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag

Bratislavská odnož Edison Filmhub vznikala sedem rokov, prípravy a budovanie vhodných priestorov boli komplikovanejšie a zdĺhavejšie. V bratislavskom kine sa tiež spája kaviareň s kinosálami a dokonca aj s malou galériou sklárskeho umenia. Tím Hroncovcov ňou prezentuje výsledky svojho filantropického projektu Stará škola Kokava.

„Pracne sme vylaďovali kaviarenský tím s kinotímom, ten pražský sa po viacerých zmenách už dobre stabilizoval, bratislavský postupne vzniká,“ hovorí Dominik Hronec o rozbiehaní prevádzky. Od 20. januára kino premieta pravidelne niekoľkokrát denne v dvoch kinosálach s kapacitami 50 a 20 miest a niektoré festivalové filmy sú v tejto chvíli na viac dní vypredané. Práve tu sa v priebehu nastávajúceho týždňa budú konať aj všetky sprievodné podujatia.

Triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor

Vo výbere festivalových filmov tento rok rezonujú dve témy. Prvou je téma medzigeneračných vzťahov a druhou starí chlapi, v ktorých sa prebúdza citlivosť a zraniteľnosť. „Opäť to bude žánrová žonglovačka, triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor. A napokon citlivý príbeh o bratoch, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému. Najvýraznejší je bezpochyby Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Je krásne, ako sa tu Mads Mikkelsen vyzlieka zo svojej maskulínnej polohy,“ hovorí o najväčšom ťaháku prehliadky Dominik Hronec.

Jeho druhým favoritom je film Nevolaj ma mami debutujúcej režisérky Niny Knag o intímnom vzťahu štyridsaťročnej dámy s mladým utečencom z Blízkeho východu. „Ide o veľmi uveriteľný, jemný, silný a intenzívny príbeh vystavaný na pôdoryse nórskych fjordov, kde ich metaforický obraz predstavuje vzťah v slepej uličke,“ opisuje Hronec. Psychologická dráma debutujúcej režisérky Niny Knag bola súčasťou hlavnej súťaže MFF Karlove Vary 2025, odkiaľ si herečka Pia Tjelta odniesla Cenu za ženský herecký výkon.

Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe

Organizátori vyzdvihujú aj citlivý dokument Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Približuje komplikované súrodenecké vzťahy švédskeho režiséra Roya Anderssona a jeho troch bratov, ku ktorým si opätovne hľadá cestu.

Scandi ponúkne aj špeciálnu večernú projekciu zo série Tiché Noci, ktorá spojí premietanie legendárneho nemého storočného filmu Häxan – Čarodejníctvo v priebehu vekov (r. Benjamin Christenssen) s hudbou. Dejiny čarodejníctva, inkvizície a povier získajú zvukovú podobu vďaka DJ setu Prezidenta Lourajdera, ktorý patrí v súčasnosti k výrazným postavám alternatívnej hiphopovej a elektronickej scény.

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články