Záber z filmu Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Foto: Film Europe

Prehliadkou Scandi otvoria kino v bláznivej dobe

Písmo: A- | A+

Nové butikové kino v Bratislave sa rozbieha prehliadkou škandinávskych filmov Scandi.

Mám pocit, že naše nové kino otvárame v bláznivej, dobe, nielen na domáce, ale aj na svetové pomery. Navyše dánskym filmom,“ hovorí pre Filmsk.sk síce s úsmevom, ale kruto realisticky Dominik Hronec.

Kreatívny riaditeľ filmového festivalu Scandi je hlavou tímu, ktorý už po dvanásty raz pripravil obľúbenú prehliadku najnovších škandinávskych filmov Scandi. Festivalový program bude mať hlavnú strechu v novom butikovom kine Edison Filmhub. Spoločnosť Film Europe ho v týchto dňoch otvára v historickom centre Bratislavy. Prehliadka sa začína v stredu 21. januára a potrvá týždeň. Prebieha v celkovo 57 kinách v 38 mestách na Slovensku a predstaví dvanásť filmov zo Švédska, Dánska Nórska a Fínska. Výber sa sústreďuje najmä na tie, ktoré mali úspech na festivaloch alebo ohlas u publika a filmových kritikov. Otvára ju komediálna dráma Posledný viking v hlavnej úlohe s charizmatickým Madsom Mikkelsenom.

To najlepšie zo škandinávskej ponuky

Podľa slov zakladateľa spoločnosti Film Europe Ivana Hronca vsadili organizátori na to najlepšie zo súčasnej škandinávskej ponuky. „Ak má dnes severský a európsky film výkonného ambasádora, je ním rozhodne Mads Mikkelsen,“ uvažuje. Prehliadka Scandi, rovnako ako Be2Can, ktorú spoločnosť pravidelne usporadúva v druhej polovici roka, sa okrem distribúcie v desiatkach partnerských kín sieťuje aj s platformou Edisonline a Film Europe Channel.

S myšlienkou vybudovať v Bratislave butikové kino s kaviarňou a viesť ho pod rodinnou značkou prišiel Ivan Hronec ešte v roku 2019, keď rovnaký zámer realizoval aj v Prahe. Tam sa priestoru bývalej trafostanice ako kultúrnej pamiatky z roku 1929 podarilo vdýchnuť kinematografický život za pár mesiacov. Už vtedy sa budova volala Edison. Takže stačilo iba prevziať meno a prepojiť ho ako vhodnú značku s činnosťou tímov fungujúcich podľa modelu kina spojeného s kaviarňou.

Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag
Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag

Bratislavská odnož Edison Filmhub vznikala sedem rokov, prípravy a budovanie vhodných priestorov boli komplikovanejšie a zdĺhavejšie. V bratislavskom kine sa tiež spája kaviareň s kinosálami a dokonca aj s malou galériou sklárskeho umenia. Tím Hroncovcov ňou prezentuje výsledky svojho filantropického projektu Stará škola Kokava.

Pracne sme vylaďovali kaviarenský tím s kinotímom, ten pražský sa po viacerých zmenách už dobre stabilizoval, bratislavský postupne vzniká,“ hovorí Dominik Hronec o rozbiehaní prevádzky. Od 20. januára kino premieta pravidelne niekoľkokrát denne v dvoch kinosálach s kapacitami 50 a 20 miest a niektoré festivalové filmy sú v tejto chvíli na viac dní vypredané. Práve tu sa v priebehu nastávajúceho týždňa budú konať aj všetky sprievodné podujatia.

Triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor

Vo výbere festivalových filmov tento rok rezonujú dve témy. Prvou je téma medzigeneračných vzťahov a druhou starí chlapi, v ktorých sa prebúdza citlivosť a zraniteľnosť. „Opäť to bude žánrová žonglovačka, triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor. A napokon citlivý príbeh o bratoch, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému. Najvýraznejší je bezpochyby Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Je krásne, ako sa tu Mads Mikkelsen vyzlieka zo svojej maskulínnej polohy,“ hovorí o najväčšom ťaháku prehliadky Dominik Hronec.

Jeho druhým favoritom je film Nevolaj ma mami debutujúcej režisérky Niny Knag o intímnom vzťahu štyridsaťročnej dámy s mladým utečencom z Blízkeho východu. „Ide o veľmi uveriteľný, jemný, silný a intenzívny príbeh vystavaný na pôdoryse nórskych fjordov, kde ich metaforický obraz predstavuje vzťah v slepej uličke,“ opisuje Hronec. Psychologická dráma debutujúcej režisérky Niny Knag bola súčasťou hlavnej súťaže MFF Karlove Vary 2025, odkiaľ si herečka Pia Tjelta odniesla Cenu za ženský herecký výkon.

Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe

Organizátori vyzdvihujú aj citlivý dokument Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Približuje komplikované súrodenecké vzťahy švédskeho režiséra Roya Anderssona a jeho troch bratov, ku ktorým si opätovne hľadá cestu.

Scandi ponúkne aj špeciálnu večernú projekciu zo série Tiché Noci, ktorá spojí premietanie legendárneho nemého storočného filmu Häxan – Čarodejníctvo v priebehu vekov (r. Benjamin Christenssen) s hudbou. Dejiny čarodejníctva, inkvizície a povier získajú zvukovú podobu vďaka DJ setu Prezidenta Lourajdera, ktorý patrí v súčasnosti k výrazným postavám alternatívnej hiphopovej a elektronickej scény.

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články