Záber z filmu Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Foto: Film Europe

Prehliadkou Scandi otvoria kino v bláznivej dobe

Písmo: A- | A+

Nové butikové kino v Bratislave sa rozbieha prehliadkou škandinávskych filmov Scandi.

Mám pocit, že naše nové kino otvárame v bláznivej, dobe, nielen na domáce, ale aj na svetové pomery. Navyše dánskym filmom,“ hovorí pre Filmsk.sk síce s úsmevom, ale kruto realisticky Dominik Hronec.

Kreatívny riaditeľ filmového festivalu Scandi je hlavou tímu, ktorý už po dvanásty raz pripravil obľúbenú prehliadku najnovších škandinávskych filmov Scandi. Festivalový program bude mať hlavnú strechu v novom butikovom kine Edison Filmhub. Spoločnosť Film Europe ho v týchto dňoch otvára v historickom centre Bratislavy. Prehliadka sa začína v stredu 21. januára a potrvá týždeň. Prebieha v celkovo 57 kinách v 38 mestách na Slovensku a predstaví dvanásť filmov zo Švédska, Dánska Nórska a Fínska. Výber sa sústreďuje najmä na tie, ktoré mali úspech na festivaloch alebo ohlas u publika a filmových kritikov. Otvára ju komediálna dráma Posledný viking v hlavnej úlohe s charizmatickým Madsom Mikkelsenom.

To najlepšie zo škandinávskej ponuky

Podľa slov zakladateľa spoločnosti Film Europe Ivana Hronca vsadili organizátori na to najlepšie zo súčasnej škandinávskej ponuky. „Ak má dnes severský a európsky film výkonného ambasádora, je ním rozhodne Mads Mikkelsen,“ uvažuje. Prehliadka Scandi, rovnako ako Be2Can, ktorú spoločnosť pravidelne usporadúva v druhej polovici roka, sa okrem distribúcie v desiatkach partnerských kín sieťuje aj s platformou Edisonline a Film Europe Channel.

S myšlienkou vybudovať v Bratislave butikové kino s kaviarňou a viesť ho pod rodinnou značkou prišiel Ivan Hronec ešte v roku 2019, keď rovnaký zámer realizoval aj v Prahe. Tam sa priestoru bývalej trafostanice ako kultúrnej pamiatky z roku 1929 podarilo vdýchnuť kinematografický život za pár mesiacov. Už vtedy sa budova volala Edison. Takže stačilo iba prevziať meno a prepojiť ho ako vhodnú značku s činnosťou tímov fungujúcich podľa modelu kina spojeného s kaviarňou.

Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag
Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag

Bratislavská odnož Edison Filmhub vznikala sedem rokov, prípravy a budovanie vhodných priestorov boli komplikovanejšie a zdĺhavejšie. V bratislavskom kine sa tiež spája kaviareň s kinosálami a dokonca aj s malou galériou sklárskeho umenia. Tím Hroncovcov ňou prezentuje výsledky svojho filantropického projektu Stará škola Kokava.

Pracne sme vylaďovali kaviarenský tím s kinotímom, ten pražský sa po viacerých zmenách už dobre stabilizoval, bratislavský postupne vzniká,“ hovorí Dominik Hronec o rozbiehaní prevádzky. Od 20. januára kino premieta pravidelne niekoľkokrát denne v dvoch kinosálach s kapacitami 50 a 20 miest a niektoré festivalové filmy sú v tejto chvíli na viac dní vypredané. Práve tu sa v priebehu nastávajúceho týždňa budú konať aj všetky sprievodné podujatia.

Triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor

Vo výbere festivalových filmov tento rok rezonujú dve témy. Prvou je téma medzigeneračných vzťahov a druhou starí chlapi, v ktorých sa prebúdza citlivosť a zraniteľnosť. „Opäť to bude žánrová žonglovačka, triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor. A napokon citlivý príbeh o bratoch, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému. Najvýraznejší je bezpochyby Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Je krásne, ako sa tu Mads Mikkelsen vyzlieka zo svojej maskulínnej polohy,“ hovorí o najväčšom ťaháku prehliadky Dominik Hronec.

Jeho druhým favoritom je film Nevolaj ma mami debutujúcej režisérky Niny Knag o intímnom vzťahu štyridsaťročnej dámy s mladým utečencom z Blízkeho východu. „Ide o veľmi uveriteľný, jemný, silný a intenzívny príbeh vystavaný na pôdoryse nórskych fjordov, kde ich metaforický obraz predstavuje vzťah v slepej uličke,“ opisuje Hronec. Psychologická dráma debutujúcej režisérky Niny Knag bola súčasťou hlavnej súťaže MFF Karlove Vary 2025, odkiaľ si herečka Pia Tjelta odniesla Cenu za ženský herecký výkon.

Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe

Organizátori vyzdvihujú aj citlivý dokument Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Približuje komplikované súrodenecké vzťahy švédskeho režiséra Roya Anderssona a jeho troch bratov, ku ktorým si opätovne hľadá cestu.

Scandi ponúkne aj špeciálnu večernú projekciu zo série Tiché Noci, ktorá spojí premietanie legendárneho nemého storočného filmu Häxan – Čarodejníctvo v priebehu vekov (r. Benjamin Christenssen) s hudbou. Dejiny čarodejníctva, inkvizície a povier získajú zvukovú podobu vďaka DJ setu Prezidenta Lourajdera, ktorý patrí v súčasnosti k výrazným postavám alternatívnej hiphopovej a elektronickej scény.

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články