Záber z filmu Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Foto: Film Europe

Prehliadkou Scandi otvoria kino v bláznivej dobe

Písmo: A- | A+

Nové butikové kino v Bratislave sa rozbieha prehliadkou škandinávskych filmov Scandi.

Mám pocit, že naše nové kino otvárame v bláznivej, dobe, nielen na domáce, ale aj na svetové pomery. Navyše dánskym filmom,“ hovorí pre Filmsk.sk síce s úsmevom, ale kruto realisticky Dominik Hronec.

Kreatívny riaditeľ filmového festivalu Scandi je hlavou tímu, ktorý už po dvanásty raz pripravil obľúbenú prehliadku najnovších škandinávskych filmov Scandi. Festivalový program bude mať hlavnú strechu v novom butikovom kine Edison Filmhub. Spoločnosť Film Europe ho v týchto dňoch otvára v historickom centre Bratislavy. Prehliadka sa začína v stredu 21. januára a potrvá týždeň. Prebieha v celkovo 57 kinách v 38 mestách na Slovensku a predstaví dvanásť filmov zo Švédska, Dánska Nórska a Fínska. Výber sa sústreďuje najmä na tie, ktoré mali úspech na festivaloch alebo ohlas u publika a filmových kritikov. Otvára ju komediálna dráma Posledný viking v hlavnej úlohe s charizmatickým Madsom Mikkelsenom.

To najlepšie zo škandinávskej ponuky

Podľa slov zakladateľa spoločnosti Film Europe Ivana Hronca vsadili organizátori na to najlepšie zo súčasnej škandinávskej ponuky. „Ak má dnes severský a európsky film výkonného ambasádora, je ním rozhodne Mads Mikkelsen,“ uvažuje. Prehliadka Scandi, rovnako ako Be2Can, ktorú spoločnosť pravidelne usporadúva v druhej polovici roka, sa okrem distribúcie v desiatkach partnerských kín sieťuje aj s platformou Edisonline a Film Europe Channel.

S myšlienkou vybudovať v Bratislave butikové kino s kaviarňou a viesť ho pod rodinnou značkou prišiel Ivan Hronec ešte v roku 2019, keď rovnaký zámer realizoval aj v Prahe. Tam sa priestoru bývalej trafostanice ako kultúrnej pamiatky z roku 1929 podarilo vdýchnuť kinematografický život za pár mesiacov. Už vtedy sa budova volala Edison. Takže stačilo iba prevziať meno a prepojiť ho ako vhodnú značku s činnosťou tímov fungujúcich podľa modelu kina spojeného s kaviarňou.

Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag
Záber z filmu Nevolaj ma mami režisérky Niny Knag

Bratislavská odnož Edison Filmhub vznikala sedem rokov, prípravy a budovanie vhodných priestorov boli komplikovanejšie a zdĺhavejšie. V bratislavskom kine sa tiež spája kaviareň s kinosálami a dokonca aj s malou galériou sklárskeho umenia. Tím Hroncovcov ňou prezentuje výsledky svojho filantropického projektu Stará škola Kokava.

Pracne sme vylaďovali kaviarenský tím s kinotímom, ten pražský sa po viacerých zmenách už dobre stabilizoval, bratislavský postupne vzniká,“ hovorí Dominik Hronec o rozbiehaní prevádzky. Od 20. januára kino premieta pravidelne niekoľkokrát denne v dvoch kinosálach s kapacitami 50 a 20 miest a niektoré festivalové filmy sú v tejto chvíli na viac dní vypredané. Práve tu sa v priebehu nastávajúceho týždňa budú konať aj všetky sprievodné podujatia.

Triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor

Vo výbere festivalových filmov tento rok rezonujú dve témy. Prvou je téma medzigeneračných vzťahov a druhou starí chlapi, v ktorých sa prebúdza citlivosť a zraniteľnosť. „Opäť to bude žánrová žonglovačka, triler aj dráma, komédia aj veľmi čierny humor. A napokon citlivý príbeh o bratoch, ktorí hľadajú cestu jeden k druhému. Najvýraznejší je bezpochyby Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena. Je krásne, ako sa tu Mads Mikkelsen vyzlieka zo svojej maskulínnej polohy,“ hovorí o najväčšom ťaháku prehliadky Dominik Hronec.

Jeho druhým favoritom je film Nevolaj ma mami debutujúcej režisérky Niny Knag o intímnom vzťahu štyridsaťročnej dámy s mladým utečencom z Blízkeho východu. „Ide o veľmi uveriteľný, jemný, silný a intenzívny príbeh vystavaný na pôdoryse nórskych fjordov, kde ich metaforický obraz predstavuje vzťah v slepej uličke,“ opisuje Hronec. Psychologická dráma debutujúcej režisérky Niny Knag bola súčasťou hlavnej súťaže MFF Karlove Vary 2025, odkiaľ si herečka Pia Tjelta odniesla Cenu za ženský herecký výkon.

Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe
Záber z filmu Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Foto: Film Europe

Organizátori vyzdvihujú aj citlivý dokument Bratia Anderssonovci režisérky Johanny Bernhardson. Približuje komplikované súrodenecké vzťahy švédskeho režiséra Roya Anderssona a jeho troch bratov, ku ktorým si opätovne hľadá cestu.

Scandi ponúkne aj špeciálnu večernú projekciu zo série Tiché Noci, ktorá spojí premietanie legendárneho nemého storočného filmu Häxan – Čarodejníctvo v priebehu vekov (r. Benjamin Christenssen) s hudbou. Dejiny čarodejníctva, inkvizície a povier získajú zvukovú podobu vďaka DJ setu Prezidenta Lourajdera, ktorý patrí v súčasnosti k výrazným postavám alternatívnej hiphopovej a elektronickej scény.

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články