slovenský dokumentárny film 2025 Rebeka Bizubová študentský Oscar dokument Spoveď Lou Diamond Phillips

Rebeka Bizubová si prevzala strieborného študentského Oscara

Písmo: A- | A+

Slovenská režisérka Rebeka Bizubová si v noci z pondelka na utorok na ceremoniáli v New Yorku prevzala strieborného študentského Oscara. Získala ho za svoj dokumentárny film Spoveď o zneužívaní v cirkvi. Snímku nakrútila ako svoj absolventský film na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. „Nevedela som, že moja škola prihlásila tento film na študentského Oscara,“ povedala Bizubová. „Stále nemôžem uveriť tomu, že je to skutočné.

Do súboja o študentského Oscara sa tento rok zapojilo 3127 filmov z 988 škôl z celého sveta. Pre FTF VŠMU je to prvé takéto ocenenie.

Môj film Spoveď je o naozaj zlej veci, ktorá sa mi stala pred piatimi rokmi. Témou je sexuálne obťažovanie v cirkvi. Film je malým rozhovorom s mojou mamou. Bolo to také ťažké. Nevedela som, ako to povedať nahlas, preto som sa rozhodla povedať to filmom,“ uviedla Bizubová v dokrútke počas odovzdávania študentských Oscarov. „Myslím si, že je naozaj dôležité rozprávať o témach, ktorými sa zaoberám v Spovedi, pretože niekedy o tom vyjde zopár článkov, ale nezameriavajú sa na obeť. Chcela som naozaj vytvoriť bezpečné miesto pre ľudí, ktorí sa musia vyrovnávať s tým istým,“ dodala režisérka.

Hovoria nám, aby sme boli ticho, ale vždy nájdeme svoj hlas

Študentského Oscara jej odovzdal herec Lou Diamond Phillips. „To, že niekto nakrúti film o svojej vlastnej traume neznamená, že nepotrebuje čas na jej hojenie. Táto chvíľa nie je veľkým krokom iba pre mňa, je to veľký krok pre každého, komu niekedy povedali, aby sa hanbil za svoju bolesť a skrýval ju. Často nám hovoria, aby sme zostali ticho, ale nejako vždy nájdeme svoj hlas. Iba to chvíľu trvá,“ povedala Rebeka Bizubová pri preberaní ceny,

Študentské Oscary udeľuje americká Akadémia filmových umení a vied. Školské snímky súťažia v kategóriách animovaný, dokumentárny, hraný a alternatívny/experimentálny film. Držiteľov cien vyhlásili už koncom augusta. Teraz im počas filmového festivalu v New Yorku ceny odovzdali, pričom sa víťazi a víťazky dozvedeli, či v danej kategórii získali zlatú, striebornú alebo bronzovú cenu. Spolu so študentským Oscarom získala Rebeka Bizubová aj šancu uchádzať sa o klasického Oscara. Víťazstvom sa automaticky kvalifikovala v kategórii krátkych dokumentárnych filmov.

Za Spoveď už Bizubová získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátky hraný film alebo dokument. S filmom tiež zvíťazila v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na tohtoročnom MFF Art Film. Spoveď sa tiež umiestnila na 2. mieste v kategórii dokumentov v prestížnej celosvetovej súťaži študentských filmov CILECT Prize.

Autor:

Lou Diamond Phillips a Rebeka Bizubová so strieborným študentským Oscarom za dokument Spoveď. Foto: Lorenzo Bevilaqua / The Academy ©A.M.P.A.S.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články