IFF Art Film 2025 víťazi Rebeka Bizubová Spoveď študentský Oscar

Rebeka Bizubová získala študentského Oscara!

Písmo: A- | A+

Dokumentaristka Rebeka Bizubová uspela so svojím absolventským filmom Spoveď (2024) na študentských Oscaroch. Ocenili ju v kategórii dokumentov, kde jej v semifinále konkurovalo ďalších štrnásť snímok. Celkovo sa do súboja o študentského Oscara tento rok zapojilo 3127 filmov z 988 škôl z celého sveta.

V každej z kategórií, v ktorých sa študentský Oscar udeľuje, zverejnili trojicu víťazných titulov. Tie neskôr ešte získajú zlaté, strieborné a bronzové umiestnenie. Poradie „medailistov“ vyhlásia 6. októbra na New York Film Festivale. Bizubovej film vznikol v produkcii Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Pre školu je to prvé takéto ocenenie.

Študentského Oscara udeľuje americká Akadémia filmových umení a vied. Jednotlivé školské snímky nominuje v kategóriách animovaný, dokumentárny, hraný a alternatívny/experimentálny film.

K nakrúteniu Spovede priviedla Rebeku Bizubovú skúsenosť, ktorú zažila pred niekoľkými rokmi na kresťanskom letnom tábore. Obťažoval ju tam kňaz, ktorého po rokoch, keď traumu začala spracovávať, vyhľadala a konfrontovala. Jeho identitu však nezverejnila.  

Šanca na „veľkého“ Oscara

Za intímny dokument, ku ktorému si zložila aj hudbu, už Bizubová získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátky hraný film alebo dokument. S filmom Spoveď zvíťazila Rebeka Bizubová aj v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na tohtoročnom MFF Art Film. „Toto je filmové dielo, ktoré človeka zasiahne ako úder päsťou. Vidíme tu odhalenú samotnú podstatu filmovej tvorby – surový, úprimný príbeh, vyrozprávaný pôsobivým a predsa jednoduchým spôsobom. Odvaha a majstrovstvo tvorkyne vyrozprávať taký osobný príbeh sú viac než pozoruhodné,“ zhodnotila film medzinárodná porota festivalu.

Za Spoveď získala Rebeka Bizubová nedávno aj 2. miesto v kategórii dokumentov v prestížnej medzinárodnej súťaži CILECT Prize. Celosvetová súťaž študentských krátkych filmov vznikla v roku 2005. Každý rok do nej prihlásia takmer 300 študentských filmov z celého sveta. Víťazov vyberá v hlasovaní vyše 40 000 študentov a pedagógov z členských škôl CILECTu – Medzinárodnej asociácie filmových a televíznych škôl.

Spolu so študentským Oscarom získala Rebeka Bizubová aj šancu uchádzať sa o klasického „veľkého“ Oscara. Víťazstvo pre ňu totiž znamená automatickú kvalifikáciu v kategórii krátkych dokumentárnych filmov.

Autor:

Režisérka Rebeka Bizubová s Modrým anjelom z IFF Art Film za krátky film Spoveď. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zľava Jakub Štáfek, Tomáš Maštalír a Gusztáv Dietz vo filme Šípkari režiséra Jakuba Machalu. Foto: Continental Film

Šípkari majú radi malé krčmy a veľké sny

Do kín mieri komédia s kriminálnou zápletkou. Vybláznil sa v nej aj Tomáš Maštalír. Šípky sú zábava, to vedeli už stredovekí vojaci a lukostrelci, keď pri oddychu po boji hádzali len tak zo zábavy úlomky kopijí do sudov od vína, alebo sa pokúšali trafiť stred priečneho rezu zo zoťatého kmeňa stromu. Šípky ako obľúbená zábavka sa dostali neskôr až na kráľovské dvory. Dnes majú svoj športový imidž aj svoje majstrovstvá sveta, pričom ich výhodou je, že sa dajú hrať v každej krčme. A teraz dostali kriminálny potenciál. Českí a slovenskí filmoví tvorcovia zhodnotili, že určite stoja za komédiu s dramatickou zápletkou a nakrútili film Šípkari. Každý má svoj plán Príbeh sa točí okolo trojice kamarátov. Pepé je charizmatický štyridsiatnik s problematickou minulosťou a po prepustení z väzenia dostáva poslednú šancu dať si život do poriadku. Keď sa po roku opäť stretáva so šialeným šípkarskym géniom Milánkom, spustí sa séria nepredvídateľných udalostí. Ich zdanlivo jednoduchý plán spojí svet malých krčiem, veľkých snov, tlaku podsvetia a nevyspytateľných ľudí. Každé ďalšie rozhodnutie vyvolá lavínu nových komplikácií. Trable do tretice pomáha vyrábať Jánoš. Spoločne sa vydávajú na cestu, na ktorej tvorcovia sľubujú humor, napätie aj absurdné situácie. Česko-slovenská komédia sľubuje absurdný aj čierny humor v akcii s kriminálnou zápletkou. Tvorcovia realizovali svoju...
Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Zobraziť všetky články