IFF Art Film 2025 víťazi Rebeka Bizubová Spoveď študentský Oscar

Rebeka Bizubová získala študentského Oscara!

Písmo: A- | A+

Dokumentaristka Rebeka Bizubová uspela so svojím absolventským filmom Spoveď (2024) na študentských Oscaroch. Ocenili ju v kategórii dokumentov, kde jej v semifinále konkurovalo ďalších štrnásť snímok. Celkovo sa do súboja o študentského Oscara tento rok zapojilo 3127 filmov z 988 škôl z celého sveta.

V každej z kategórií, v ktorých sa študentský Oscar udeľuje, zverejnili trojicu víťazných titulov. Tie neskôr ešte získajú zlaté, strieborné a bronzové umiestnenie. Poradie „medailistov“ vyhlásia 6. októbra na New York Film Festivale. Bizubovej film vznikol v produkcii Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Pre školu je to prvé takéto ocenenie.

Študentského Oscara udeľuje americká Akadémia filmových umení a vied. Jednotlivé školské snímky nominuje v kategóriách animovaný, dokumentárny, hraný a alternatívny/experimentálny film.

K nakrúteniu Spovede priviedla Rebeku Bizubovú skúsenosť, ktorú zažila pred niekoľkými rokmi na kresťanskom letnom tábore. Obťažoval ju tam kňaz, ktorého po rokoch, keď traumu začala spracovávať, vyhľadala a konfrontovala. Jeho identitu však nezverejnila.  

Šanca na „veľkého“ Oscara

Za intímny dokument, ku ktorému si zložila aj hudbu, už Bizubová získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátky hraný film alebo dokument. S filmom Spoveď zvíťazila Rebeka Bizubová aj v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na tohtoročnom MFF Art Film. „Toto je filmové dielo, ktoré človeka zasiahne ako úder päsťou. Vidíme tu odhalenú samotnú podstatu filmovej tvorby – surový, úprimný príbeh, vyrozprávaný pôsobivým a predsa jednoduchým spôsobom. Odvaha a majstrovstvo tvorkyne vyrozprávať taký osobný príbeh sú viac než pozoruhodné,“ zhodnotila film medzinárodná porota festivalu.

Za Spoveď získala Rebeka Bizubová nedávno aj 2. miesto v kategórii dokumentov v prestížnej medzinárodnej súťaži CILECT Prize. Celosvetová súťaž študentských krátkych filmov vznikla v roku 2005. Každý rok do nej prihlásia takmer 300 študentských filmov z celého sveta. Víťazov vyberá v hlasovaní vyše 40 000 študentov a pedagógov z členských škôl CILECTu – Medzinárodnej asociácie filmových a televíznych škôl.

Spolu so študentským Oscarom získala Rebeka Bizubová aj šancu uchádzať sa o klasického „veľkého“ Oscara. Víťazstvo pre ňu totiž znamená automatickú kvalifikáciu v kategórii krátkych dokumentárnych filmov.

Autor:

Režisérka Rebeka Bizubová s Modrým anjelom z IFF Art Film za krátky film Spoveď. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články