Hammarskjöld – Boj za mier. Záber z otváracieho filmu festivalu SCANDI 2025. Foto: Film Europe

Severskí režiséri ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť

Písmo: A- | A+

Po vzore Škandinávcov by si aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi.

Severský film je vo svetovom kontexte rovnako vplyvný ako hudba, literatúra či dizajn a vďačí za to výnimočným režisérskym rukopisom. Noví filmári sa učia z práce takých legiend, ako sú Ingmar Bergman, Lars von Trier či Ruben Östlund a chcú ich napodobniť. Festival SCANDI sa začína už v stredu 22. januára. Potrvá týždeň a ponúkne jedenásť filmov v kinách po celom Slovensku.

Kde je sever

Smerovanie severského filmu aktívne sleduje spoločnosť Film Europe už jedenásť rokov. Aj tento rok vybral tím okolo kreatívneho riaditeľa Dominika Hronca pre filmových divákov na Slovensku to najlepšie, čo severské krajiny aktuálne v kinematografii ponúkajú.

Ponúkaný rýchlokurz prehľadu súčasnej filmovej tvorby z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu vždy podlieha reprezentácii všetkých piatich krajín s dátumom výroby filmu nie starším ako rok.

Dominantnou témou bude tentoraz politika – politika minulosti a súčasnosti, politika politikov a politika bežných ľudí.

„Prehliadku každoročne definujeme podľa aktuálnej ponuky, ktorá musí byť po formálnej a obsahovej stránke čo najrozmanitejšia. Tentoraz to budú prevažne osudy a príbehy politikov podľa skutočných udalostí,“ prízvukuje Dominik Hronec.

Quisling - posledné dni. Foto: Film Europe
Quisling – posledné dni. Foto: Film Europe

Pochopenie napriek svetu

Jeho samého z ponuky najviac oslovilo viacero titulov: príbeh o diplomatickej legende a generálnom tajomníkovi v trileri Hammarskjöld – Boj za mier, životopisná dráma Quisling – posledné dni o národnom zradcovi a premiérovi, vianočný príbeh z Laponska o hrozbe studenej vojny Raketa, dokument o mladých aktivistoch zachraňujúcich biodiverzitu vo filme Vtedy v lese či seriál Hra o moc približujúci krízu a znovuoživenie strany sociálnych demokratov.

Po vzore Severanov by si podľa Hronca aj Slovensko zaslúžilo zobudenie filmami o Tisovi či Husákovi, alebo by si mohlo pripomenúť zaprášenú hrdosť filmami o Štefánikovi či Dubčekovi. 

 „Svet sa rýchlo mení, zrýchľuje, nedáva zmysel a aj napriek tomu sa ho snažíme pochopiť, byť jeho súčasťou a niekedy ho aj zmeniť. Práve severské filmy tohtoročnej ponuky ukazujú politickú minulosť, ktorá definuje našu súčasnosť. Alebo aj minulosť, z ktorej by sme sa mali všetci poučiť, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Skrátka, upozorňujú nás, prečo je dôležité vysporadúvať sa s prenesenými traumami minulých generácií,“ hovorí Dominik Hronec.

Exportná sila

Severské snímky vníma po francúzskych filmoch ako tie s najsilnejšou exportnou silou. Distributéri si ich kupujú po celom svete, pravidelne sa objavujú na festivaloch v Cannes, Berlíne alebo v Benátkach, získavajú nominácie na Oscary, charakterizujú ich režisérske a herecké mená, ktoré rezonujú v Hollywoode, kde sa točia aj remaky severských filmov.

„Úspešnejší región v pomere cena, výkon a populácia asi ani nepoznám,“ zvažuje Hronec.

Tohtoročným favoritom je preňho romantická sci-fi dráma Večný o nenaplnenom vzťahu na úkor vedeckej kariéry.

Veľmi odporúča aj detektívku Nesmierny ako pokračovanie populárnych literárnych adaptácií Oddelenie Q. Diváci sa môžu tešiť na poctivú nordic noir zápletku s hereckou hviezdou Ulrichom Thomsenom, ktorý bude hosťom festivalu SCANDI v Prahe.

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.
Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Študentským okom

Bratislavský festival doplnia v Kine Film Europe už tradične sprievodné programy v podobe online rozhovorov s tvorcami filmov a okrúhlych stolov v diskusiách s Michalom Havranom.   

O víťazných filmoch tohtoročnej prehliadky bude rozhodovať študentská porota 2. ročníka Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave v zložení Fedor Filippov, Ema Somolányiová a Lucia Vlčeková.

Hodnotiť budú diela v kategóriách Najlepší film, Najlepší preklad, Najlepšie reálie a Špeciálna cena.

Kompletný program festivalu si môžete pozrieť TU.

Hammarskjöld – Boj za mier. Foto: Eilm Europe.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Českého leva majú Vlny aj Keď život chutí

Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...
Zobraziť všetky články