Slnko v sieti prejavy Tvorcovia filmu Otec pri preberaní hlavnej ceny večera. V popredí producentka Veronika Paštéková. Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Písmo: A- | A+

Päť cien pre film Otec Terezy Nvotovej, päť plus jedna cena pre film Potopa Martina Gondu, tri ceny pre film Nepela Gregora Valentoviča. To je časť štatistiky z výsledkov 15. ročníka udeľovania národných filmových cien Slnko v sieti za rok 2025. Ocenení a ocenené si ich prevzali počas napínavého udeľovania vo veľmi vyrovnanej konkurencii vo štvrtok 9. apríla 2026 v bratislavskej Starej tržnici.

Je hanbou, že prenos nevysielala verejnoprávna televízia. Pozerať ho mohli diváci stanice Kanál 1 a streamovali ho viaceré webové portály. „Dnes tu sedíme ako takí žiaci za dverami, lebo sme vyrušovali, lebo sme neboli ticho a ticho ani nebudeme,“ povedala víťazka kategórie réžia Tereza Nvotová. Dokázal to aj odovzdávajúci hlavnej ceny večera Maroš Kramár, keď z pódia zvolal „Dosť bolo Fica!“ Nvotová hovorila, že sleduje predvolebný boj v Maďarsku a nádej jej dáva, že vidí silu spojenectva ľudí, ktorí si nenechajú vziať budúcnosť. Boj o ňu čaká o rok aj Slovensko. „Boj s vládcami, ktorí kradnú, uplácajú, organizujú zločinecké skupiny a potom menia zákony, aby nemuseli za to sedieť,“ povedala režisérka. „Sila je v tom, keď sa naozaj spojíme a keď nevedieme proti sebe nejaké hlúpe vojny. (…) Nenechajme to zlo, aby nás poštvalo proti sebe, prosím. Buďme spolu tak, ako každý najlepšie vieme,“ zdôraznila.

Slnko v sieti prejavy Tvorcovia filmu Otec. Foto: SFTA
Tvorcovia filmu Otec. Foto: SFTA

Slnko v sieti za hudbu k filmu Otec získal Jonatan (Pjoni) Pastirčák. Snímku ocenili aj za kameru Adama Suzina. Talentovaný poľský kameraman bol takisto nominovaný za film Nepela. Otec si odniesol tiež Slnko v sieti v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe. „Od rána mám nervy, ako povedať príhovor, aby nebol virálnejší ako práca, za ktorú tu stojím,“ povedal ocenený Milan Ondrík. Zároveň sa poďakoval všetkým, „ktorí do kultúry vkladajú celé svoje srdce“. Na Ondríkov virálny prejav z iného udeľovania cien nadviazala pri preberaní Slnka v sieti za najlepší film aj producentka Otca Veronika Paštéková, keď pripomenula, že verí, že po búrke vždy vyjde slnko.

Slnko v sieti prejavy Ocenení herci z filmu Potopa Sára Chripáková a Vladimír Čema. Foto: SFTA
Ocenení herci z filmu Potopa Sára Chripáková a Vladimír Čema. Foto: SFTA

Divácka cena pre Potopu

Je zvláštne ocitnúť sa s vlastnou mamou v jednej kategórii a je ešte zvláštnejšie, keď je váš otec v úplne inej kategórii alebo triede,“ povedala pri preberaní ceny za ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe Juliána Brutovská, za slobodna Oľhová. Slnko v sieti, rovnako ako Českého leva, získala za film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Brutovskej konkurentkou v kategórii bola Jana Oľhová s výkonmi vo filmoch Hore je nebo, v doline som jaKronika večných snílkov. Z pôsobenia a nemiestneho umeleckého prednesu predsedu rady Fondu na podporu umenia Matúša Oľhu si veršovankou uťahoval aj čerstvý držiteľ Slnka v sieti za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Za rolu popa vo filme Potopa ho získal Vladimír Čema. Ocenenie venoval kolegom z rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktorí ho „roky vychovávali“.

Potopa získala aj Slnko v sieti pre najlepšiu herečku. Viditeľne prekvapená a dojatá Sára Chripáková ďakovala aj po rusínsky. Potopa je príbehom obce Starina, ktorá musí ustúpiť vodnej priehrade. Je tiež príbehom z rusínskej komunity o komplikovanom vzťahu otca a dcéry. Podobu scenára mu dali Dominika Udvorková, Martin Gonda a Martin Šuster a takisto si odniesli Slnko v sieti. Poďakovali všetkým Rusínom, ktorí verili, že rozpovedia ich príbeh pravdivo. Tiež všetkým, čo s nimi išli do projektu, ktorý sa mnohým zdal možno až neuskutočniteľný. A Audiovizuálnemu fondu. Zo Slnka v sieti pre najlepší filmový zvuk Potopy sa tešili Bohumil Martinák, Ivan Ďurkech, Quentin Colette a Renaud Guillamin. Potopa bodovala aj v kategórii scénografia, kde ocenenie získal Juraj Kuchárek, nominovaný tiež za film Petra Bebjaka Duchoň. Vo svojom príhovore nezabudol na prehliadané filmové profesie ako sú osvetľovači, rekvizitári a ďalší.

Slnko v sieti prejavy Režisér Martin Gonda a producenti Tomáš Gič a Katarína Krnáčová s Diváckou cenou Slnko v sieti za film Potopa. Foto: SFTA
Režisér Martin Gonda a producenti Tomáš Gič a Katarína Krnáčová s Diváckou cenou Slnko v sieti za film Potopa. Foto: SFTA

Potopa, ktorej slovenskými producentami sú Katarína Krnáčová a Tomáš Gič, zvíťazila takisto v hlasovaní divákov a diváčok. Pri preberaní ceny hovorili o rusínskej a iných menšinách. „Veľmi by som si prial, aby sme dokázali rešpektovať identitu a práva všetkých menšín, ktoré tu žijú,“ povedal Tomáš Gič, ktorý sa poďakoval tiež kinárom.

Ceny pre dokument, animovaný aj krátky film

Najlepším dokumentárnym filmom sa stala snímka režiséra, producenta a kameramana Mira Rema Raději zešílet v divočině. Pre Rema je to podľa jeho slov prvé Slnko v sieti v jeho zbierke ocenení. Najlepším animovaným filmom sú Príbehy z čarovnej záhrady, ktoré vznikli v širokej medzinárodnej koprodukcii. Ich slovenskú časť režíroval Patrik Pašš mladší, slovenskými producentami sú Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová. Krasnohorský pripomenul mnohé úspechy slovenskej animácie a v súvislosti s oceneným filmom aj silu pozitívnych príbehov. „To obdobie temna nepotrvá večne, myslím si, že potrvá kratšie, ako trvá vyrobiť animovaný film. Dovtedy si rozprávajme pozitívne príbehy a držme si palce.

V kategórii krátkometrážnych filmov zvíťazila aj tento rok snímka z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Podľa režisérky Evy Sajanovej hovorí jej film Ako počúvať fontány nielen o fontánach a verejnom priestore, ale tiež o deštrukcii kultúry. Najlepším televíznym seriálom/minisériou je Moloch z dielne televízie Canal +. „Žijeme nebezpečné časy, mali by sme vedieť, kde je ten náš kompas,“ povedal pri preberaní ceny režisér a producent Lukáš Hanulák.

Tri Slnká pre Nepelu

Celovečerný debut Gregora Valentoviča Nepela, ktorý mal trinásť nominácií, si z udeľovania odniesol tri ceny. Bodoval v kategóriách kostýmy (Helena Tavelová), vizuálne efekty (Andrea Shaffer, František Štěpánek, Michal Křeček) a strih (Roman Kelemen).

Slnko v sieti prejavy Strihač Roman Kelemen s cenu za film Nepela. Foto: SFTA
Strihač Roman Kelemen s cenu za film Nepela. Foto: SFTA

Prejav Romana Kelemena patril k najsilnejším počas večera. Poďakoval režisérovi a scenáristovi Gregorovi Valentovičovi za to, že sa nebojí rozprávať témy, ktoré sú dôležité a o ktorých je potrebné hovoriť. „Bol by som veľmi rád, aby tie veci, ktoré sme sa snažili do filmu dostať v rámci týchto tém, to znamená empatia, porozumenie, láska a hlavne rozum, tak aby sa tieto veci raz dostali napríklad na také ministerstvo kultúry,“ povedal Kelemen, ktorý bez obalu kritizoval ministerku. „Martina Šimkovičová je známa svojimi toxickými a homofóbnymi vyjadreniami, a to rozhodne nemá miesto v žiadnej spoločnosti a nieto v kultúre, ktorá má byť priestorom inkluzivity, slobody a má poskytnúť bezpečné miesto pre všetkých bez rozdielov. A tak trochu o tom je aj náš film.

Film Petra Bebjaka Duchoň si z udeľovania odniesol Slnko v sieti v kategórii umelecké masky. Získali ho Martin Jankovič, Michaela Kicková a Zuzana Zvonár.

Za výnimočný prínos kinematografii ocenili Zuzanu Gindl-Tatárovú

Dramaturgička, scenáristka, pedagogička, filmová diplomatka a publicistka Zuzana Gindl-Tatárová získala počas večera Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. „Keď sa vaša invencia rozpúšťa v tvorivej práci druhých, nedostávate za to kredit,“ povedala Gindl-Tatátrová. Aj preto si cení, že Slovenská filmová a televízna akadémia, ktorá Slnko v sieti organizuje, jej cenou za celoživotné dielo takýto kredit dala.

Gindl-Tatárová, ktorá pred rokmi udeľovanie národných filmových cien ako vtedajšia prezidentka akadémie presadila, dodala, že hoci ide o cenu za celoživotné dielo, dúfa, že jej dielo sa ešte nekončí. Okrem toho, že poďakovala svojim bývalým študentom, zdôraznila tiež prínos ľudí, ktorí sa kultúre oduševnene venujú na rôznych neviditeľných pozíciach „a vytvárať kultúrny priestor pre iných je pre nich nielen výsadou, ale predovšetkým zodpovednosťou.

Slnklo v sieti prejavy Zuzana Gindl-Tatárová získala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Foto: SFTA
Zuzana Gindl-Tatárová získala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Foto: SFTA

Držitelia národných filmových cien Slnko v sieti 2025

Najlepší hraný film

Otec (réžia: Tereza Nvotová, producenti: Veronika Paštéková, Anton Škreko)

Najlepší dokumentárny film

Raději zešílet v divočině (réžia: Miro Remo, producent: Miro Remo)

Najlepší animovaný film

Príbehy z čarovnej záhrady (réžia: Patrik Pašš ml., producenti: Henrieta Cvangová, Juraj Krasnohorský, Martin Vandas, Alena Vandasová, Kolja Saksida, Jean-François Le Corre, Mathieu Courtois)

Najlepšia filmová réžia

Tereza Nvotová (Otec)

Najlepší filmový scenár

Dominika Udvorková, Martin Gonda, Martin Šuster (Potopa)

Najlepší kameramanský výkon

Adam Suzin (Otec)

Najlepší filmový strih

Roman Kelemen (Nepela)

Najlepší filmový zvuk

Bohumil Martinák, Ivan Ďurkech, Quentin Colette, Renaud Guillamin (Potopa)

Najlepšia filmová hudba

Jonatan (Pjoni) Pastirčák (Otec)

Najlepšia scénografia

Juraj Kuchárek (Potopa)

Najlepšie kostýmy

Helena Tavelová (Nepela)

Najlepšie umelecké masky

Martin Jankovič, Michaela Kicková, Zuzana Zvonár (Duchoň)

Najlepšie vizuálne efekty

Andrea Shaffer, František Štěpánek, Michal Křeček (Nepela)

Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe

Sára Chripáková, rola Mary (Potopa)

Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Juliana Brutovská Oľhová, rola Zuzy (Karavan)

Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe

Milan Ondrík, rola Michala (Otec)

Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe

Vladimír Čema, rola popa (Potopa)

Najlepší televízny film / miniséria / seriál

Moloch (réžia: Lukáš Hanulák, producenti: Lukáš Hanulák, Vratislav Šlajer, Barbora Mudrová, Lada Dobrkovská)

Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film

Ako počúvať fontány (réžia: Eva Sajanová, producentka: Anna Mária Zimová)

Tvorcovia filmu Otec pri preberaní hlavnej ceny večera. V popredí producenti Veronika Paštéková a Anton Škreko. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články