Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav

Slovenským kandidátom na Oscara je Ema a smrtihlav

Písmo: A- | A+

Drámu režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav, ktorá je adaptáciou rovnomennej knihy Petra Krištúfka, vybrali členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie ako slovenského kandidáta na Oscara v kategórii Zahraničný film. Rozhodnutie oznámila na festivale Cinematik v Piešťanoch prezidentka SFTA Katarína Krnáčová.

Veľmi pekne ďakujeme organizátorom tohto skvelého festivalu, že sme mohli počas záverečného ceremoniálu slávnostne vyhlásiť názov víťazného filmu, ktorý bude reprezentovať Slovensko v boji o Oscara, Pevne dúfam, že naša spolupráca s festivalom bude v budúcich ročníkoch ešte intenzívnejšia,“ povedala prezidentka SFTA Katarína Krnáčová.

Členovia SFTA vyberali slovenského kandidáta na Oscara z 10 prihlásených filmov. Hlasovania sa tento rok zúčastnilo 111 členiek a členov akadémie. „Tento rok sme zaznamenali rekordný počet hlasov, z čoho sa veľmi teším a ďakujem každému*ej, kto poslal svoj hlas. Medzi filmami, ktoré skončili na prvých troch miestach, bol rozdiel len niekoľko hlasov, dokonca o víťazovi rozhodol iba jeden,“ prezradila Krnáčová.

Snímka sa odohráva v dramatickom období vojnového slovenského štátu. „Čím viac som si o tomto období študovala, tým viac som si uvedomovala, že sme vznik vojnového slovenského štátu akosi preskočili. V hranom filme sme dostatočne nespracovali unikátny multikultúrny rozmer vtedajšej Bratislavy, ktorý sa krátko po skončení druhej svetovej vojny úplne vytratil. Ani nemáme hraný film o Hlinkovej garde a jej predstaviteľoch, ani o klérofašistoch a už vôbec nie o slovensko-maďarskom konflikte. Mala som potrebu vo filme Ema a smrtihlav všetky tieto témy aspoň jemne naznačiť, aby dodali tejto vzťahovej dráme ďalší rozmer,“ povedala pre Film.sk Grófová. Film prebrala po tragickej smrti Petra Krištúfka, ktorý ho mal pôvodne režírovať.

Snímka, do ktorej Grófová obsadila Alexandru Borbély, Nica Klimeka či Milana Ondríka, mala svetovú premiéru v Karlových Varoch. V slovenskej premiére otvárala tohtoročný festival Cinematik. Do kín na Slovensku príde 26. 9.

Kameramanom filmu je Martin Štrba, architektom Tomáš Svoboda, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Štrbová Bieliková, strih mal na starosti Martin Malo. Hudbu zložil Matej Hlaváč, ktorý mal spolu s Tobiášom Potočným na starosti aj zvuk. Producentami sú Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská (PubRes), Ondřej Trojan (T.H.A.), Sára László a Marcell Gerö (Campfilm) a koproducentami Sára László, Marcell Geröő a Miloslav Glac (Campfilm).

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 2. 3. 2025. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 17. 12. Nomináciu piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať vyhlásia 17. 1. 2025.

Trailer filmu Ema a smrtihlav
Autor:

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články