Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Témou Dní Ukrajinského filmu sú Vysídlenia

Písmo: A- | A+

Sedem ukrajinských filmov predstaví prehliadka Dni ukrajinského filmu, ktorá sa koná v bratislavskom Kine Lumière od 14. do 16. 5. Jej témou sú Vysídlenia (Displaced Selves). Snímky, ktoré uvedie, sa budú zaoberať aj pretrvávajúcim dedičstvom sovietskeho vplyvu či intimitou rodinných archívov a nútenou migráciou. O výber filmov sa postarali kurátorky Ukrainian Film Festival v Berlíne.

V spoločnosti cítiť potrebu otvárať náročné témy a hľadať otázky na odpovede, ktoré nám každodenne prináša destabilizácia súčasného sveta. Všetci pociťujeme určitú mieru úzkosti a obáv o budúcnosť. Dojímavé filmy o krehkosti pamäti, záchrane zvierat, sile pohybu či politické a osobné výpovede, ktoré sa budú premietať na festivale, nám nedávajú explicitné odpovede. Pozývajú nás však na nadviazanie dialógu a výmenu našich vlastných skúseností,“ hovorí kurátorka ukrajinského programu v Goethe-Institut Anna Siedykh.

Dni ukrajinského filmu sú spoločným projektom Goethe-Institut Bratislava, Ukrainian Film Festival Berlin a Kina Lumière. Podporilo ich Rakúske kultúrne fórum.

Príbehy z archívov

Prehliadku otvorí v stredu 14. 5. snímka Fragmenty ľadu ukrajinskej režisérky Marie Stojanovej. Ide o denníky, ktoré nakrútil na VHS režisérkin otec, krasokorčuliarsky šampión. Vznikli v rokoch 1986 až 1994 na zahraničných zájazdoch aj doma. Zaznamenávajú sovietsku realitu aj predstavy o Západe. Sú tiež svedectvom o rozpade Sovietskeho zväzu, ceste Ukrajiny k nezávislosti a jej prechode na trhovú ekonomiku.

V rodinnom archíve sa začal aj príbeh ďalšieho filmu, ktorý sa bude premietať vo štvrtok 15. 5. Ukrajinský režisér Ihor Ivanko vychádza vo svojom filme Fragile Memory z archívu fotografií a filmov svojho starého otca. Bol ním sovietsky kameraman Leonid Burlaka, ktorý v závere svojho života bojoval s Alzheimerovou chorobou. „Na jednej strane sledujeme, ako sa vytrácajú spomienky z pamäti jeho starého otca, slávneho sovietskeho kameramana, a na druhej strane film vytvára nové spomienky, transformuje ich do mnohých pamätí,“ povedal pre Film.sk v čase premiéry snímky jej slovenský koproducent Peter Kerekes.

V rovnaký deň sa bude premietať aj krátka snímka slovenského režiséra Roberta Mihályho Najkrajší kút v šírom svete. „Dokumentárny film nastavuje zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti a poukazuje na neschopnosť reflektovať jazyk a dejiny, v dôsledku čoho sa sprítomňuje hrozba nového autoritárstva,“ uviedli organizátori. Štvrtkový večer uzavrie dokumentárny film Marie Ponomarovej  Tím Nice Ladies, v ktorom tím roztlieskavačiek – všetky už majú nad 50 rokov – ukazuje silu a schopnosť tešiť sa aj napriek vysídleniu.  

Posledný festivalový deň, piatok 16. 5., otvorí oceňovaný krátky film Zomrela som v Irpini od Anastasiie Falileievy. Vznikol v koprodukcii s Českom a Slovenskom a je silnou animovanou výpoveďou, ktorá sleduje, ako násilie, pamäť a život počas vojny formujú osobnú aj kolektívnu identitu.

Celovečerný film Svitlany Liščynskej Tak trochu cudzinka sa zaoberá štyrmi generáciami žien, ktoré prežívali vplyv rusifikácie a vojny na svoju osobnú históriu. Dni ukrajinského filmu uzavrie dojímavý film Antona Ptuškina My, naše zvieratá a vojna o záchrane zvierat počas totálnej vojny, ktorý je pripomienkou ľudskej potreby súcitu aj v krízových situáciách.

Zamyslenie sa nad postsovietskou históriou

Tieto filmy boli vybrané pre slovenské publikum, pretože hlboko rezonujú s ukrajinskými historickými skúsenosťami okupácie, vymazania a hľadania sebaurčenia – osobného aj kolektívneho. Nabádajú k zamysleniu sa nad spoločnou postsovietskou históriou a pokračujúcim hľadaním identít a spolupatričnosti v neistých časoch,“ komentujú výber filmov kurátorky festivalu z Ukrainian Film Festival v Berlíne.

Keď dnes hovoríme o Ukrajine, do popredia sa dostáva vojna. Určuje náš obraz Ukrajiny. Naším ukrajinským programom v oblasti filmu, literatúry a žurnalistiky chceme rozšíriť pohľad na rozmanitosť krajiny – na jej ľudí, históriu a kultúru. Je to dôležité, aby sme lepšie pochopili nášho európskeho suseda, s ktorým musíme byť solidárni tvárou v tvár existenčnej hrozbe. Je to dôležité aj preto, že ruské dezinformačné kampane zámerne šíria falošný obraz Ukrajiny. Aj v tomto prípade náš program pomáha vytvárať viacvrstvový obraz Ukrajiny,“dodal k tomu iaditeľ Goethe-Institut Bratislava Markus Huber.

Dni ukrajinského filmu 2025
Dni ukrajinského filmu 2025
Autor:

Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články