Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Témou Dní Ukrajinského filmu sú Vysídlenia

Písmo: A- | A+

Sedem ukrajinských filmov predstaví prehliadka Dni ukrajinského filmu, ktorá sa koná v bratislavskom Kine Lumière od 14. do 16. 5. Jej témou sú Vysídlenia (Displaced Selves). Snímky, ktoré uvedie, sa budú zaoberať aj pretrvávajúcim dedičstvom sovietskeho vplyvu či intimitou rodinných archívov a nútenou migráciou. O výber filmov sa postarali kurátorky Ukrainian Film Festival v Berlíne.

V spoločnosti cítiť potrebu otvárať náročné témy a hľadať otázky na odpovede, ktoré nám každodenne prináša destabilizácia súčasného sveta. Všetci pociťujeme určitú mieru úzkosti a obáv o budúcnosť. Dojímavé filmy o krehkosti pamäti, záchrane zvierat, sile pohybu či politické a osobné výpovede, ktoré sa budú premietať na festivale, nám nedávajú explicitné odpovede. Pozývajú nás však na nadviazanie dialógu a výmenu našich vlastných skúseností,“ hovorí kurátorka ukrajinského programu v Goethe-Institut Anna Siedykh.

Dni ukrajinského filmu sú spoločným projektom Goethe-Institut Bratislava, Ukrainian Film Festival Berlin a Kina Lumière. Podporilo ich Rakúske kultúrne fórum.

Príbehy z archívov

Prehliadku otvorí v stredu 14. 5. snímka Fragmenty ľadu ukrajinskej režisérky Marie Stojanovej. Ide o denníky, ktoré nakrútil na VHS režisérkin otec, krasokorčuliarsky šampión. Vznikli v rokoch 1986 až 1994 na zahraničných zájazdoch aj doma. Zaznamenávajú sovietsku realitu aj predstavy o Západe. Sú tiež svedectvom o rozpade Sovietskeho zväzu, ceste Ukrajiny k nezávislosti a jej prechode na trhovú ekonomiku.

V rodinnom archíve sa začal aj príbeh ďalšieho filmu, ktorý sa bude premietať vo štvrtok 15. 5. Ukrajinský režisér Ihor Ivanko vychádza vo svojom filme Fragile Memory z archívu fotografií a filmov svojho starého otca. Bol ním sovietsky kameraman Leonid Burlaka, ktorý v závere svojho života bojoval s Alzheimerovou chorobou. „Na jednej strane sledujeme, ako sa vytrácajú spomienky z pamäti jeho starého otca, slávneho sovietskeho kameramana, a na druhej strane film vytvára nové spomienky, transformuje ich do mnohých pamätí,“ povedal pre Film.sk v čase premiéry snímky jej slovenský koproducent Peter Kerekes.

V rovnaký deň sa bude premietať aj krátka snímka slovenského režiséra Roberta Mihályho Najkrajší kút v šírom svete. „Dokumentárny film nastavuje zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti a poukazuje na neschopnosť reflektovať jazyk a dejiny, v dôsledku čoho sa sprítomňuje hrozba nového autoritárstva,“ uviedli organizátori. Štvrtkový večer uzavrie dokumentárny film Marie Ponomarovej  Tím Nice Ladies, v ktorom tím roztlieskavačiek – všetky už majú nad 50 rokov – ukazuje silu a schopnosť tešiť sa aj napriek vysídleniu.  

Posledný festivalový deň, piatok 16. 5., otvorí oceňovaný krátky film Zomrela som v Irpini od Anastasiie Falileievy. Vznikol v koprodukcii s Českom a Slovenskom a je silnou animovanou výpoveďou, ktorá sleduje, ako násilie, pamäť a život počas vojny formujú osobnú aj kolektívnu identitu.

Celovečerný film Svitlany Liščynskej Tak trochu cudzinka sa zaoberá štyrmi generáciami žien, ktoré prežívali vplyv rusifikácie a vojny na svoju osobnú históriu. Dni ukrajinského filmu uzavrie dojímavý film Antona Ptuškina My, naše zvieratá a vojna o záchrane zvierat počas totálnej vojny, ktorý je pripomienkou ľudskej potreby súcitu aj v krízových situáciách.

Zamyslenie sa nad postsovietskou históriou

Tieto filmy boli vybrané pre slovenské publikum, pretože hlboko rezonujú s ukrajinskými historickými skúsenosťami okupácie, vymazania a hľadania sebaurčenia – osobného aj kolektívneho. Nabádajú k zamysleniu sa nad spoločnou postsovietskou históriou a pokračujúcim hľadaním identít a spolupatričnosti v neistých časoch,“ komentujú výber filmov kurátorky festivalu z Ukrainian Film Festival v Berlíne.

Keď dnes hovoríme o Ukrajine, do popredia sa dostáva vojna. Určuje náš obraz Ukrajiny. Naším ukrajinským programom v oblasti filmu, literatúry a žurnalistiky chceme rozšíriť pohľad na rozmanitosť krajiny – na jej ľudí, históriu a kultúru. Je to dôležité, aby sme lepšie pochopili nášho európskeho suseda, s ktorým musíme byť solidárni tvárou v tvár existenčnej hrozbe. Je to dôležité aj preto, že ruské dezinformačné kampane zámerne šíria falošný obraz Ukrajiny. Aj v tomto prípade náš program pomáha vytvárať viacvrstvový obraz Ukrajiny,“dodal k tomu iaditeľ Goethe-Institut Bratislava Markus Huber.

Dni ukrajinského filmu 2025
Dni ukrajinského filmu 2025
Autor:

Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Verzia pre tlač
Zdieľať: