Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.

Najlepšie filmy za tri eurá

V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025).

Cinematik nové filmy Medzi nové filmy, ktoré Cinematik uvedie patrí aj Sirat. ocenený v Cannes. Foto: Filmtopia Foto:
Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia

Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena, psychologický tanečný horor Climax (2018) Gaspara Noého, vojnová dráma o genocíde v Srebrenici Quo vadis, Aida? (2020) Jasmily Žbanić či dokument Mareka Šulíka o Zuzane Čaputovej Prezidentka (2024).

Digitálne reštaurované kultovky

Cyklus Letný špeciál každý pondelok uvádza digitálne reštaurované filmy, ktoré významne vstúpili do dejín kinematografie a stali sa nezabudnuteľnými. Aj augustové diela k nim určite patria.

Psychologicko-katastrofický film Melancholia (2011) o konci sveta je druhým dielom trilógie depresie Larsa von Triera (spolu so snímkami Antikrist (2009) a dvojdielnou Nymfomankou (2013). V najúspešnejšom filme britskej režisérsky Sally Potter Orlando (1992) s Tildou Swinton, ktorý vznikol na základe rovnomenného románu Virginie Woolf, sa hlavná hrdinka pod vplyvom času a okolností mení z muža na ženu. Štylizovaný a žánrovo eklektický muzikál Moulin Rouge (2001) austrálskeho režiséra Baza Luhrmanna pripomína divokú jazdu po rozžiarenej dráhe. Romantická dráma Takí sme boli (1973) Sydneyho Pollacka v hlavných úlohách s Barbrou Streisand a Robertom Redfordom je zasa prvý hollywoodsky film inšpirovaný históriou mccarthiovského obdobia, ktoré doľahlo aj na Hollywood.

Na záver cyklu sa premietne kultový film Trainspotting (1996) Dannyho Boyla, nepísaný „manifest“ generácie 90. rokov s nezabudnuteľným soundtrackom.

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Orlando. Foto: Kino Lumière
Záber z filmu Orlando. Foto: Kino Lumière

Klenoty slovenského filmu

„Kultové“ filmy má aj slovenská kinematografia, ak takým prívlastkom možno označiť významné diela reprezentujúce jedno z najplodnejších období v dejinách slovenskej kinematografie, ktoré tvorcom umožnilo vyjadrovať sa slobodne v témach i výrazových prostriedkoch. Výber piatich z nich uvedieme s anglickými titulkami aj pre zahraničných návštevníkov nášho hlavného mesta.

V cykle nechýba prelomový film Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, považovaný za začiatok československej novej vlny. Rozpráva príbeh mladej nesmelej lásky. Z hľadiska uchopenia témy a spôsobu filmového rozprávania ide o novátorské dielo. Dráma Boxer smrť (r. Peter Solan, 1962) prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) s autobiografickými prvkami zachytáva na svoju dobu moderným jazykom vnútorný svet tridsiatnika na životnej križovatke.

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: archív SFÚ/Z. Mináčová
Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: archív SFÚ/Z. Mináčová

Originálna lyrizovaná tragikomédia Ela Havettu Ľalie poľné (1972) je o vojnových vyslúžilcoch snažiacich sa po návrate z vojny dať svojmu životu zmysel. A dokument Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972) rozpráva sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní.

SNP v krátkych filmoch

O Povstaní bolo nakrútených mnoho dlhometrážnych aj krátkometrážnych, hraných aj dokumentárnych filmov. V Kine Lumière volíme v dramaturgii každoročne iný uhol pohľadu na povstalecké udalosti. Pri príležitosti 82. výročia SNP uvedie kino pásmo piatich krátkych filmov zo zbierok SFÚ. Ukazujú udalosti Povstania aj jeho dôsledky.

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Strihový film Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1942) hovorí o fašistických zločinoch Tisovej vlády. Dokumentárny film Rudolfa Urca Človek z Málinca (1959) je rozprávaním o Julovi Kaličiakovi, ktorý ako partizán stratil obe nohy. Naučil sa však chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom v lučeneckom okrese. O protiľudovej a protinárodnej podstate bývalého Slovenského štátu vypovedá dokument Maličká ríša (1964) Antonína Navrátila. Osud obce Kalište počas SNP, dnes národnej kultúrnej pamiatky, sa v roku 1973 stal námetom rovnomenného filmu dokumentaristu Vlada Kubenka. Režisér Peter Solan sa v dokumente Nemecká (1974) zamýšľa nad zločinmi fašistov počas 2. svetovej vojny. Tieto filmy sú živou pamäťou SNP a pomáhajú nám udržiavať dialóg s minulosťou.

Bojovník, Kuko, Drobček aj Raťafák

V auguste vstúpia do kín aj dva nové slovenské tituly. Očakávaný česko-slovenský film Bojovník (2026) režisérskej dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška mal slávnostnú premiéru na MFF v Karlových Varoch. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík ako vyslúžený boxer, ktorý sa po rokoch mimo športového sveta vracia do boja MMA. Najťažší zápas však musí vybojovať sám so sebou.

Kino Lumière august 2026 Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm
Milan Ondrík a Ján Jackuliak vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Na plátno zavítajú aj niekdajší televízni hrdinovia, s ktorými vyrástla generácia dnes už dospelých rodičov. V netradičnej komédii o renesancii zašlej slávy Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (2026) od Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku sa po rokoch znovu stretnú a rozhodnú sa zistiť, či ešte majú miesto v dnešnom svete a či dokážu držať spolu.

A keď sme pri novinkách, len nedávno premiérovaný film Christophera Nolana Odysea (2026), ktorý uvádzame z digitálu, premietneme na špeciálnej projekcii z 35 mm filmovej kópie. Ak ste na 35 mm filme v Kine Lumière už videli Nolanov predchádzajúci film Oppenheimer (2023), presne viete, že tento zážitok „živého“ obrazu žiadny digitál nenahradí.

Metalový koncert na plátne kina

Len počas dvoch augustových dní budú mať diváci a diváčky cyklu Music & Film možnosť vidieť koncertný film GHOST: 2 Big To Rig (2025), ktorý nakrútili Amir Juan Chamdin a Jim Parsons. Film vznikol počas dvoch vypredaných šou švédskej metalovej kapely GHOST na ich celosvetovom turné Skeletour vlani v Mexico City v Palacio De Los Deportes s kapacitou 20 tisíc divákov.

Kino Lumière august 2026 Záber z koncertného filmu GHOST: 2 Big To Rig . Foto: Aerofilms
Záber z koncertného filmu GHOST: 2 Big To Rig. Foto: Aerofilms

Zaznel na nich prierez celou ich doterajšou tvorbou, obsahujúcou šesť albumov vrátane platne Skeletá z roku 2025, ktorá sa dostala na prvé miesta svetových hitparád. Vo filme odznejú skladby ako Mary On A Cross, Kiss the Go-Goat, Future is a Foreign Land či Cirice, za ktorú GHOST v roku 2016 dostali cenu Grammy. Frontman kapely Papa V Perpetua a jeho hudobníci Nameless Ghoul, všetci ukrytí pod maskami, pripravili pohlcujúci multimediálny zážitok. Využili videoprojekcie a možnosti scény, ktorá bola zmesou gotickej symboliky a brutalistickej architektúry. Film, ktorý okrem záberov z oboch šou obsahuje aj unikátne zábery zo zákulisia, uvedie programový dramaturg cyklu Miro Ulman.

Nebezpečné známosti z West Endu

Cyklus Divadlo v kine ponúkne v auguste adaptáciu klasického francúzskeho románu Choderlosa de Laclosa Nebezpečné známosti, ktorý sa od svojho vzniku v roku 1782 dočkal mnohých divadelných i filmových spracovaní. Predlohu pre National Theatre v Londýne v roku 2026 zrežírovala Marianne Elliott a do hlavných úloh vypočítavej markízy de Merteuil a charizmatického vikomta de Valmonta obsadila Lesley Manville a Aidana Turnera. Obaja spoločne rozohrávajú nebezpečnú hru zvádzania, intríg a manipulácie v prostredí spoločenskej elity superbohatých. Zvádzanie využívajú ako stratégiu a túžbu ako zbraň, no keď ich spojenectvo prerastie do vzájomnej rivality, môže zničiť každého v okolí.

Kino Lumière august 2026 Záber z predstavenia Nebezpečné známosti. Foto: Aerofilms
Záber z predstavenia Nebezpečné známosti. Foto: Aerofilms

Inscenácia je zasadená do súčasného prostredia, kde spoločenský status závisí od reputácie a dokonalého ovládania pravidiel hry. V podaní Marianne Elliott ide o strhujúci moderný triler o láske, lžiach a spoločenských vojnách, s dôrazom na psychológiu postáv a vizuálnu eleganciu. Zároveň je to napínavé a zmyselné predstavenie s vynikajúcimi hereckými výkonmi hlavných postáv. Projekciu uvedie teatrologička a dramaturgička Dáša Čirpová.

Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články