Buster Keaton vo filme Bledá tvár (1922), ktorý uvedie Filmový kabinet. 

Treba sa pripraviť, na scénu prichádza Veľký nemý

Písmo: A- | A+

Poznávať dejiny kinematografie môže byť veľmi inšpiratívna záležitosť. Už v minulosti sa o tom mohli presvedčiť účastníci Filmového kabinetu. Ide o obľúbený populárno-náučný cyklus o dejinách svetovej a slovenskej kinematografie, ktorý vznikol v roku 2013 so zámerom zvyšovať povedomie o filme a prehlbovať jeho poznanie. Po dlhšej odmlke sa do Kina Lumière opäť vracia. Prvý semester sa volá Veľký nemý, začne sa v októbri a potrvá do konca januára 2025.

Dramaturgia postavená na pojmoch

Filmový kabinet je cyklus desiatich stretnutí, ktoré pozostávajú z lektorskej prednášky, projekcie filmu a diskusie po ňom. Aktuálne nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia. Kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku. Zároveň chce sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie.

Koncepcia dramaturgie je predurčená, hovorí Juraj Oniščenko, lektor Filmového kabinetu. „Po dlhej odmlke spôsobenej pandémiou sa vraciame k trojsemestrálnemu modelu výuky dejín svetovej kinematografie. Veľkou novinkou však je personálne zabezpečenie. Po Michalovi Michalovičovi, ktorý spoluorganizoval Filmový kabinet so mnou, preberá štafetu kolegyňa z Katedry filmových štúdií na FTF VŠMU Katarína Mišíková.“ Tá na otázku dramaturgie aktuálneho Filmového kabinetu odpovedá: „Našou ambíciou je dejiny filmu prístupnou formou objasňovať a komentovať, netreba ich za každú cenu prepisovať. Zároveň sme však nechceli dramaturgiu stavať na jednoduchej chronológii významných mien, titulov a dátumov. Preto sme si ku každému obdobiu kinematografie vybrali určitý koncept alebo heslo, okolo ktorých budujeme výklad témy.

Témy októbrových stretnutí

Prvý semester nesie názov Veľký nemý. Predstavuje najstaršie obdobie kinematografie od jej vzniku až po nástup zvuku, teda od roku 1895 až po prelom 20. a 30. rokov 20. storočia. Počas jednotlivých stretnutí budú lektori spolu s účastníkmi pomenúvať, ako film v období nemej kinematografie hľadal svoj osobitý jazyk. Na to poslúžia známe, ale často aj menej známe diela z histórie kinematografie.

Prvé stretnutie nazvané Všetko je dovolené: udalosť začiatku bude venované vzniku filmu ako nového umenia 19. storočia. Lektorsky tému uvedie Juraj Oniščenko. „Musím povedať, že ide dlhodobo o jednu z mojich najobľúbenejších tém,“hovorí. „Je to dané najmä tým, že ako každý počiatok je aj ten filmový plný záhad, tajomna a mágie. Po druhé, je to tým, že je v ňom obsiahnuté všetko, hoci len ako potencialita, podobne ako v semiačku je potenciálne obsiahnutý celý strom.

Účastníci si budú môcť pozrieť pásmo krátkych nemých šotov Bratia Lumièrovci (2017). Komentár k nemu doplnili filmový historik Thierry Frémaux a režisér Bertrand Tavernier. Premietne sa aj film Cesta na mesiac (1902) Georgea Mélièsa. Oniščenko pri ňom spomína mýtus, že „Lumièrovci odmietli Georgea Mélièsa, ktorý sa tiež zúčastnil na prvom filmovom premietaní. Sila kinematografu sa však ukázala ako taká veľká, že dobrá rada Lumièrovcov Melièsa neodradila. Čoskoro sa stal jedným z najväčších tvorcov prvého obdobia nového umenia.

Témou druhého stretnutia je Anatómia gagu: Chaplin a Keaton. Predstaví americkú grotesku, ktorá sa zrodila z túžby obrátiť všetko z nôh na hlavu a vysmiať sa svetu naruby.

Nemá groteska – najmä v podaní jej vrcholných predstaviteľov Chaplina a Keatona – je fascinujúca hlavne tým, ako jej komika stále funguje,“ hovorí Katarína Mišíková, ktorá tému lektorsky uvedie. „Pre mňa je humor jedna z možností ako zazrieť záblesk nečakanej súvislosti medzi dvoma aspektmi javu alebo situácie. Vždy je v ňom kreatívny moment prekvapenia. Pri vizuálnom humore nemého filmu to platí dvojnásobne: vtip spočíva v tom, pospájať medzi sebou rôzne body tak, aby vytvorili líniu. A pokiaľ ide o grotesku, práve v momente, keď líniu vytvoríme, sami sa na nej vieme potknúť. Nazdávam sa, že práve táto nadčasovosť vizuálneho humoru je jedným z dôvodov, prečo sú mnohé z gagov Chaplina a Keatona, ale aj iných komikov nemej éry doposiaľ v aktívnom arzenáli komediálneho žánru a mnohí filmári a filmárky sa k ich tradícii vracajú.

Podľa Mišíkovej si frekventanti budú mať pri príležitosti projekcie Chaplinovho filmu Kid (1921) možnosť otestovať, ako vie byť účinné spojenie smiechu a dojatia. Pri Keatonovom filme Frigo obetným baránkom (1921) zase uvidia, ako môže humor vzniknúť z redukcie trojrozmerného priestoru do dvoch dimenzií fotografie či filmu. A pri filme Bledá tvár (1922) sa im naskytne jedinečná príležitosť vidieť celý indiánsky kmeň, ktorý vo vyzliekacom pokri prehral všetko okrem mokasín. V októbri sa uskutoční ešte prednáška Hollywood: od alternatívy k oligopolu venovaná zrodu hollywoodskej kinematografie v druhej dekáde 20. storočia. Pri tejto príležitosti sa premietne film Zlomený kvet (1919) Davida W. Griffitha, najvýraznejšieho predstaviteľa raného Hollywoodu. Lektorsky tému zastreší Juraj Oniščenko.

Dobrodružná cesta históriou kinematografie

Ďalšie prednášky budú venované medzivojnovým avantgardám vo Francúzsku s filmom Zánik domu Usherovcov (1928) Jeana Epsteina a nemeckému expresionizmu s filmom Metropolis (1927) Fritza Langa. Svoje miesto v kabinete má sovietska montážna škola s celovečerným debutom Sergeja Ejzenštejna Štrajk (1925). Tému začiatky dokumentárneho filmu reprezentuje film Muž s kinoaparátom (1929) Dzigu Vertova, jedného z prvých dokumentaristov. Ako nová téma je do projektu zaradená nemá škandinávska kinematografia s filmom Povozník smrti (1921) Victora Sjöströma. Začiatky slovenského filmu bude reprezentovať prvý slovenský dlhometrážny film Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa. Tému nástupu zvuku na plátno prinesie film Vrah medzi nami (1931) Fritza Langa. V porovnaní s prechádzajúcimi ročníkmi ponúkne aktuálny Filmový kabinet aj nové témy. Juraj Oniščenko dopĺňa, že „čo sa týka všetkých troch semestrov, kabinet chceme viac naplniť domácou kinematografiou. Slovenská kinematografia, hoci nie je vždy svetová, predsa len je súčasťou sveta.

Filmový kabinet chce osloviť milovníkov a milovníčky filmu všeobecne a zaujať aj mladých ľudí zo všeobecných a umeleckých stredných škôl i vysokoškolských odborov spriaznených s filmom. Chce pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie. Ako hovorí Katarína Mišíková: „S Jurajom Oniščenkom sa snažíme cyklus koncipovať ústretovo voči laickému, hoci zanietenému publiku. Chceme mu ukázať, že spoznávanie dejín filmu je celkom dobrodružná cesta, lebo logika histórie je málokedy priamočiara.“ Prihlasovanie na kabinet je otvorené pre všetkých záujemcov. Viac o tom, ako sa prihlásiť, si prečítajte na stránke Kina Lumière.

Buster Keaton vo filme Bledá tvár (1922), ktorý uvedie Filmový kabinet. FOTO: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Českého leva majú Vlny aj Keď život chutí

Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...
Zobraziť všetky články