Buster Keaton vo filme Bledá tvár (1922), ktorý uvedie Filmový kabinet. 

Treba sa pripraviť, na scénu prichádza Veľký nemý

Písmo: A- | A+

Poznávať dejiny kinematografie môže byť veľmi inšpiratívna záležitosť. Už v minulosti sa o tom mohli presvedčiť účastníci Filmového kabinetu. Ide o obľúbený populárno-náučný cyklus o dejinách svetovej a slovenskej kinematografie, ktorý vznikol v roku 2013 so zámerom zvyšovať povedomie o filme a prehlbovať jeho poznanie. Po dlhšej odmlke sa do Kina Lumière opäť vracia. Prvý semester sa volá Veľký nemý, začne sa v októbri a potrvá do konca januára 2025.

Dramaturgia postavená na pojmoch

Filmový kabinet je cyklus desiatich stretnutí, ktoré pozostávajú z lektorskej prednášky, projekcie filmu a diskusie po ňom. Aktuálne nadväzuje na predchádzajúce úspešné ročníky podujatia. Kladie si za cieľ interaktívnou formou prispieť k popularizácii filmového umenia, zvýšeniu povedomia o jeho dejinách a súčasnosti vo svete i na Slovensku. Zároveň chce sprostredkovať širokej verejnosti kontakt s raritnými archívnymi materiálmi a domácimi expertmi filmovej histórie a teórie.

„Koncepcia dramaturgie je predurčená,“ hovorí Juraj Oniščenko, lektor Filmového kabinetu. „Po dlhej odmlke spôsobenej pandémiou sa vraciame k trojsemestrálnemu modelu výuky dejín svetovej kinematografie. Veľkou novinkou však je personálne zabezpečenie. Po Michalovi Michalovičovi, ktorý spoluorganizoval Filmový kabinet so mnou, preberá štafetu kolegyňa z Katedry filmových štúdií na FTF VŠMU Katarína Mišíková.“ Tá na otázku dramaturgie aktuálneho Filmového kabinetu odpovedá: „Našou ambíciou je dejiny filmu prístupnou formou objasňovať a komentovať, netreba ich za každú cenu prepisovať. Zároveň sme však nechceli dramaturgiu stavať na jednoduchej chronológii významných mien, titulov a dátumov. Preto sme si ku každému obdobiu kinematografie vybrali určitý koncept alebo heslo, okolo ktorých budujeme výklad témy.“

Témy októbrových stretnutí

Prvý semester nesie názov Veľký nemý. Predstavuje najstaršie obdobie kinematografie od jej vzniku až po nástup zvuku, teda od roku 1895 až po prelom 20. a 30. rokov 20. storočia. Počas jednotlivých stretnutí budú lektori spolu s účastníkmi pomenúvať, ako film v období nemej kinematografie hľadal svoj osobitý jazyk. Na to poslúžia známe, ale často aj menej známe diela z histórie kinematografie.

Prvé stretnutie nazvané Všetko je dovolené: udalosť začiatku bude venované vzniku filmu ako nového umenia 19. storočia. Lektorsky tému uvedie Juraj Oniščenko. „Musím povedať, že ide dlhodobo o jednu z mojich najobľúbenejších tém,“hovorí. „Je to dané najmä tým, že ako každý počiatok je aj ten filmový plný záhad, tajomna a mágie. Po druhé, je to tým, že je v ňom obsiahnuté všetko, hoci len ako potencialita, podobne ako v semiačku je potenciálne obsiahnutý celý strom.“

Účastníci si budú môcť pozrieť pásmo krátkych nemých šotov Bratia Lumièrovci (2017). Komentár k nemu doplnili filmový historik Thierry Frémaux a režisér Bertrand Tavernier. Premietne sa aj film Cesta na mesiac (1902) Georgea Mélièsa. Oniščenko pri ňom spomína mýtus, že „Lumièrovci odmietli Georgea Mélièsa, ktorý sa tiež zúčastnil na prvom filmovom premietaní. Sila kinematografu sa však ukázala ako taká veľká, že dobrá rada Lumièrovcov Melièsa neodradila. Čoskoro sa stal jedným z najväčších tvorcov prvého obdobia nového umenia.“

Témou druhého stretnutia je Anatómia gagu: Chaplin a Keaton. Predstaví americkú grotesku, ktorá sa zrodila z túžby obrátiť všetko z nôh na hlavu a vysmiať sa svetu naruby.

„Nemá groteska – najmä v podaní jej vrcholných predstaviteľov Chaplina a Keatona – je fascinujúca hlavne tým, ako jej komika stále funguje,“ hovorí Katarína Mišíková, ktorá tému lektorsky uvedie. „Pre mňa je humor jedna z možností ako zazrieť záblesk nečakanej súvislosti medzi dvoma aspektmi javu alebo situácie. Vždy je v ňom kreatívny moment prekvapenia. Pri vizuálnom humore nemého filmu to platí dvojnásobne: vtip spočíva v tom, pospájať medzi sebou rôzne body tak, aby vytvorili líniu. A pokiaľ ide o grotesku, práve v momente, keď líniu vytvoríme, sami sa na nej vieme potknúť. Nazdávam sa, že práve táto nadčasovosť vizuálneho humoru je jedným z dôvodov, prečo sú mnohé z gagov Chaplina a Keatona, ale aj iných komikov nemej éry doposiaľ v aktívnom arzenáli komediálneho žánru a mnohí filmári a filmárky sa k ich tradícii vracajú.“

Podľa Mišíkovej si frekventanti budú mať pri príležitosti projekcie Chaplinovho filmu Kid (1921) možnosť otestovať, ako vie byť účinné spojenie smiechu a dojatia. Pri Keatonovom filme Frigo obetným baránkom (1921) zase uvidia, ako môže humor vzniknúť z redukcie trojrozmerného priestoru do dvoch dimenzií fotografie či filmu. A pri filme Bledá tvár (1922) sa im naskytne jedinečná príležitosť vidieť celý indiánsky kmeň, ktorý vo vyzliekacom pokri prehral všetko okrem mokasín. V októbri sa uskutoční ešte prednáška Hollywood: od alternatívy k oligopolu venovaná zrodu hollywoodskej kinematografie v druhej dekáde 20. storočia. Pri tejto príležitosti sa premietne film Zlomený kvet (1919) Davida W. Griffitha, najvýraznejšieho predstaviteľa raného Hollywoodu. Lektorsky tému zastreší Juraj Oniščenko.

Dobrodružná cesta históriou kinematografie

Ďalšie prednášky budú venované medzivojnovým avantgardám vo Francúzsku s filmom Zánik domu Usherovcov (1928) Jeana Epsteina a nemeckému expresionizmu s filmom Metropolis (1927) Fritza Langa. Svoje miesto v kabinete má sovietska montážna škola s celovečerným debutom Sergeja Ejzenštejna Štrajk (1925). Tému začiatky dokumentárneho filmu reprezentuje film Muž s kinoaparátom (1929) Dzigu Vertova, jedného z prvých dokumentaristov. Ako nová téma je do projektu zaradená nemá škandinávska kinematografia s filmom Povozník smrti (1921) Victora Sjöströma. Začiatky slovenského filmu bude reprezentovať prvý slovenský dlhometrážny film Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa. Tému nástupu zvuku na plátno prinesie film Vrah medzi nami (1931) Fritza Langa. V porovnaní s prechádzajúcimi ročníkmi ponúkne aktuálny Filmový kabinet aj nové témy. Juraj Oniščenko dopĺňa, že „čo sa týka všetkých troch semestrov, kabinet chceme viac naplniť domácou kinematografiou. Slovenská kinematografia, hoci nie je vždy svetová, predsa len je súčasťou sveta.“

Filmový kabinet chce osloviť milovníkov a milovníčky filmu všeobecne a zaujať aj mladých ľudí zo všeobecných a umeleckých stredných škôl i vysokoškolských odborov spriaznených s filmom. Chce pomôcť informácie o filmoch premeniť na poznanie kinematografie. Ako hovorí Katarína Mišíková: „S Jurajom Oniščenkom sa snažíme cyklus koncipovať ústretovo voči laickému, hoci zanietenému publiku. Chceme mu ukázať, že spoznávanie dejín filmu je celkom dobrodružná cesta, lebo logika histórie je málokedy priamočiara.“ Prihlasovanie na kabinet je otvorené pre všetkých záujemcov. Viac o tom, ako sa prihlásiť, si prečítajte na stránke Kina Lumière.

. 

Buster Keaton vo filme Bledá tvár (1922), ktorý uvedie Filmový kabinet. FOTO: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články