Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v Kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Písmo: A- | A+

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín. 

V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru.

Deň v kine

Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny.

Vezmite nás niekam

Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie.

„Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o nich čo i len tušili,“ hovorí estetik a filmový teoretik Peter Michalovič, ktorý film lektorsky uvedie.

Podľa neho „toto filmové svedectvo nie je zaujímavé iba tým, o čom svedčí, ale aj spôsobom, ako o tom svedčí. Filmový idiolekt Bélu Tarra je natoľko originálny, že už od prvého záberu je jasné, kto je jeho stvoriteľom. Akt stvorenia filmu by sa však nikdy nerealizoval, keby spisovateľ László Krasznahorkai, mimochodom držiteľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2025, nenapísal rovnomenný román, na základe ktorého potom s Tarrom napísali scenár k filmu Satanské tango, a ten sa nesporne dá považovať za jeden z najzaujímavejších filmov dejín svetovej kinematografie“.

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Šesť krokov dopredu, šesť vzad

Štruktúra filmu vychádza z predlohy, rozprávanie sa rozčleňuje do dvanástich kapitol, čo podľa slov režiséra zodpovedá krokom tanga v smere šesť krokov dopredu a šesť dozadu. Tarr vo filme rozvíja svoj typický štýl, ktorý charakterizujú dlhé statické zábery, pomalé tempo, čiernobiela obrazová poetika.

Jeho filozofickú reflexiu o osude, úpadku a manipulácii označujú ako majstrovské dielo, ktoré skúma hranice trpezlivosti diváka a zároveň ho odmeňuje kontemplatívnym zážitkom. „Tarr dokáže lepšie ako ktokoľvek iný komponovať obrazy pre veľké filmové plátno, vďaka čomu pôsobia monumentálne a zároveň nie sú patetické. Má cit pre mieru a divákov dokáže nenápadne zaviesť do ríše vznešeného,“ hovorí Peter Michalovič.

Film Satanské tango vznikol podľa rovnomenného debutového románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, ktorý vyšiel v Maďarsku v roku 1985. Režisér Béla Tarr ho chcel v rovnakom roku nakrútiť, ale žiadne filmové štúdio nemalo odvahu sa ho produkčne ujať.

K realizácii filmu sa Tarr dostal až v roku 1991 a dokončil ho o tri roky neskôr. Film mal premiéru na Maďarskom filmovom festivale v Budapešti v januári 1994, v rovnakom roku ho uviedli aj na festivaloch v Berlíne, New-Yorku, Amsterdame a Toronte. Dlhá stopáž filmu neumožňovala zaradiť ho do kinodistribúcie nielen v Maďarsku, ale ani v iných krajinách. Napriek tomu Béla Tarr týmto filmom vstúpil do povedomia filmových kritikov a náročnejších divákov.

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra.  Foto: Luxbox Films
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

V slovenských prekladoch

Kino Lumière film Satanské tango uviedlo už v roku 2020 vo vtedajšom špeciálnom cykle Filmotéky  Carte blanche, jeho projekcia sa stretla s veľkým záujmom publika. Súčasťou aktuálneho premietania v sobotu 13. decembra bude aj krátke predstavenie reprezentatívnej prehľadovej publikácie Estetika filmu, za ktorou autorsky stojí štvorica najvýznamnejších súčasných francúzskych filmových teoretikov, estetikov a filozofov Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet.

Publikáciu pred projekciou predstavia vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a filmový teoretik a historik Martin Kaňuch z edičného oddelenia SFÚ.

V prestávkach projekcie si v Kine Lumière sa bude dať zakúpiť publikácie Lászlóa Krasznahorkaiho z vydavateľstva BRAK v slovenských prekladoch Gabriely Magovej a Tímey Beck. V cene lístka na projekciu zahrnuli oganizátori aj raňajkové občerstvenie.

Bazár až do januára

Počas víkendu 13. a 14. decembra Slovenský filmový ústav (SFÚ) pozýva aj na Vianočný bazár v Kine Lumière. Záujemcovia sa môžu tešiť na širokú ponuku produktov za zvýhodnené ceny z predajne Klapka.sk od filmových publikácií, cez DVD až po blu-ray nosiče.

V zľave budú aj nové blu-ray tituly z edičného oddelenia SFÚ. Budú to napríklad filmy 322 (1969) Dušana Hanáka, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Sedím na konári a je mi dobre (1989) Juraja Jakubiska, Kangchenjunga (1981) Jána Piroha či Emília (2023) Martina Šulíka.

Vo zvýhodnenej cene sa bude predávať napríklad aj monografia Človek na okraAI – Postantropocén Viery Čákanyovej od Jany Dudkovej či kolektívna reprezentatívna prehľadová publikácia Estetika filmu.

Viaceré ďalšie produkty budú v zľave až do 50 percent. V ponuke bude aj nástenný filmový kalendár SFÚ venovaný Vladovi Müllerovi, ktorý vyšiel pri príležitosti hercových nedožitých 90. narodenín. Zľavnené nájdu čitatelia až do 4. januára 2026 v kamennej predajni aj v e-shope Klapka.sk.

Počas vianočného obdobia bude Kino Lumière zatvorené od 20. do 25. decembra a od 31. decembra 2025 do 1. januára 2026. Predajňa Klapka.sk bude zatvorená v dňoch od 22. decembra 2025 do 7. januára 2026.

Viac informácií o filme Satanské tango nájdete TU.

Viac informácií o publikácii Estetika filmu nájdete v e-shope Klapka.sk.

https://sfu.sk/eshop/knihy/estetika-filmu

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články