Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Víkend v Kine Lumière: Satanské tango aj Vianočný bazár

Písmo: A- | A+

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín.

Monumentálny film podľa románu držiteľa Nobelovej ceny pripúta diváka takmer na osem hodín. 

V sobotu 13. decembra sa v Kine Lumière uskutoční výnimočná projekcia. Exkluzívne sa premietne film maďarského režiséra Bélu Tarra Satanské tango (1994), ktorý vznikol podľa rovnomerného románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, nedávno oceneného Nobelovou cenou za literatúru.

Deň v kine

Tento takmer osemhodinový film sa bude premietať v digitálne reštaurovanej verzii od 11.00 s dvomi prestávkami. Pred projekciou filmu sa uskutoční prezentácia publikácie Estetika filmu z edičného oddelenia SFÚ. Návštevníkov čaká aj Vianočný bazár so širokou ponukou produktov z predajne Klapka.sk od filmových publikácií cez DVD až po blu-ray nosiče za zvýhodnené ceny.

Vezmite nás niekam

Film Satanské tango sa odohráva v malej, upadajúcej vidieckej osade, kde prežíva len hŕstka podivných existencií. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje, no tých, čo mu uveria, uvrhne do ešte väčšej biedy a dezilúzie.

„Hoci film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej konkrétnej komunity, možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta bez toho, aby sme o nich čo i len tušili,“ hovorí estetik a filmový teoretik Peter Michalovič, ktorý film lektorsky uvedie.

Podľa neho „toto filmové svedectvo nie je zaujímavé iba tým, o čom svedčí, ale aj spôsobom, ako o tom svedčí. Filmový idiolekt Bélu Tarra je natoľko originálny, že už od prvého záberu je jasné, kto je jeho stvoriteľom. Akt stvorenia filmu by sa však nikdy nerealizoval, keby spisovateľ László Krasznahorkai, mimochodom držiteľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 2025, nenapísal rovnomenný román, na základe ktorého potom s Tarrom napísali scenár k filmu Satanské tango, a ten sa nesporne dá považovať za jeden z najzaujímavejších filmov dejín svetovej kinematografie“.

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Šesť krokov dopredu, šesť vzad

Štruktúra filmu vychádza z predlohy, rozprávanie sa rozčleňuje do dvanástich kapitol, čo podľa slov režiséra zodpovedá krokom tanga v smere šesť krokov dopredu a šesť dozadu. Tarr vo filme rozvíja svoj typický štýl, ktorý charakterizujú dlhé statické zábery, pomalé tempo, čiernobiela obrazová poetika.

Jeho filozofickú reflexiu o osude, úpadku a manipulácii označujú ako majstrovské dielo, ktoré skúma hranice trpezlivosti diváka a zároveň ho odmeňuje kontemplatívnym zážitkom. „Tarr dokáže lepšie ako ktokoľvek iný komponovať obrazy pre veľké filmové plátno, vďaka čomu pôsobia monumentálne a zároveň nie sú patetické. Má cit pre mieru a divákov dokáže nenápadne zaviesť do ríše vznešeného,“ hovorí Peter Michalovič.

Film Satanské tango vznikol podľa rovnomenného debutového románu spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho, ktorý vyšiel v Maďarsku v roku 1985. Režisér Béla Tarr ho chcel v rovnakom roku nakrútiť, ale žiadne filmové štúdio nemalo odvahu sa ho produkčne ujať.

K realizácii filmu sa Tarr dostal až v roku 1991 a dokončil ho o tri roky neskôr. Film mal premiéru na Maďarskom filmovom festivale v Budapešti v januári 1994, v rovnakom roku ho uviedli aj na festivaloch v Berlíne, New-Yorku, Amsterdame a Toronte. Dlhá stopáž filmu neumožňovala zaradiť ho do kinodistribúcie nielen v Maďarsku, ale ani v iných krajinách. Napriek tomu Béla Tarr týmto filmom vstúpil do povedomia filmových kritikov a náročnejších divákov.

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra.  Foto: Luxbox Films
Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

V slovenských prekladoch

Kino Lumière film Satanské tango uviedlo už v roku 2020 vo vtedajšom špeciálnom cykle Filmotéky  Carte blanche, jeho projekcia sa stretla s veľkým záujmom publika. Súčasťou aktuálneho premietania v sobotu 13. decembra bude aj krátke predstavenie reprezentatívnej prehľadovej publikácie Estetika filmu, za ktorou autorsky stojí štvorica najvýznamnejších súčasných francúzskych filmových teoretikov, estetikov a filozofov Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet.

Publikáciu pred projekciou predstavia vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a filmový teoretik a historik Martin Kaňuch z edičného oddelenia SFÚ.

V prestávkach projekcie si v Kine Lumière sa bude dať zakúpiť publikácie Lászlóa Krasznahorkaiho z vydavateľstva BRAK v slovenských prekladoch Gabriely Magovej a Tímey Beck. V cene lístka na projekciu zahrnuli oganizátori aj raňajkové občerstvenie.

Bazár až do januára

Počas víkendu 13. a 14. decembra Slovenský filmový ústav (SFÚ) pozýva aj na Vianočný bazár v Kine Lumière. Záujemcovia sa môžu tešiť na širokú ponuku produktov za zvýhodnené ceny z predajne Klapka.sk od filmových publikácií, cez DVD až po blu-ray nosiče.

V zľave budú aj nové blu-ray tituly z edičného oddelenia SFÚ. Budú to napríklad filmy 322 (1969) Dušana Hanáka, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, Sedím na konári a je mi dobre (1989) Juraja Jakubiska, Kangchenjunga (1981) Jána Piroha či Emília (2023) Martina Šulíka.

Vo zvýhodnenej cene sa bude predávať napríklad aj monografia Človek na okraAI – Postantropocén Viery Čákanyovej od Jany Dudkovej či kolektívna reprezentatívna prehľadová publikácia Estetika filmu.

Viaceré ďalšie produkty budú v zľave až do 50 percent. V ponuke bude aj nástenný filmový kalendár SFÚ venovaný Vladovi Müllerovi, ktorý vyšiel pri príležitosti hercových nedožitých 90. narodenín. Zľavnené nájdu čitatelia až do 4. januára 2026 v kamennej predajni aj v e-shope Klapka.sk.

Počas vianočného obdobia bude Kino Lumière zatvorené od 20. do 25. decembra a od 31. decembra 2025 do 1. januára 2026. Predajňa Klapka.sk bude zatvorená v dňoch od 22. decembra 2025 do 7. januára 2026.

Viac informácií o filme Satanské tango nájdete TU.

Viac informácií o publikácii Estetika filmu nájdete v e-shope Klapka.sk.

https://sfu.sk/eshop/knihy/estetika-filmu

Záber z filmu Satanské tango režiséra Bélu Tarra. Foto: Luxbox Films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články