Vyšla Estetika filmu – kniha pre filmových nadšencov

Písmo: A- | A+

Atraktívna prehľadová publikácia pozýva čitateľov, aby ju nielen čítali, ale aj dopĺňali pre ďalšie vydanie.

Záujemcovia o pohyblivé obrazy a audiovizuálne médiá môžu mať radosť. Na knižný trh sa dostala významná publikácia Estetika filmu. Kniha štyroch významných súčasných francúzskych teoretikov je u nás prvou svojho druhu. Prezentácia knihy sa uskutoční v Kine Lumière pred exkluzívnou projekciou filmu Satanské tango (1994) režiséra Bélu Tarra v sobotu 13. decembra o 11.00.

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách a svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Publikácia vyšla po prvýkrát v roku 1983, v ďalších vydaniach ju autori aktualizovali. V predhovore k štvrtému revidovanému a rozšírenému vydaniu knihy, ktoré v preklade vychádza u nás, uvádzajú, že vo Francúzsku si našla cestu k vyše 50-tisíc čitateľom a úspech zaznamenala aj v medzinárodnom prostredí, keď bola preložená do trinástich jazykov.

Problémom kníh o dejinách kinematografie, ale aj o premenách jej štylistických či produkčných postupov je to, že dosť rýchlo starnú. Vidno to najmä dnes, keď sa vývoj technológií zrýchľuje a povaha elektronických médií sa prudko mení. Estetika filmu je unikátna v tom, že sa tento vývoj usiluje zohľadňovať: jej štyria autori sa k jej textu po istom čase vracajú nielen preto, aby ho aktualizovali, ale aj preto, aby sa pozreli, ako súčasný stav audiovízie premieňa aj náš dnešný pohľad na jej dejiny,“ hovorí vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Aktuálne vydanie, ktoré prichádza k slovenským čitateľom, obsahuje už aj kapitolu o rozmachu digitálnej éry.

Na Slovensku publikácia Estetika filmu vychádza po prvýkrát, z hľadiska svojho zamerania a rozsahu je u nás prvou svojho druhu. Podľa Márie Ferenčuhovej vydanie publikácie u nás má význam aj v tom, že „jej prekladom sa v domácom prostredí vytvára terminologický úzus, na ktorý sa môžu odvolávať odborníčky a odborníci na filmovú vedu, estetiku či dejiny umení“. Čitatelia a čitateľky v nej však nenájdu kritický pohľad na film, dejiny alebo teóriu filmu, ktorý by prezentoval názor autorov. „Naším zámerom totiž nebolo prezentovať naše myšlienky a pohľady, ale podať zrozumiteľný a čo najúplnejší prehľad toho, ako sa o kinematografii uvažovalo. Naša úloha teda spočívala najmä v tom, aby sme na jednej strane nezabudli na nič dôležité alebo len jednoducho zaujímavé, a na strane druhej, aby sme dali výsledku našej práce logickú a premyslene usporiadanú podobu,“ hovoria autori v úvode. Kniha pozostáva zo šiestich kapitol, ktoré podávajú prehľad kritických a teoretických prístupov a týkajú sa piatich oblastí: vnímania a formy, rozprávania, označovania, dispozitívu a diváka, umenia. Kniha zároveň obsahuje omnoho viac než len estetické úvahy.

Podľa autorov je publikácia predovšetkým učebnica. Pokúsili sa jej dať čo najviac pedagogický charakter, aby bola čo najúplnejšia a najaktuálnejšia. Na zreteli mali najmä študentstvo filmových odborov, či už na univerzitách alebo inde. Podľa Márie Ferenčuhovej ale „nejde o typickú učebnicu dejín filmu alebo filmového štýlu – skôr je to publikácia o premenách myslenia o filme a audiovízii. Popritom je veľmi slušným prehľadom dejín filmových teórií.“ Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi a čitateľke silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie. Kniha zároveň zohľadňuje skutočnosť, že každá prítomnosť ustupuje inej prítomnosti, čo jej autorov vedie k úvahám, že o päť, desať či viac rokov sa k nej opäť vrátia.

Estetika filmu je plná úvah o povahe fotografického, filmového či animovaného (počítačom generovaného) obrazu. V ére nástupu AI a jej prenikania do audiovizuálneho priemyslu priam pozýva čitateľky a čitateľov, aby po jej dočítaní samy a sami premýšľali, ako by doplnili jej prípadné piate vydanie. Tým je podnetná nielen pre odbornú verejnosť, ale môže byť atraktívna pre všetkých nadšencov pohyblivého obrazu a audiovizuálnych médií,“ uzatvára Ferenčuhová.

Publikácia Estetika filmu vyšla na 390 stranách, jej súčasťou je register mien, názvov a pojmov. Vydal ju Slovenský filmový ústav (SFÚ), jej vydanie finančne podporili Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zakúpiť si ju je možné za 29,90 eur v predajni a v e-shope SFÚ Klapka.sk, v Kine Lumière a vo vybraných kníhkupectvách.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články