Vyšla Estetika filmu – kniha pre filmových nadšencov

Písmo: A- | A+

Atraktívna prehľadová publikácia pozýva čitateľov, aby ju nielen čítali, ale aj dopĺňali pre ďalšie vydanie.

Záujemcovia o pohyblivé obrazy a audiovizuálne médiá môžu mať radosť. Na knižný trh sa dostala významná publikácia Estetika filmu. Kniha štyroch významných súčasných francúzskych teoretikov je u nás prvou svojho druhu. Prezentácia knihy sa uskutoční v Kine Lumière pred exkluzívnou projekciou filmu Satanské tango (1994) režiséra Bélu Tarra v sobotu 13. decembra o 11.00.

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách a svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Publikácia vyšla po prvýkrát v roku 1983, v ďalších vydaniach ju autori aktualizovali. V predhovore k štvrtému revidovanému a rozšírenému vydaniu knihy, ktoré v preklade vychádza u nás, uvádzajú, že vo Francúzsku si našla cestu k vyše 50-tisíc čitateľom a úspech zaznamenala aj v medzinárodnom prostredí, keď bola preložená do trinástich jazykov.

Problémom kníh o dejinách kinematografie, ale aj o premenách jej štylistických či produkčných postupov je to, že dosť rýchlo starnú. Vidno to najmä dnes, keď sa vývoj technológií zrýchľuje a povaha elektronických médií sa prudko mení. Estetika filmu je unikátna v tom, že sa tento vývoj usiluje zohľadňovať: jej štyria autori sa k jej textu po istom čase vracajú nielen preto, aby ho aktualizovali, ale aj preto, aby sa pozreli, ako súčasný stav audiovízie premieňa aj náš dnešný pohľad na jej dejiny,“ hovorí vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Aktuálne vydanie, ktoré prichádza k slovenským čitateľom, obsahuje už aj kapitolu o rozmachu digitálnej éry.

Na Slovensku publikácia Estetika filmu vychádza po prvýkrát, z hľadiska svojho zamerania a rozsahu je u nás prvou svojho druhu. Podľa Márie Ferenčuhovej vydanie publikácie u nás má význam aj v tom, že „jej prekladom sa v domácom prostredí vytvára terminologický úzus, na ktorý sa môžu odvolávať odborníčky a odborníci na filmovú vedu, estetiku či dejiny umení“. Čitatelia a čitateľky v nej však nenájdu kritický pohľad na film, dejiny alebo teóriu filmu, ktorý by prezentoval názor autorov. „Naším zámerom totiž nebolo prezentovať naše myšlienky a pohľady, ale podať zrozumiteľný a čo najúplnejší prehľad toho, ako sa o kinematografii uvažovalo. Naša úloha teda spočívala najmä v tom, aby sme na jednej strane nezabudli na nič dôležité alebo len jednoducho zaujímavé, a na strane druhej, aby sme dali výsledku našej práce logickú a premyslene usporiadanú podobu,“ hovoria autori v úvode. Kniha pozostáva zo šiestich kapitol, ktoré podávajú prehľad kritických a teoretických prístupov a týkajú sa piatich oblastí: vnímania a formy, rozprávania, označovania, dispozitívu a diváka, umenia. Kniha zároveň obsahuje omnoho viac než len estetické úvahy.

Podľa autorov je publikácia predovšetkým učebnica. Pokúsili sa jej dať čo najviac pedagogický charakter, aby bola čo najúplnejšia a najaktuálnejšia. Na zreteli mali najmä študentstvo filmových odborov, či už na univerzitách alebo inde. Podľa Márie Ferenčuhovej ale „nejde o typickú učebnicu dejín filmu alebo filmového štýlu – skôr je to publikácia o premenách myslenia o filme a audiovízii. Popritom je veľmi slušným prehľadom dejín filmových teórií.“ Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi a čitateľke silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie. Kniha zároveň zohľadňuje skutočnosť, že každá prítomnosť ustupuje inej prítomnosti, čo jej autorov vedie k úvahám, že o päť, desať či viac rokov sa k nej opäť vrátia.

Estetika filmu je plná úvah o povahe fotografického, filmového či animovaného (počítačom generovaného) obrazu. V ére nástupu AI a jej prenikania do audiovizuálneho priemyslu priam pozýva čitateľky a čitateľov, aby po jej dočítaní samy a sami premýšľali, ako by doplnili jej prípadné piate vydanie. Tým je podnetná nielen pre odbornú verejnosť, ale môže byť atraktívna pre všetkých nadšencov pohyblivého obrazu a audiovizuálnych médií,“ uzatvára Ferenčuhová.

Publikácia Estetika filmu vyšla na 390 stranách, jej súčasťou je register mien, názvov a pojmov. Vydal ju Slovenský filmový ústav (SFÚ), jej vydanie finančne podporili Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zakúpiť si ju je možné za 29,90 eur v predajni a v e-shope SFÚ Klapka.sk, v Kine Lumière a vo vybraných kníhkupectvách.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Zobraziť všetky články