Vyšla Estetika filmu – kniha pre filmových nadšencov

Písmo: A- | A+

Atraktívna prehľadová publikácia pozýva čitateľov, aby ju nielen čítali, ale aj dopĺňali pre ďalšie vydanie.

Záujemcovia o pohyblivé obrazy a audiovizuálne médiá môžu mať radosť. Na knižný trh sa dostala významná publikácia Estetika filmu. Kniha štyroch významných súčasných francúzskych teoretikov je u nás prvou svojho druhu. Prezentácia knihy sa uskutoční v Kine Lumière pred exkluzívnou projekciou filmu Satanské tango (1994) režiséra Bélu Tarra v sobotu 13. decembra o 11.00.

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách a svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Publikácia vyšla po prvýkrát v roku 1983, v ďalších vydaniach ju autori aktualizovali. V predhovore k štvrtému revidovanému a rozšírenému vydaniu knihy, ktoré v preklade vychádza u nás, uvádzajú, že vo Francúzsku si našla cestu k vyše 50-tisíc čitateľom a úspech zaznamenala aj v medzinárodnom prostredí, keď bola preložená do trinástich jazykov.

Problémom kníh o dejinách kinematografie, ale aj o premenách jej štylistických či produkčných postupov je to, že dosť rýchlo starnú. Vidno to najmä dnes, keď sa vývoj technológií zrýchľuje a povaha elektronických médií sa prudko mení. Estetika filmu je unikátna v tom, že sa tento vývoj usiluje zohľadňovať: jej štyria autori sa k jej textu po istom čase vracajú nielen preto, aby ho aktualizovali, ale aj preto, aby sa pozreli, ako súčasný stav audiovízie premieňa aj náš dnešný pohľad na jej dejiny,“ hovorí vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Aktuálne vydanie, ktoré prichádza k slovenským čitateľom, obsahuje už aj kapitolu o rozmachu digitálnej éry.

Na Slovensku publikácia Estetika filmu vychádza po prvýkrát, z hľadiska svojho zamerania a rozsahu je u nás prvou svojho druhu. Podľa Márie Ferenčuhovej vydanie publikácie u nás má význam aj v tom, že „jej prekladom sa v domácom prostredí vytvára terminologický úzus, na ktorý sa môžu odvolávať odborníčky a odborníci na filmovú vedu, estetiku či dejiny umení“. Čitatelia a čitateľky v nej však nenájdu kritický pohľad na film, dejiny alebo teóriu filmu, ktorý by prezentoval názor autorov. „Naším zámerom totiž nebolo prezentovať naše myšlienky a pohľady, ale podať zrozumiteľný a čo najúplnejší prehľad toho, ako sa o kinematografii uvažovalo. Naša úloha teda spočívala najmä v tom, aby sme na jednej strane nezabudli na nič dôležité alebo len jednoducho zaujímavé, a na strane druhej, aby sme dali výsledku našej práce logickú a premyslene usporiadanú podobu,“ hovoria autori v úvode. Kniha pozostáva zo šiestich kapitol, ktoré podávajú prehľad kritických a teoretických prístupov a týkajú sa piatich oblastí: vnímania a formy, rozprávania, označovania, dispozitívu a diváka, umenia. Kniha zároveň obsahuje omnoho viac než len estetické úvahy.

Podľa autorov je publikácia predovšetkým učebnica. Pokúsili sa jej dať čo najviac pedagogický charakter, aby bola čo najúplnejšia a najaktuálnejšia. Na zreteli mali najmä študentstvo filmových odborov, či už na univerzitách alebo inde. Podľa Márie Ferenčuhovej ale „nejde o typickú učebnicu dejín filmu alebo filmového štýlu – skôr je to publikácia o premenách myslenia o filme a audiovízii. Popritom je veľmi slušným prehľadom dejín filmových teórií.“ Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi a čitateľke silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie. Kniha zároveň zohľadňuje skutočnosť, že každá prítomnosť ustupuje inej prítomnosti, čo jej autorov vedie k úvahám, že o päť, desať či viac rokov sa k nej opäť vrátia.

Estetika filmu je plná úvah o povahe fotografického, filmového či animovaného (počítačom generovaného) obrazu. V ére nástupu AI a jej prenikania do audiovizuálneho priemyslu priam pozýva čitateľky a čitateľov, aby po jej dočítaní samy a sami premýšľali, ako by doplnili jej prípadné piate vydanie. Tým je podnetná nielen pre odbornú verejnosť, ale môže byť atraktívna pre všetkých nadšencov pohyblivého obrazu a audiovizuálnych médií,“ uzatvára Ferenčuhová.

Publikácia Estetika filmu vyšla na 390 stranách, jej súčasťou je register mien, názvov a pojmov. Vydal ju Slovenský filmový ústav (SFÚ), jej vydanie finančne podporili Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zakúpiť si ju je možné za 29,90 eur v predajni a v e-shope SFÚ Klapka.sk, v Kine Lumière a vo vybraných kníhkupectvách.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
Zobraziť všetky články