Vyšla Estetika filmu – kniha pre filmových nadšencov

Písmo: A- | A+

Atraktívna prehľadová publikácia pozýva čitateľov, aby ju nielen čítali, ale aj dopĺňali pre ďalšie vydanie.

Záujemcovia o pohyblivé obrazy a audiovizuálne médiá môžu mať radosť. Na knižný trh sa dostala významná publikácia Estetika filmu. Kniha štyroch významných súčasných francúzskych teoretikov je u nás prvou svojho druhu. Prezentácia knihy sa uskutoční v Kine Lumière pred exkluzívnou projekciou filmu Satanské tango (1994) režiséra Bélu Tarra v sobotu 13. decembra o 11.00.

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách a svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Publikácia vyšla po prvýkrát v roku 1983, v ďalších vydaniach ju autori aktualizovali. V predhovore k štvrtému revidovanému a rozšírenému vydaniu knihy, ktoré v preklade vychádza u nás, uvádzajú, že vo Francúzsku si našla cestu k vyše 50-tisíc čitateľom a úspech zaznamenala aj v medzinárodnom prostredí, keď bola preložená do trinástich jazykov.

„Problémom kníh o dejinách kinematografie, ale aj o premenách jej štylistických či produkčných postupov je to, že dosť rýchlo starnú. Vidno to najmä dnes, keď sa vývoj technológií zrýchľuje a povaha elektronických médií sa prudko mení. Estetika filmu je unikátna v tom, že sa tento vývoj usiluje zohľadňovať: jej štyria autori sa k jej textu po istom čase vracajú nielen preto, aby ho aktualizovali, ale aj preto, aby sa pozreli, ako súčasný stav audiovízie premieňa aj náš dnešný pohľad na jej dejiny,“ hovorí vedecká redaktorka publikácie a filmová teoretička Mária Ferenčuhová z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Aktuálne vydanie, ktoré prichádza k slovenským čitateľom, obsahuje už aj kapitolu o rozmachu digitálnej éry.

Na Slovensku publikácia Estetika filmu vychádza po prvýkrát, z hľadiska svojho zamerania a rozsahu je u nás prvou svojho druhu. Podľa Márie Ferenčuhovej vydanie publikácie u nás má význam aj v tom, že „jej prekladom sa v domácom prostredí vytvára terminologický úzus, na ktorý sa môžu odvolávať odborníčky a odborníci na filmovú vedu, estetiku či dejiny umení“. Čitatelia a čitateľky v nej však nenájdu kritický pohľad na film, dejiny alebo teóriu filmu, ktorý by prezentoval názor autorov. „Naším zámerom totiž nebolo prezentovať naše myšlienky a pohľady, ale podať zrozumiteľný a čo najúplnejší prehľad toho, ako sa o kinematografii uvažovalo. Naša úloha teda spočívala najmä v tom, aby sme na jednej strane nezabudli na nič dôležité alebo len jednoducho zaujímavé, a na strane druhej, aby sme dali výsledku našej práce logickú a premyslene usporiadanú podobu,“ hovoria autori v úvode. Kniha pozostáva zo šiestich kapitol, ktoré podávajú prehľad kritických a teoretických prístupov a týkajú sa piatich oblastí: vnímania a formy, rozprávania, označovania, dispozitívu a diváka, umenia. Kniha zároveň obsahuje omnoho viac než len estetické úvahy.

Podľa autorov je publikácia predovšetkým učebnica. Pokúsili sa jej dať čo najviac pedagogický charakter, aby bola čo najúplnejšia a najaktuálnejšia. Na zreteli mali najmä študentstvo filmových odborov, či už na univerzitách alebo inde. Podľa Márie Ferenčuhovej ale „nejde o typickú učebnicu dejín filmu alebo filmového štýlu – skôr je to publikácia o premenách myslenia o filme a audiovízii. Popritom je veľmi slušným prehľadom dejín filmových teórií.“ Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi a čitateľke silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie. Kniha zároveň zohľadňuje skutočnosť, že každá prítomnosť ustupuje inej prítomnosti, čo jej autorov vedie k úvahám, že o päť, desať či viac rokov sa k nej opäť vrátia.

„Estetika filmu je plná úvah o povahe fotografického, filmového či animovaného (počítačom generovaného) obrazu. V ére nástupu AI a jej prenikania do audiovizuálneho priemyslu priam pozýva čitateľky a čitateľov, aby po jej dočítaní samy a sami premýšľali, ako by doplnili jej prípadné piate vydanie. Tým je podnetná nielen pre odbornú verejnosť, ale môže byť atraktívna pre všetkých nadšencov pohyblivého obrazu a audiovizuálnych médií,“ uzatvára Ferenčuhová.

Publikácia Estetika filmu vyšla na 390 stranách, jej súčasťou je register mien, názvov a pojmov. Vydal ju Slovenský filmový ústav (SFÚ), jej vydanie finančne podporili Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Zakúpiť si ju je možné za 29,90 eur v predajni a v e-shope SFÚ Klapka.sk, v Kine Lumière a vo vybraných kníhkupectvách.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Wirbel Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm

Wirbel – film o krajine, ktorá zhltla tajomstvo

Mysteriózna česko-slovenská dráma Wirbel je celovečerným debutom režiséra Tomáša Hubáčka. V príbehu o sile krajiny, ktorý sa odohráva v českom pohraničí, sa predstavia David Švehlík, Judit Pecháček, Martin Finger či Milan Mikulčík. Film mal svetovú premiéru na IFF Art Film v Košiciach a od 9. novembra prichádza do slovenských kín. „Na začiatku pre mňa boli knihy Václava Cílka alebo Pavla Hájka, vďaka nim som objavil, že na krajinu sa môžeme pozerať inými očami. Dosť som sa zaujímal o fenomén liečenia krajiny alebo geomantiu, veľkou inšpiráciou boli tiež naše barokové komponované krajiny a tzv. ley-línie, teda záhadné priamky spájajúce staré posvätné miesta alebo výskumy venujúce sa našim dochovaným menhirom, ako je Kamenný pastýř pri Klobukoch alebo Kounovské kamenné řady,“ vysvetľuje genézu námetu režisér a scenárista Tomáš Hubáček. „Zdalo sa mi fascinujúce, že ľudia, ktorí do krajiny postavili menhir alebo sochu svätého, vnímali toto miesto ako svoj domov, ako niečo posvätné, inak by to predsa nerobili. To znamená, že mali voči krajine zodpovednosť presahujúcu dĺžku ich života. Presne tento prístup je nutný, pokiaľ ako ľudstvo nechceme vyhynúť. Dnes totiž často vidíme opačný prístup – krajina je proste zdroj surovín a po nás potopa,“ pokračuje Hubáček. Wirbel je podľa neho o krajine a tajomstve, ktoré z nej vyžaruje. A tiež o tom, ako sme...
Zobraziť všetky články