Cineama sa presúva do Kremnice.

Za voľnočasovou filmovou tvorbou. Cineama sa presúva do Kremnice

Písmo: A- | A+

Tridsiatydruhý ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama sa uskutoční od 6. do 8. 9. v kultúrnom centre Akropola v Kremnici, kam sa presunie po štyroch rokoch v Bardejove.

„Sťahovanie z dejiska, kde festivalu nič nechýbalo môže pôsobiť kontraintuitívne. V Bardejovských Kúpeľoch sme strávili nezabudnuteľné roky. S veľkorysým priestorom Kina Žriedlo a skvelým mladým tímom Hornošariššského osvetového strediska sa nám lúčilo ťažko. Ale putovnosť celoštátnych kôl väčšiny z postupových súťaží, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum, je zámerná. Dáva príležitosť novým spoluorganizujúcim subjektom z celého Slovenska zapojiť sa do príprav našich najväčších podujatí a pre súťaž samotnú to môže priniesť zvýšenie záujmu v nových regiónoch a komunitách. Pre nás ako dramaturgický tím je nové dejisko príjemnou výzvou, nedovolí nám ustrnúť pri overených trikoch,“ hovorí dramaturg Cineamy Pavel Smejkal.

Akropola Kremnica, ktorá je centrum kultúrneho života v meste, poskytne festivalu svoje zázemie. Hneď za kinom sa nachádza Zechenterova záhrada, ktorá spolu s neďalekým Mestským kultúrnym strediskom vytvorí súčasť festivalovej mapy. „Cineama rastie aj v merateľných číslach. Z rekordného počtu 424 prihlásených filmov tento rok prešlo sitom regionálnych a krajských kôl 105 ocenených. Predvýberová komisia z nich zostavila súťažný festivalový program, v ktorom sa predstaví 71 najlepších krátkych filmov autoriek a autorov od detského až po seniorský vek. Všimli sme si výrazné zastúpenie sebavedomých experimentálnych filmov od mladých autoriek, niekoľko ambicióznych dlhších hraných projektov od komédie po psychologickú drámu i tradične skvelé animované filmy z umeleckých stredných škôl,“ píšu v úvode tohtoročného festivalového katalógu Debora Pastirčáková a Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. To je hlavným partnerom a odborným garantom festivalu.  

V porote pre I. a II. vekovú kategóriu sa tento rok stretnú výtvarníčka a animátorka Kriss Saganová, učiteľ výtvarnej výchovy a metodik filmovo-vzdelávacieho projektu kina Aero s názvom AeroŠkola František Topinka a Barbara Vojtašáková, absolventka dokumentárnej réžie na FTF VŠMU, ktorá pracuje v Trnavskom osvetovom stredisku. V porote pre vyššiu vekovú kategóriu je tento rok zvukárka a zvuková dizajnérka Denisa Uherová, šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby vo verejnoprávnej televízii a výkonný riaditeľ 4 živlov Ondrej Starinský, spolu s dokumentaristom a režisérom rozhlasových hier Adamom Hanuljakom. Okrem ôsmich súťažných blokov si publikum v Kremnici môže pozrieť aj výber z filmov vzdelávacieho projektu My Street Films 2023, pásmo animovaných filmov Fest Anča Kids, alebo film Kameraman (r. Edward Sedgwick), v ktorom Buster Keaton ako pouličný newyorský portrétny fotograf opúšťa svoju starú prácu a stáva sa reportážnym kameramanom.

Sprievodný a vzdelávací program festivalu je tento rok zameraný na zvukovú zložku audiovizuálnych diel a na vzťah medzi zvukom a obrazom. Súčasťou programu je napríklad posluchová prechádzka Kremnicou a prednáška o terénnom nahrávaní a akustickej ekológii s muzikológom Tomášom Šnekyříkom, Silent Disco v Zechenterovej záhrade, workshop pod vedením filmového zvukára Michala Džadoňa, ktorý sa ponorí do tvorby ruchov a zvukových efektov. Workshop vizuálnej umelkyne Michaely Močáryovej predstaví základy VJingu v programe Resolume Arena. Zvuková dizajnérka a porotkyňa tohtoročnej Cineamy Denisa Uherová bude prednášať o nahrávaní a zvukovej postprodukcii pre film. Cieľom dramaturgie je podnietiť premýšľanie o rôznych umeleckých a psychologických aspektoch spojených so sluchovým vnímaním. Tento rok sa však festival nebude obmedzovať len na filmový kontext, ale presiahne aj do iných médií, ako je experimentálna hudba, terénne nahrávky alebo VJing.

Aktuálne informácie ohľadom festivalu nájdete na facebookovom evente podujatia. Hlavným organizátorom je Pohronské osvetové stredisko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a spoluorganizátorom je Akropola Kremnica.

Autor:

Cineama sa presúva do Kremnice. FOTO: Jakub Brehuv

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články