Cineama sa presúva do Kremnice.

Za voľnočasovou filmovou tvorbou. Cineama sa presúva do Kremnice

Písmo: A- | A+

Tridsiatydruhý ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama sa uskutoční od 6. do 8. 9. v kultúrnom centre Akropola v Kremnici, kam sa presunie po štyroch rokoch v Bardejove.

Sťahovanie z dejiska, kde festivalu nič nechýbalo môže pôsobiť kontraintuitívne. V Bardejovských Kúpeľoch sme strávili nezabudnuteľné roky. S veľkorysým priestorom Kina Žriedlo a skvelým mladým tímom Hornošariššského osvetového strediska sa nám lúčilo ťažko. Ale putovnosť celoštátnych kôl väčšiny z postupových súťaží, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum, je zámerná. Dáva príležitosť novým spoluorganizujúcim subjektom z celého Slovenska zapojiť sa do príprav našich najväčších podujatí a pre súťaž samotnú to môže priniesť zvýšenie záujmu v nových regiónoch a komunitách. Pre nás ako dramaturgický tím je nové dejisko príjemnou výzvou, nedovolí nám ustrnúť pri overených trikoch,“ hovorí dramaturg Cineamy Pavel Smejkal.

Akropola Kremnica, ktorá je centrum kultúrneho života v meste, poskytne festivalu svoje zázemie. Hneď za kinom sa nachádza Zechenterova záhrada, ktorá spolu s neďalekým Mestským kultúrnym strediskom vytvorí súčasť festivalovej mapy. „Cineama rastie aj v merateľných číslach. Z rekordného počtu 424 prihlásených filmov tento rok prešlo sitom regionálnych a krajských kôl 105 ocenených. Predvýberová komisia z nich zostavila súťažný festivalový program, v ktorom sa predstaví 71 najlepších krátkych filmov autoriek a autorov od detského až po seniorský vek. Všimli sme si výrazné zastúpenie sebavedomých experimentálnych filmov od mladých autoriek, niekoľko ambicióznych dlhších hraných projektov od komédie po psychologickú drámu i tradične skvelé animované filmy z umeleckých stredných škôl,“ píšu v úvode tohtoročného festivalového katalógu Debora Pastirčáková a Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. To je hlavným partnerom a odborným garantom festivalu.  

V porote pre I. a II. vekovú kategóriu sa tento rok stretnú výtvarníčka a animátorka Kriss Saganová, učiteľ výtvarnej výchovy a metodik filmovo-vzdelávacieho projektu kina Aero s názvom AeroŠkola František Topinka a Barbara Vojtašáková, absolventka dokumentárnej réžie na FTF VŠMU, ktorá pracuje v Trnavskom osvetovom stredisku. V porote pre vyššiu vekovú kategóriu je tento rok zvukárka a zvuková dizajnérka Denisa Uherová, šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby vo verejnoprávnej televízii a výkonný riaditeľ 4 živlov Ondrej Starinský, spolu s dokumentaristom a režisérom rozhlasových hier Adamom Hanuljakom. Okrem ôsmich súťažných blokov si publikum v Kremnici môže pozrieť aj výber z filmov vzdelávacieho projektu My Street Films 2023, pásmo animovaných filmov Fest Anča Kids, alebo film Kameraman (r. Edward Sedgwick), v ktorom Buster Keaton ako pouličný newyorský portrétny fotograf opúšťa svoju starú prácu a stáva sa reportážnym kameramanom.

Sprievodný a vzdelávací program festivalu je tento rok zameraný na zvukovú zložku audiovizuálnych diel a na vzťah medzi zvukom a obrazom. Súčasťou programu je napríklad posluchová prechádzka Kremnicou a prednáška o terénnom nahrávaní a akustickej ekológii s muzikológom Tomášom Šnekyříkom, Silent Disco v Zechenterovej záhrade, workshop pod vedením filmového zvukára Michala Džadoňa, ktorý sa ponorí do tvorby ruchov a zvukových efektov. Workshop vizuálnej umelkyne Michaely Močáryovej predstaví základy VJingu v programe Resolume Arena. Zvuková dizajnérka a porotkyňa tohtoročnej Cineamy Denisa Uherová bude prednášať o nahrávaní a zvukovej postprodukcii pre film. Cieľom dramaturgie je podnietiť premýšľanie o rôznych umeleckých a psychologických aspektoch spojených so sluchovým vnímaním. Tento rok sa však festival nebude obmedzovať len na filmový kontext, ale presiahne aj do iných médií, ako je experimentálna hudba, terénne nahrávky alebo VJing.

Aktuálne informácie ohľadom festivalu nájdete na facebookovom evente podujatia. Hlavným organizátorom je Pohronské osvetové stredisko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a spoluorganizátorom je Akropola Kremnica.

Autor:

Cineama sa presúva do Kremnice. FOTO: Jakub Brehuv

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články