Cineama sa presúva do Kremnice.

Za voľnočasovou filmovou tvorbou. Cineama sa presúva do Kremnice

Písmo: A- | A+

Tridsiatydruhý ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama sa uskutoční od 6. do 8. 9. v kultúrnom centre Akropola v Kremnici, kam sa presunie po štyroch rokoch v Bardejove.

Sťahovanie z dejiska, kde festivalu nič nechýbalo môže pôsobiť kontraintuitívne. V Bardejovských Kúpeľoch sme strávili nezabudnuteľné roky. S veľkorysým priestorom Kina Žriedlo a skvelým mladým tímom Hornošariššského osvetového strediska sa nám lúčilo ťažko. Ale putovnosť celoštátnych kôl väčšiny z postupových súťaží, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum, je zámerná. Dáva príležitosť novým spoluorganizujúcim subjektom z celého Slovenska zapojiť sa do príprav našich najväčších podujatí a pre súťaž samotnú to môže priniesť zvýšenie záujmu v nových regiónoch a komunitách. Pre nás ako dramaturgický tím je nové dejisko príjemnou výzvou, nedovolí nám ustrnúť pri overených trikoch,“ hovorí dramaturg Cineamy Pavel Smejkal.

Akropola Kremnica, ktorá je centrum kultúrneho života v meste, poskytne festivalu svoje zázemie. Hneď za kinom sa nachádza Zechenterova záhrada, ktorá spolu s neďalekým Mestským kultúrnym strediskom vytvorí súčasť festivalovej mapy. „Cineama rastie aj v merateľných číslach. Z rekordného počtu 424 prihlásených filmov tento rok prešlo sitom regionálnych a krajských kôl 105 ocenených. Predvýberová komisia z nich zostavila súťažný festivalový program, v ktorom sa predstaví 71 najlepších krátkych filmov autoriek a autorov od detského až po seniorský vek. Všimli sme si výrazné zastúpenie sebavedomých experimentálnych filmov od mladých autoriek, niekoľko ambicióznych dlhších hraných projektov od komédie po psychologickú drámu i tradične skvelé animované filmy z umeleckých stredných škôl,“ píšu v úvode tohtoročného festivalového katalógu Debora Pastirčáková a Pavel Smejkal z Národného osvetového centra. To je hlavným partnerom a odborným garantom festivalu.  

V porote pre I. a II. vekovú kategóriu sa tento rok stretnú výtvarníčka a animátorka Kriss Saganová, učiteľ výtvarnej výchovy a metodik filmovo-vzdelávacieho projektu kina Aero s názvom AeroŠkola František Topinka a Barbara Vojtašáková, absolventka dokumentárnej réžie na FTF VŠMU, ktorá pracuje v Trnavskom osvetovom stredisku. V porote pre vyššiu vekovú kategóriu je tento rok zvukárka a zvuková dizajnérka Denisa Uherová, šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby vo verejnoprávnej televízii a výkonný riaditeľ 4 živlov Ondrej Starinský, spolu s dokumentaristom a režisérom rozhlasových hier Adamom Hanuljakom. Okrem ôsmich súťažných blokov si publikum v Kremnici môže pozrieť aj výber z filmov vzdelávacieho projektu My Street Films 2023, pásmo animovaných filmov Fest Anča Kids, alebo film Kameraman (r. Edward Sedgwick), v ktorom Buster Keaton ako pouličný newyorský portrétny fotograf opúšťa svoju starú prácu a stáva sa reportážnym kameramanom.

Sprievodný a vzdelávací program festivalu je tento rok zameraný na zvukovú zložku audiovizuálnych diel a na vzťah medzi zvukom a obrazom. Súčasťou programu je napríklad posluchová prechádzka Kremnicou a prednáška o terénnom nahrávaní a akustickej ekológii s muzikológom Tomášom Šnekyříkom, Silent Disco v Zechenterovej záhrade, workshop pod vedením filmového zvukára Michala Džadoňa, ktorý sa ponorí do tvorby ruchov a zvukových efektov. Workshop vizuálnej umelkyne Michaely Močáryovej predstaví základy VJingu v programe Resolume Arena. Zvuková dizajnérka a porotkyňa tohtoročnej Cineamy Denisa Uherová bude prednášať o nahrávaní a zvukovej postprodukcii pre film. Cieľom dramaturgie je podnietiť premýšľanie o rôznych umeleckých a psychologických aspektoch spojených so sluchovým vnímaním. Tento rok sa však festival nebude obmedzovať len na filmový kontext, ale presiahne aj do iných médií, ako je experimentálna hudba, terénne nahrávky alebo VJing.

Aktuálne informácie ohľadom festivalu nájdete na facebookovom evente podujatia. Hlavným organizátorom je Pohronské osvetové stredisko s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a spoluorganizátorom je Akropola Kremnica.

Autor:

Cineama sa presúva do Kremnice. FOTO: Jakub Brehuv

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články