Záber z filmu Architektúra ČSSR 68-89. FOTO: Aerofilms

Búranie architektúry je ako rozfúkanie mandaly. Krása je zrazu fuč 

Písmo: A- | A+

Dokument podľa námetu rapera Vladimira 518 sa zaoberá krásou a úrovňou ochrany predrevolučnej architektúry.

Keď sa staval bratislavský Most SNP, bola to obrovská udalosť. Moderný symbol vtedajšej československej architektúry dal mestu cveng metropoly, stal sa jeho dominantou, prepojil Petržalku s historickým centrom, predurčil jednu zo zásadných tepien budúcnosti a v názve niesol mierové posolstvo. 

Všetko pôsobilo úžasne, až na detail, že za obeť tejto výstavbe koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia – a po vpáde sovietskych vojsk – padla časť starej Bratislavy vrátane židovskej synagógy. Dodnes sa obhajuje myšlienka, že v prípade tejto demolácie nešlo o hodnotnú architektúru, ktorú by sa oplatilo zachovať. 

V každom prípade si Most SNP vyslúžil prívlastok kontroverznej stavby a jedným dychom sa stal najvýznamnejšou stavbou minulého storočia. 

Aj takéto dejiny formujú Slovensko. Povie nám o tom viac dokument Architektúra ČSSR 58 – 89, ktorý práve prichádza do našich kín. 

Večnosť proti pominuteľnosti

Búranie architektúry je čosi ako rozfúkavanie mandaly, povedal na jednej zo svojich prednášok známy český raper, grafik, ilustrátor a popularizátor myšlienky dobrej architektúry Vladimir 518. 

Odvážnym tvrdením dlhodobo otvára širokú diskusiu o večnosti a pominuteľnosti toho, čo na našom území zanecháva umenie architektúry. 

Vďaka jeho intenzívnej práci pri jej objavovaní vznikla v roku 2022 kniha Architektura 58–89, najrozsiahlejšia publikácia o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre v Československu. 

Vzápätí sme mohli vidieť aj rovnomenný osemdielny dokumentárny televízny cyklus, ktorého scenár v spolupráci so slovenskou architektkou Henrietou Moravčíkovou pripravil režisér Jan Zajíček. 

Ako sme vzdorovali

Vychádzajúc z množstva nazbieraného materiálu, tento profesionálny tandem sa v ďalšej fáze sústredil na prípravu filmu. 

Výsledkom je 126-minútová česko-slovenská koprodukcia v podobe celovečerného dokumentu prinášajúceho v obrazoch, archívnych záberoch a rozhovoroch s osobnosťami pohľad na skutočný význam architektúry z obdobia od konca päťdesiatych do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Autormi filmovej hudby sú Ondřej Skala a Vladimír Godár. 

Film nevypovedá len o tom, čo sme na území vtedajšieho Československa fyzicky zbúrali a postavili, ale aj približuje, ako sme uvažovali o zmysle existencie, do akej miery naše plány a činy určovala temná doba totality, ako sme napriek všetkému chceli žiť a tvoriť, ako sme vzdorovali.

V kontexte umierajúcej práce

Celý projekt od knihy cez seriál až po vznik filmu trval deväť rokov. Tvorcovia vychádzali z presvedčenia, že téma predrevolučnej architektúry zažíva silné momenty a má všetky predpoklady biť sa o vlastnú identitu. „Ak bolo ťažké niektoré domy v minulosti postaviť, rovnako ťažká môže byť aj ich súčasná ochrana pred zbúraním,“ píšu tvorcovia v obhajobe projektu. 

Sú presvedčení, že ich respondenti majú čo povedať, veď produkty ich celoživotného úsilia preverujú ochotu súčasnej spoločnosti rozoznávať v stavebnej kultúre kvalitu. Predstavujú svoju architektúru v súvislostiach, ako výsledok umeleckého brutalizmu. Je brutálne krásna, ale aj brutálne opomínaná. 

V kontexte „umierajúcej“ práce dobových architektov, z ktorých viacerí ešte žijú a aktívne reflektujú súčasnú situáciu, sa skutočne odohráva živý spoločenský proces. Že je hodný zaznamenania, dokazujú tvorcovia aj v pouličných anketách realizovaných v Prahe a v Bratislave.

Záber z filmu Architektúra ČSSR 58-89. Svetlá v piešťanskom Dome umenia. FOTO: Aerofilms
Záber z filmu Architektúra ČSSR 58-89. Svetlá v piešťanskom Dome umenia. FOTO: Aerofilms

Každá kvapka sa počíta

Projekt citlivo sleduje rezonancie architektúry daného obdobia a jej dopad na dnešného človeka,“ vyjadrili sa pre AVF slovenskí koproducenti Peter Veverka a Maroš Hečko. Vstupom do projektu chceli pomôcť v pokračovaní verejného dialógu o zmysle zachovávania dobovej architektúry. 

Autor námetu a režisérova pravá ruka Vladimir 518 si myslí, že po rokoch sa v myslení naozaj podarilo niečo zmeniť. Vo svojich verejných výstupoch zdôrazňuje, že dobrú architektúru už dokážeme oceniť lepšie ako v minulosti. 

Bohato stačí, keď človek podpíše petíciu, keď príde na demonštráciu, keď si kúpi knihu, keď sa zúčastní na prednáške, keď napíše a zdieľa svoj pohľad. To všetko má zmysel, každá kvapka sa počíta. Pretože to všetko dohromady tvorí spoločenský prúd.

Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček, Česko/Slovensko 2024)

Celkový rozpočet filmu: 293 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 59 625 eur, koprodukčný vklad RTVS: 60 000 eur)

Distribučná premiéra: 21. 11. 2024

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Otec Milan Ondrík

Jubilejný Cinematik otvorí film Otec Terezy Nvotovej

Jubliejný 20. ročník MFF Cinematik otvorí tretí celovečerný film režisérky Terezy Nvotovej Otec. Snímka podľa skutočných udalostí vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Diváci v nej uvidia Milana Ondríka, Dominiku Morávkovú či Aňu Geislerovú. „Otca považujem za jeden z najdôležitejších filmov našej kinematografie za ostatných dvadsať rokov. Ide o jeden z vôbec najpôsobivejších titulov celej histórie Cinematiku. Kvalitným slovenským filmom pravidelne venujeme veľkú časť programu a veríme, že Cinematik v tom bude pokračovať aj naďalej," hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Film Otec premietnu za bohatej účasti tvorcov, hercov a herečiek. Festival sa začne už 10. septembra.  „Keď som film videl prvýkrát na skúšobnej projekcii začiatkom roka, bol som emočne mimoriadne zasiahnutý. Tereza Nvotová zvolila v našom prostredí náročné filmové spracovanie a docielila pocit, že príbeh prežijete s hlavným hrdinom. Všetky jej celovečerné hrané filmy posúvajú dopredu záujem o náš film v zahraničí, a to je skutočná prezentácia kultúry. S emóciami pracujem v rámci programového tímu celý rok, ale je len pár filmov, ktoré dokážu byť takto sugestívne a zároveň pravdivé,” dodáva Konečný. Sugestívnosť filmu s tragickou zápletkou umocňuje dôraz na dlhé intenzívne zábery, na ktoré si Tereza Nvotová (Svetlonoc, Špina) prizvala skúseného poľského kameramana Adama Suzina (Nepela). Aj s ich pomocou...
Šary Vary Dokonalá zhoda Pedro Pascal

Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary v Kine Lumière

Po minuloročnej premiére prehliadky Šary Vary s podtitulom oficiálne ozveny MFF Karlove Vary aj tento rok Kino Lumière ako jediné na Slovensku uvedie filmy z karlovarského festivalu. Ide o päť titulov zo súčasnej svetovej produkcie. Výber doplní slovenský film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Prehliadka Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary sa v Kine Lumière uskutoční v termíne od 21. do 23. júla. Oficiálne ozveny MFF Karlove Vary sa každoročne konajú vo vybraných kinách v Prahe a Brne. Kino Lumière je jediné slovenské kino, ktoré výber filmov z prehliadky Šary Vary uvádza, tento rok ich organizuje po druhýkrát. Vybrané filmy sú z nesúťažnej festivalovej sekcie Horizonty, ktorá ponúka najzaujímavejšie tituly aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie. Mnohé z nich sa už premietali na prestížnych svetových festivaloch. Prehliadka je tak príležitosťou pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť karlovarského festivalu. „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne päť výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie,“ hovorí Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Výber filmov doplní film Času je málo a voda stúpa Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Festival v Karlových Varoch ho uviedol v sekcii Návraty k prameňom pri príležitosti tohtoročného 30. výročia úmrtia Ursinyho.“...
Zobraziť všetky články