Keď sa staval bratislavský Most SNP, bola to obrovská udalosť. Moderný symbol vtedajšej československej architektúry dal mestu cveng metropoly, stal sa jeho dominantou, prepojil Petržalku s historickým centrom, predurčil jednu zo zásadných tepien budúcnosti a v názve niesol mierové posolstvo. 

Všetko pôsobilo úžasne, až na detail, že za obeť tejto výstavbe koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia – a po vpáde sovietskych vojsk – padla časť starej Bratislavy vrátane židovskej synagógy. Dodnes sa obhajuje myšlienka, že v prípade tejto demolácie nešlo o hodnotnú architektúru, ktorú by sa oplatilo zachovať. 

V každom prípade si Most SNP vyslúžil prívlastok kontroverznej stavby a jedným dychom sa stal najvýznamnejšou stavbou minulého storočia. 

Aj takéto dejiny formujú Slovensko. Povie nám o tom viac dokument Architektúra ČSSR 58 – 89, ktorý práve prichádza do našich kín. 

Večnosť proti pominuteľnosti

Búranie architektúry je čosi ako rozfúkavanie mandaly, povedal na jednej zo svojich prednášok známy český raper, grafik, ilustrátor a popularizátor myšlienky dobrej architektúry Vladimir 518. 

Odvážnym tvrdením dlhodobo otvára širokú diskusiu o večnosti a pominuteľnosti toho, čo na našom území zanecháva umenie architektúry. 

Vďaka jeho intenzívnej práci pri jej objavovaní vznikla v roku 2022 kniha Architektura 58–89, najrozsiahlejšia publikácia o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre v Československu. 

Vzápätí sme mohli vidieť aj rovnomenný osemdielny dokumentárny televízny cyklus, ktorého scenár v spolupráci so slovenskou architektkou Henrietou Moravčíkovou pripravil režisér Jan Zajíček. 

Ako sme vzdorovali

Vychádzajúc z množstva nazbieraného materiálu, tento profesionálny tandem sa v ďalšej fáze sústredil na prípravu filmu. 

Výsledkom je 126-minútová česko-slovenská koprodukcia v podobe celovečerného dokumentu prinášajúceho v obrazoch, archívnych záberoch a rozhovoroch s osobnosťami pohľad na skutočný význam architektúry z obdobia od konca päťdesiatych do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Autormi filmovej hudby sú Ondřej Skala a Vladimír Godár. 

Film nevypovedá len o tom, čo sme na území vtedajšieho Československa fyzicky zbúrali a postavili, ale aj približuje, ako sme uvažovali o zmysle existencie, do akej miery naše plány a činy určovala temná doba totality, ako sme napriek všetkému chceli žiť a tvoriť, ako sme vzdorovali.

V kontexte umierajúcej práce

Celý projekt od knihy cez seriál až po vznik filmu trval deväť rokov. Tvorcovia vychádzali z presvedčenia, že téma predrevolučnej architektúry zažíva silné momenty a má všetky predpoklady biť sa o vlastnú identitu. „Ak bolo ťažké niektoré domy v minulosti postaviť, rovnako ťažká môže byť aj ich súčasná ochrana pred zbúraním,“ píšu tvorcovia v obhajobe projektu. 

Sú presvedčení, že ich respondenti majú čo povedať, veď produkty ich celoživotného úsilia preverujú ochotu súčasnej spoločnosti rozoznávať v stavebnej kultúre kvalitu. Predstavujú svoju architektúru v súvislostiach, ako výsledok umeleckého brutalizmu. Je brutálne krásna, ale aj brutálne opomínaná. 

V kontexte „umierajúcej“ práce dobových architektov, z ktorých viacerí ešte žijú a aktívne reflektujú súčasnú situáciu, sa skutočne odohráva živý spoločenský proces. Že je hodný zaznamenania, dokazujú tvorcovia aj v pouličných anketách realizovaných v Prahe a v Bratislave.

Každá kvapka sa počíta

„Projekt citlivo sleduje rezonancie architektúry daného obdobia a jej dopad na dnešného človeka,“ vyjadrili sa pre AVF slovenskí koproducenti Peter Veverka a Maroš Hečko. Vstupom do projektu chceli pomôcť v pokračovaní verejného dialógu o zmysle zachovávania dobovej architektúry. 

Autor námetu a režisérova pravá ruka Vladimir 518 si myslí, že po rokoch sa v myslení naozaj podarilo niečo zmeniť. Vo svojich verejných výstupoch zdôrazňuje, že dobrú architektúru už dokážeme oceniť lepšie ako v minulosti. 

„Bohato stačí, keď človek podpíše petíciu, keď príde na demonštráciu, keď si kúpi knihu, keď sa zúčastní na prednáške, keď napíše a zdieľa svoj pohľad. To všetko má zmysel, každá kvapka sa počíta. Pretože to všetko dohromady tvorí spoločenský prúd.“