Dream Team Martin Polišenský a Petra Polnišová v komédii Dream Team. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

Skutočný paralympijský škandál zo Sydney 2000 inšpiroval scenáristu Petra Kolečka k napísaniu komédie Dream Team. Vznikla v slovensko-českej koprodukcii a nakrútil ju režisér Jonáš Karásek. Do distribúcie prichádza 1. januára 2026.

Prvotným hýbateľom deja v komédii Dream Team je basketbalový tréner Marek (Martin Hofmann), ktorý chce svojmu synovi s mentálnym postihnutím Šimonovi (Martin Polišenský) splniť sen. Šimon sníva o tom, že si raz zahrá basketbal za národný tím na paralympiáde. Marek však nevie zohnať dostatok hráčov do tímu. Jeho sused, neúspešný divadelný režisér Daniel (Jakub Prachař) však má riešenie. Čo tak zostaviť tím zo zdravých basketbalistov, ktorí budú postihnutie iba predstierať? Až po príchode na paralympiádu do Brazílie si Marek uvedomí, že splnenie sna synovi za každú cenu možno nedomyslel až do dôsledkov.

Na prvý pohľad je Dream Team veselým filmom o basketbale, v skutočnosti je hlavne o snahe otca splniť sen svojmu synovi, a keď to nejde inak, tak aj za cenu podvodu. Kde končí dobrý úmysel a začína podvádzanie? Ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená tými najlepšími úmyslami a veci sa začínajú čoraz viac zamotávať,“ hovorí režisér Jonáš Karásek. Na svojom konte má snímky ako Kandidát (2013) či Invalid (2023)

So scenáristom Petrom Kolečkom (MOST!, Okresný prebor) spolupracoval prvýkrát. „Petr je veľmi šikovný scenárista, popravde som podľa takto vtipne napísaného scenára film ešte nenakrúcal. Zároveň ho možno finálny výsledok prekvapí, pretože jeho humor je drsnejší, často cynický, vo výsledku ale je náš film, nebojím sa to povedať, až láskavý,“ povedal Karásek.

Neskončilo sa to len pri nápade

Kombináciu hrdinu s hendikepom a humoru si vyskúšal už vo filme Invalid. „Tu to ale bolo háklivejšie, pretože postihnutie bolo duševné. Vedeli sme, že aby to celé fungovalo, musí byť postihnutie vo filme skutočné a nesmieme ho len hrať. Toto rozhodnutie určite nezjednodušilo nakrúcanie, ale vo výsledku prinieslo veľa vtipných, spontánnych, hlavne uveriteľných situácií, ktoré sú na tomto filme vlastne to najcennejšie,“ povedal režisér filmu, ktorý tvorcovia nakrúcali aj v Brazílii a Turecku.

Do úlohy Šimona obsadil Martina Polišenského s Downovým syndrómom. „Aj vďaka nemu komédia nabrala úplne iný rozmer,“ myslí si Petra Polnišová. „Najskôr sme naozaj chceli urobiť bláznivú komédiu, ale čím ďalej sme príbeh rozoberali, tým viac sa nám ukazovalo, že to nie je cesta,“ hovorí herečka, ktorá vo filme hrá Šimonovu mamu a okrem toho Dream Team spolu s Jurajom Brockom produkovala. Ich spoločnosť Angry Tiger má na konte aj komédie Zuzany Mariankovej Známi neznámi (2021) a Jedeme na teambuilding (2023).

Film produkovali spolu s Jakubom Prachařom, ktorý je tiež autorom námetu. „Mám tendenciu rozprávať rôznym ľuďom svoje skvelé nápady, a tam väčšinou aj skončia. Lenže vtedy som to vysypal na Petru Polnišovú a Juraja Brocka. Vôbec som netušil, ako akčne dokážu vziať tento nápad do rúk a dotiahnuť ho až do konca. Títo dvaja šialenci sú jedno z najlepších stretnutí v mojom živote, a som za nich veľmi vďačný,“ povedal Prachař.

Okrem spomínaných hercov sa vo filme predstavia Sara Sandeva, Miroslav Krobot, Ervin Nagy, Bekim Aziri, Robin Ferro, Adi Lekovič, Samuel Procházka či Zuzana Šebová.  Za kamerou stál Martin Žiaran, zvuk mal na starosti Viktor Krivosudský, kostýmy vytvorila Alexandra Grusková.

Dream Team (r. Jonáš Karásek, Slovensko/Česko, 2025)
Distribučná premiéra: 1. 1. 2026

Autor:

Martin Polišenský a Petra Polnišová v komédii Dream Team. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články