Dušan Cinkota, Martin Nahálka a Milan Ondrík vo filme MIKI.

Film MIKI a ponor do nedávnej histórie: kým bol Mikuláš Černák?

Písmo: A- | A+

Po snímkach Bratislavafilm, Lóve, animovanom Lokalfilmis a romantických komédiách Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli je v poradí šiestym celovečerným projektom Jakuba Kronera film MIKI. Vracia sa v ňom, podobne ako Mariana Čengel Solčanská vo filme Únos či Rudolf Biermann vo Vojne policajtov, do obdobia „divokých“ 90. rokov prostredníctvom príbehu Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva už 26. rok trestu odňatia slobody na doživotie.

Mikuláš Černák môže z basy volať na 5 schválených čísel, jedno z nich je moje. Na telefóne som s ním strávil hodiny vrátane Štedrého dňa 2019, keď sa ma pýtal, kde presne na tom Vernári bývam a koho všetkého z môjho okolia pozná. Miki sa narodil 10 kilometrov odo mňa. Keď on a jeho kumpáni odrezali hlavu Gustovi Slivenskému a zvyšok tela podhodili na ceste neďaleko mojej dediny, mal som 9 rokov. Okolo hotela, kde to spravili, som vtedy chodil každý deň do školy – a na miesto, kde hodili telo, sme s otcom chodili každý rok na vianočný stromček. Keď som s Mikim strávil ďalšie hodiny na osobných stretnutiach v Leopoldove, pochopil som, že má rovnakú intonáciu, používa rovnaké frázy a má rovnaké obľúbené ľudovky ako môj otec. Horehronskí chlapi z rovnakej generácie, žiadne prekvapenie,“ píše v explikácii k žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu scenárista Miro Šifra, ktorý si musel naštudovať množstvo spisov, historických faktov, medializovaných informácií i osobných výpovedí. Tvorba scenára trvala štyri roky a mala osem verzií.

„S témou ma oslovil Radovan Gerek zo spoločnosti Regia Civitas Productions. Ako producentka som si spracovanie danej látky vedela predstaviť iba s tímom scenárista Miro Šifra a režisér Jakub Kroner. Po tom, ako súhlasili so spoluprácou, sme začali projekt vyvíjať a dokázali ho napokon aj vyprodukovať,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Projekt MIKI je koprodukciou spoločností PubRes, Regia Civitas Productions (SK) a Europeana Production (CZ).

Mikuláš Černák bol výraznou postavou organizovaného zločinu 90. rokov a je obvinený z viacerých trestných činov vrátane vrážd. Po 25 rokoch vo väzení bolo možné požiadať o Černákovo podmienečné prepustenie, návrh podalo občianske združenie Reštart-nový život, súd však v máji tohto roku verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení odročil na neurčito (z procesných dôvodov)  s požiadavkou na doručenia spisu a vypracovania znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.

V novembri 2016 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky na tlačovej konferencii vyhlásil, že Černákovi sa venuje neadekvátny priestor, je vykresľovaný neobjektívne a médiá z neho robia obeť justičného systému. „Filmový antihrdina nie je v kinematografii žiadnou novinkou. Existuje celý rad filmov, ktoré pracujú s negatívnou hlavnou postavou bez akéhokoľvek ,romantizujúcehoʻ nádychu. Kinematografia ,milujeʻ príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. A výnimočné je i to, keď môžu filmári pracovať priamo ,so zdrojomʻ,“ píše v producentskej explikácii Mistríková. „Nemala som obavu, že projekt bude akoukoľvek glorifikáciou Mikuláša Černáka, pretože po prvé sme sa na úplnom začiatku zhodli s hlavnými tvorcami na tom, aký máme k látke postoj, a po druhé by to bolo v rozpore so žánrom, ktorý sme sa rozhodli realizovať,“ dopĺňa pre Film.sk.

„Miki je pre mňa objekt skúmania, nemám voči nemu ani jeho činom žiadny obdiv, už vonkoncom to nie je môj hrdina. Vyrastal v rovnakom prostredí ako ja a mám pocit, že takých mužov ako on poznám veľa – dúfam teda, že mi to dáva vhľad do toho, kým Miki je. Alebo presnejšie – kým kedysi bol, skôr, než o svojich činoch začal vypovedať a začal ich verejne ľutovať,“ vysvetľuje v explikácii Šifra.

Vo filme MIKI účinkuje viac ako stovka hercov a herečiek. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík. Spolu s režisérom sa podľa vlastných slov nesnažili kopírovať reálneho Mikuláša Černáka, ale zamerali sa na charakteristické črty. „Veľkou výzvou bolo obsadenie. Je to najmä ,chlapskýʻ film a aj na mnohé – z hľadiska rozsahu možno epizódne – postavy sme museli nájsť vynikajúcich hercov, ktorí museli spĺňať aj určité fyzické predpoklady. Museli sme siahnuť aj po zahraničných hercoch. A samozrejme, je to dobový projekt. Potrebovali sme množstvo lokácií, dobových áut, kostýmov a kľúčovú úlohu zohrávajú masky,“ približuje nakrúcanie Zuzana Mistríková.

Dvoch najbližších Černákových priateľov a spolupracovníkov si zahrali Dušan Cinkota a Gregor Hološka. „O príprave sa dá hovoriť ľahko, pretože všetci poznáme túto našu nedávnu históriu,“ hovorí Dušan Cinkota. „Ja som ju dokonca zažil, pretože ma revolúcia zastihla v 2. ročníku na vysokej škole a ešte aj pochádzam z Banskej Bystrice. Takže som bol v pomerne tesnej blízkosti týchto chalanov a chodil som aj na gymnázium do Brezna. Akurát ma to minulo tým, že som v 17 rokoch odišiel na vysokú školu do Bratislavy, takže som aj vďačný.“ Černákovu manželku Ivetu si vo filme zahrala Rebeka Poláková. Okrem nich publikum vo filme uvidí plejádu hereckých osobností ako Anna Javorková, Martin Nahálka, Miro Beňuš, Marek Fučík, Jozef Greguš, Ivo Tuli Vojtek, Petra Vajdová, Soňa Norisová, Matěj Hádek, Juraj Loj a ďalší. 

Do slovenských kín film MIKI prinesie distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. 8. 2024.

 

MIKI (r. Jakub Kroner, Slovensko/Česko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 347 350 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur + Podpora audiovizuálneho priemyslu 162 167 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu MIKI / (© Joseph Marčinský/PubRes)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články