Dušan Cinkota, Martin Nahálka a Milan Ondrík vo filme MIKI.

Film MIKI a ponor do nedávnej histórie: kým bol Mikuláš Černák?

Písmo: A- | A+

Po snímkach Bratislavafilm, Lóve, animovanom Lokalfilmis a romantických komédiách Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli je v poradí šiestym celovečerným projektom Jakuba Kronera film MIKI. Vracia sa v ňom, podobne ako Mariana Čengel Solčanská vo filme Únos či Rudolf Biermann vo Vojne policajtov, do obdobia „divokých“ 90. rokov prostredníctvom príbehu Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva už 26. rok trestu odňatia slobody na doživotie.

Mikuláš Černák môže z basy volať na 5 schválených čísel, jedno z nich je moje. Na telefóne som s ním strávil hodiny vrátane Štedrého dňa 2019, keď sa ma pýtal, kde presne na tom Vernári bývam a koho všetkého z môjho okolia pozná. Miki sa narodil 10 kilometrov odo mňa. Keď on a jeho kumpáni odrezali hlavu Gustovi Slivenskému a zvyšok tela podhodili na ceste neďaleko mojej dediny, mal som 9 rokov. Okolo hotela, kde to spravili, som vtedy chodil každý deň do školy – a na miesto, kde hodili telo, sme s otcom chodili každý rok na vianočný stromček. Keď som s Mikim strávil ďalšie hodiny na osobných stretnutiach v Leopoldove, pochopil som, že má rovnakú intonáciu, používa rovnaké frázy a má rovnaké obľúbené ľudovky ako môj otec. Horehronskí chlapi z rovnakej generácie, žiadne prekvapenie,“ píše v explikácii k žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu scenárista Miro Šifra, ktorý si musel naštudovať množstvo spisov, historických faktov, medializovaných informácií i osobných výpovedí. Tvorba scenára trvala štyri roky a mala osem verzií.

„S témou ma oslovil Radovan Gerek zo spoločnosti Regia Civitas Productions. Ako producentka som si spracovanie danej látky vedela predstaviť iba s tímom scenárista Miro Šifra a režisér Jakub Kroner. Po tom, ako súhlasili so spoluprácou, sme začali projekt vyvíjať a dokázali ho napokon aj vyprodukovať,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Projekt MIKI je koprodukciou spoločností PubRes, Regia Civitas Productions (SK) a Europeana Production (CZ).

Mikuláš Černák bol výraznou postavou organizovaného zločinu 90. rokov a je obvinený z viacerých trestných činov vrátane vrážd. Po 25 rokoch vo väzení bolo možné požiadať o Černákovo podmienečné prepustenie, návrh podalo občianske združenie Reštart-nový život, súd však v máji tohto roku verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení odročil na neurčito (z procesných dôvodov)  s požiadavkou na doručenia spisu a vypracovania znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.

V novembri 2016 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky na tlačovej konferencii vyhlásil, že Černákovi sa venuje neadekvátny priestor, je vykresľovaný neobjektívne a médiá z neho robia obeť justičného systému. „Filmový antihrdina nie je v kinematografii žiadnou novinkou. Existuje celý rad filmov, ktoré pracujú s negatívnou hlavnou postavou bez akéhokoľvek ,romantizujúcehoʻ nádychu. Kinematografia ,milujeʻ príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. A výnimočné je i to, keď môžu filmári pracovať priamo ,so zdrojomʻ,“ píše v producentskej explikácii Mistríková. „Nemala som obavu, že projekt bude akoukoľvek glorifikáciou Mikuláša Černáka, pretože po prvé sme sa na úplnom začiatku zhodli s hlavnými tvorcami na tom, aký máme k látke postoj, a po druhé by to bolo v rozpore so žánrom, ktorý sme sa rozhodli realizovať,“ dopĺňa pre Film.sk.

„Miki je pre mňa objekt skúmania, nemám voči nemu ani jeho činom žiadny obdiv, už vonkoncom to nie je môj hrdina. Vyrastal v rovnakom prostredí ako ja a mám pocit, že takých mužov ako on poznám veľa – dúfam teda, že mi to dáva vhľad do toho, kým Miki je. Alebo presnejšie – kým kedysi bol, skôr, než o svojich činoch začal vypovedať a začal ich verejne ľutovať,“ vysvetľuje v explikácii Šifra.

Vo filme MIKI účinkuje viac ako stovka hercov a herečiek. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík. Spolu s režisérom sa podľa vlastných slov nesnažili kopírovať reálneho Mikuláša Černáka, ale zamerali sa na charakteristické črty. „Veľkou výzvou bolo obsadenie. Je to najmä ,chlapskýʻ film a aj na mnohé – z hľadiska rozsahu možno epizódne – postavy sme museli nájsť vynikajúcich hercov, ktorí museli spĺňať aj určité fyzické predpoklady. Museli sme siahnuť aj po zahraničných hercoch. A samozrejme, je to dobový projekt. Potrebovali sme množstvo lokácií, dobových áut, kostýmov a kľúčovú úlohu zohrávajú masky,“ približuje nakrúcanie Zuzana Mistríková.

Dvoch najbližších Černákových priateľov a spolupracovníkov si zahrali Dušan Cinkota a Gregor Hološka. „O príprave sa dá hovoriť ľahko, pretože všetci poznáme túto našu nedávnu históriu,“ hovorí Dušan Cinkota. „Ja som ju dokonca zažil, pretože ma revolúcia zastihla v 2. ročníku na vysokej škole a ešte aj pochádzam z Banskej Bystrice. Takže som bol v pomerne tesnej blízkosti týchto chalanov a chodil som aj na gymnázium do Brezna. Akurát ma to minulo tým, že som v 17 rokoch odišiel na vysokú školu do Bratislavy, takže som aj vďačný.“ Černákovu manželku Ivetu si vo filme zahrala Rebeka Poláková. Okrem nich publikum vo filme uvidí plejádu hereckých osobností ako Anna Javorková, Martin Nahálka, Miro Beňuš, Marek Fučík, Jozef Greguš, Ivo Tuli Vojtek, Petra Vajdová, Soňa Norisová, Matěj Hádek, Juraj Loj a ďalší. 

Do slovenských kín film MIKI prinesie distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. 8. 2024.

 

MIKI (r. Jakub Kroner, Slovensko/Česko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 347 350 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur + Podpora audiovizuálneho priemyslu 162 167 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu MIKI / (© Joseph Marčinský/PubRes)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články