Dušan Cinkota, Martin Nahálka a Milan Ondrík vo filme MIKI.

Film MIKI a ponor do nedávnej histórie: kým bol Mikuláš Černák?

Písmo: A- | A+

Po snímkach Bratislavafilm, Lóve, animovanom Lokalfilmis a romantických komédiách Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli je v poradí šiestym celovečerným projektom Jakuba Kronera film MIKI. Vracia sa v ňom, podobne ako Mariana Čengel Solčanská vo filme Únos či Rudolf Biermann vo Vojne policajtov, do obdobia „divokých“ 90. rokov prostredníctvom príbehu Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva už 26. rok trestu odňatia slobody na doživotie.

„Mikuláš Černák môže z basy volať na 5 schválených čísel, jedno z nich je moje. Na telefóne som s ním strávil hodiny vrátane Štedrého dňa 2019, keď sa ma pýtal, kde presne na tom Vernári bývam a koho všetkého z môjho okolia pozná. Miki sa narodil 10 kilometrov odo mňa. Keď on a jeho kumpáni odrezali hlavu Gustovi Slivenskému a zvyšok tela podhodili na ceste neďaleko mojej dediny, mal som 9 rokov. Okolo hotela, kde to spravili, som vtedy chodil každý deň do školy – a na miesto, kde hodili telo, sme s otcom chodili každý rok na vianočný stromček. Keď som s Mikim strávil ďalšie hodiny na osobných stretnutiach v Leopoldove, pochopil som, že má rovnakú intonáciu, používa rovnaké frázy a má rovnaké obľúbené ľudovky ako môj otec. Horehronskí chlapi z rovnakej generácie, žiadne prekvapenie,“ píše v explikácii k žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu scenárista Miro Šifra, ktorý si musel naštudovať množstvo spisov, historických faktov, medializovaných informácií i osobných výpovedí. Tvorba scenára trvala štyri roky a mala osem verzií.

„S témou ma oslovil Radovan Gerek zo spoločnosti Regia Civitas Productions. Ako producentka som si spracovanie danej látky vedela predstaviť iba s tímom scenárista Miro Šifra a režisér Jakub Kroner. Po tom, ako súhlasili so spoluprácou, sme začali projekt vyvíjať a dokázali ho napokon aj vyprodukovať,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Projekt MIKI je koprodukciou spoločností PubRes, Regia Civitas Productions (SK) a Europeana Production (CZ).

Mikuláš Černák bol výraznou postavou organizovaného zločinu 90. rokov a je obvinený z viacerých trestných činov vrátane vrážd. Po 25 rokoch vo väzení bolo možné požiadať o Černákovo podmienečné prepustenie, návrh podalo občianske združenie Reštart-nový život, súd však v máji tohto roku verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení odročil na neurčito (z procesných dôvodov)  s požiadavkou na doručenia spisu a vypracovania znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.

V novembri 2016 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky na tlačovej konferencii vyhlásil, že Černákovi sa venuje neadekvátny priestor, je vykresľovaný neobjektívne a médiá z neho robia obeť justičného systému. „Filmový antihrdina nie je v kinematografii žiadnou novinkou. Existuje celý rad filmov, ktoré pracujú s negatívnou hlavnou postavou bez akéhokoľvek ,romantizujúcehoʻ nádychu. Kinematografia ,milujeʻ príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. A výnimočné je i to, keď môžu filmári pracovať priamo ,so zdrojomʻ,“ píše v producentskej explikácii Mistríková. „Nemala som obavu, že projekt bude akoukoľvek glorifikáciou Mikuláša Černáka, pretože po prvé sme sa na úplnom začiatku zhodli s hlavnými tvorcami na tom, aký máme k látke postoj, a po druhé by to bolo v rozpore so žánrom, ktorý sme sa rozhodli realizovať,“ dopĺňa pre Film.sk.

„Miki je pre mňa objekt skúmania, nemám voči nemu ani jeho činom žiadny obdiv, už vonkoncom to nie je môj hrdina. Vyrastal v rovnakom prostredí ako ja a mám pocit, že takých mužov ako on poznám veľa – dúfam teda, že mi to dáva vhľad do toho, kým Miki je. Alebo presnejšie – kým kedysi bol, skôr, než o svojich činoch začal vypovedať a začal ich verejne ľutovať,“ vysvetľuje v explikácii Šifra.

Vo filme MIKI účinkuje viac ako stovka hercov a herečiek. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík. Spolu s režisérom sa podľa vlastných slov nesnažili kopírovať reálneho Mikuláša Černáka, ale zamerali sa na charakteristické črty. „Veľkou výzvou bolo obsadenie. Je to najmä ,chlapskýʻ film a aj na mnohé – z hľadiska rozsahu možno epizódne – postavy sme museli nájsť vynikajúcich hercov, ktorí museli spĺňať aj určité fyzické predpoklady. Museli sme siahnuť aj po zahraničných hercoch. A samozrejme, je to dobový projekt. Potrebovali sme množstvo lokácií, dobových áut, kostýmov a kľúčovú úlohu zohrávajú masky,“ približuje nakrúcanie Zuzana Mistríková.

Dvoch najbližších Černákových priateľov a spolupracovníkov si zahrali Dušan Cinkota a Gregor Hološka. „O príprave sa dá hovoriť ľahko, pretože všetci poznáme túto našu nedávnu históriu,“ hovorí Dušan Cinkota. „Ja som ju dokonca zažil, pretože ma revolúcia zastihla v 2. ročníku na vysokej škole a ešte aj pochádzam z Banskej Bystrice. Takže som bol v pomerne tesnej blízkosti týchto chalanov a chodil som aj na gymnázium do Brezna. Akurát ma to minulo tým, že som v 17 rokoch odišiel na vysokú školu do Bratislavy, takže som aj vďačný.“ Černákovu manželku Ivetu si vo filme zahrala Rebeka Poláková. Okrem nich publikum vo filme uvidí plejádu hereckých osobností ako Anna Javorková, Martin Nahálka, Miro Beňuš, Marek Fučík, Jozef Greguš, Ivo Tuli Vojtek, Petra Vajdová, Soňa Norisová, Matěj Hádek, Juraj Loj a ďalší. 

Do slovenských kín film MIKI prinesie distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. 8. 2024.

 

MIKI (r. Jakub Kroner, Slovensko/Česko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 347 350 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur + Podpora audiovizuálneho priemyslu 162 167 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu MIKI / (© Joseph Marčinský/PubRes)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články