Dušan Cinkota, Martin Nahálka a Milan Ondrík vo filme MIKI.

Film MIKI a ponor do nedávnej histórie: kým bol Mikuláš Černák?

Písmo: A- | A+

Po snímkach Bratislavafilm, Lóve, animovanom Lokalfilmis a romantických komédiách Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli je v poradí šiestym celovečerným projektom Jakuba Kronera film MIKI. Vracia sa v ňom, podobne ako Mariana Čengel Solčanská vo filme Únos či Rudolf Biermann vo Vojne policajtov, do obdobia „divokých“ 90. rokov prostredníctvom príbehu Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva už 26. rok trestu odňatia slobody na doživotie.

„Mikuláš Černák môže z basy volať na 5 schválených čísel, jedno z nich je moje. Na telefóne som s ním strávil hodiny vrátane Štedrého dňa 2019, keď sa ma pýtal, kde presne na tom Vernári bývam a koho všetkého z môjho okolia pozná. Miki sa narodil 10 kilometrov odo mňa. Keď on a jeho kumpáni odrezali hlavu Gustovi Slivenskému a zvyšok tela podhodili na ceste neďaleko mojej dediny, mal som 9 rokov. Okolo hotela, kde to spravili, som vtedy chodil každý deň do školy – a na miesto, kde hodili telo, sme s otcom chodili každý rok na vianočný stromček. Keď som s Mikim strávil ďalšie hodiny na osobných stretnutiach v Leopoldove, pochopil som, že má rovnakú intonáciu, používa rovnaké frázy a má rovnaké obľúbené ľudovky ako môj otec. Horehronskí chlapi z rovnakej generácie, žiadne prekvapenie,“ píše v explikácii k žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu scenárista Miro Šifra, ktorý si musel naštudovať množstvo spisov, historických faktov, medializovaných informácií i osobných výpovedí. Tvorba scenára trvala štyri roky a mala osem verzií.

„S témou ma oslovil Radovan Gerek zo spoločnosti Regia Civitas Productions. Ako producentka som si spracovanie danej látky vedela predstaviť iba s tímom scenárista Miro Šifra a režisér Jakub Kroner. Po tom, ako súhlasili so spoluprácou, sme začali projekt vyvíjať a dokázali ho napokon aj vyprodukovať,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Projekt MIKI je koprodukciou spoločností PubRes, Regia Civitas Productions (SK) a Europeana Production (CZ).

Mikuláš Černák bol výraznou postavou organizovaného zločinu 90. rokov a je obvinený z viacerých trestných činov vrátane vrážd. Po 25 rokoch vo väzení bolo možné požiadať o Černákovo podmienečné prepustenie, návrh podalo občianske združenie Reštart-nový život, súd však v máji tohto roku verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení odročil na neurčito (z procesných dôvodov)  s požiadavkou na doručenia spisu a vypracovania znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.

V novembri 2016 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky na tlačovej konferencii vyhlásil, že Černákovi sa venuje neadekvátny priestor, je vykresľovaný neobjektívne a médiá z neho robia obeť justičného systému. „Filmový antihrdina nie je v kinematografii žiadnou novinkou. Existuje celý rad filmov, ktoré pracujú s negatívnou hlavnou postavou bez akéhokoľvek ,romantizujúcehoʻ nádychu. Kinematografia ,milujeʻ príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. A výnimočné je i to, keď môžu filmári pracovať priamo ,so zdrojomʻ,“ píše v producentskej explikácii Mistríková. „Nemala som obavu, že projekt bude akoukoľvek glorifikáciou Mikuláša Černáka, pretože po prvé sme sa na úplnom začiatku zhodli s hlavnými tvorcami na tom, aký máme k látke postoj, a po druhé by to bolo v rozpore so žánrom, ktorý sme sa rozhodli realizovať,“ dopĺňa pre Film.sk.

„Miki je pre mňa objekt skúmania, nemám voči nemu ani jeho činom žiadny obdiv, už vonkoncom to nie je môj hrdina. Vyrastal v rovnakom prostredí ako ja a mám pocit, že takých mužov ako on poznám veľa – dúfam teda, že mi to dáva vhľad do toho, kým Miki je. Alebo presnejšie – kým kedysi bol, skôr, než o svojich činoch začal vypovedať a začal ich verejne ľutovať,“ vysvetľuje v explikácii Šifra.

Vo filme MIKI účinkuje viac ako stovka hercov a herečiek. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík. Spolu s režisérom sa podľa vlastných slov nesnažili kopírovať reálneho Mikuláša Černáka, ale zamerali sa na charakteristické črty. „Veľkou výzvou bolo obsadenie. Je to najmä ,chlapskýʻ film a aj na mnohé – z hľadiska rozsahu možno epizódne – postavy sme museli nájsť vynikajúcich hercov, ktorí museli spĺňať aj určité fyzické predpoklady. Museli sme siahnuť aj po zahraničných hercoch. A samozrejme, je to dobový projekt. Potrebovali sme množstvo lokácií, dobových áut, kostýmov a kľúčovú úlohu zohrávajú masky,“ približuje nakrúcanie Zuzana Mistríková.

Dvoch najbližších Černákových priateľov a spolupracovníkov si zahrali Dušan Cinkota a Gregor Hološka. „O príprave sa dá hovoriť ľahko, pretože všetci poznáme túto našu nedávnu históriu,“ hovorí Dušan Cinkota. „Ja som ju dokonca zažil, pretože ma revolúcia zastihla v 2. ročníku na vysokej škole a ešte aj pochádzam z Banskej Bystrice. Takže som bol v pomerne tesnej blízkosti týchto chalanov a chodil som aj na gymnázium do Brezna. Akurát ma to minulo tým, že som v 17 rokoch odišiel na vysokú školu do Bratislavy, takže som aj vďačný.“ Černákovu manželku Ivetu si vo filme zahrala Rebeka Poláková. Okrem nich publikum vo filme uvidí plejádu hereckých osobností ako Anna Javorková, Martin Nahálka, Miro Beňuš, Marek Fučík, Jozef Greguš, Ivo Tuli Vojtek, Petra Vajdová, Soňa Norisová, Matěj Hádek, Juraj Loj a ďalší. 

Do slovenských kín film MIKI prinesie distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. 8. 2024.

 

MIKI (r. Jakub Kroner, Slovensko/Česko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 347 350 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur + Podpora audiovizuálneho priemyslu 162 167 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu MIKI / (© Joseph Marčinský/PubRes)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články