Dušan Cinkota, Martin Nahálka a Milan Ondrík vo filme MIKI.

Film MIKI a ponor do nedávnej histórie: kým bol Mikuláš Černák?

Písmo: A- | A+

Po snímkach Bratislavafilm, Lóve, animovanom Lokalfilmis a romantických komédiách Šťastný nový rok a Šťastný nový rok 2: Dobro došli je v poradí šiestym celovečerným projektom Jakuba Kronera film MIKI. Vracia sa v ňom, podobne ako Mariana Čengel Solčanská vo filme Únos či Rudolf Biermann vo Vojne policajtov, do obdobia „divokých“ 90. rokov prostredníctvom príbehu Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva už 26. rok trestu odňatia slobody na doživotie.

Mikuláš Černák môže z basy volať na 5 schválených čísel, jedno z nich je moje. Na telefóne som s ním strávil hodiny vrátane Štedrého dňa 2019, keď sa ma pýtal, kde presne na tom Vernári bývam a koho všetkého z môjho okolia pozná. Miki sa narodil 10 kilometrov odo mňa. Keď on a jeho kumpáni odrezali hlavu Gustovi Slivenskému a zvyšok tela podhodili na ceste neďaleko mojej dediny, mal som 9 rokov. Okolo hotela, kde to spravili, som vtedy chodil každý deň do školy – a na miesto, kde hodili telo, sme s otcom chodili každý rok na vianočný stromček. Keď som s Mikim strávil ďalšie hodiny na osobných stretnutiach v Leopoldove, pochopil som, že má rovnakú intonáciu, používa rovnaké frázy a má rovnaké obľúbené ľudovky ako môj otec. Horehronskí chlapi z rovnakej generácie, žiadne prekvapenie,“ píše v explikácii k žiadosti o podporu z Audiovizuálneho fondu scenárista Miro Šifra, ktorý si musel naštudovať množstvo spisov, historických faktov, medializovaných informácií i osobných výpovedí. Tvorba scenára trvala štyri roky a mala osem verzií.

„S témou ma oslovil Radovan Gerek zo spoločnosti Regia Civitas Productions. Ako producentka som si spracovanie danej látky vedela predstaviť iba s tímom scenárista Miro Šifra a režisér Jakub Kroner. Po tom, ako súhlasili so spoluprácou, sme začali projekt vyvíjať a dokázali ho napokon aj vyprodukovať,“ hovorí pre Film.sk producentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes. Projekt MIKI je koprodukciou spoločností PubRes, Regia Civitas Productions (SK) a Europeana Production (CZ).

Mikuláš Černák bol výraznou postavou organizovaného zločinu 90. rokov a je obvinený z viacerých trestných činov vrátane vrážd. Po 25 rokoch vo väzení bolo možné požiadať o Černákovo podmienečné prepustenie, návrh podalo občianske združenie Reštart-nový život, súd však v máji tohto roku verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení odročil na neurčito (z procesných dôvodov)  s požiadavkou na doručenia spisu a vypracovania znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.

V novembri 2016 námestník Generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky na tlačovej konferencii vyhlásil, že Černákovi sa venuje neadekvátny priestor, je vykresľovaný neobjektívne a médiá z neho robia obeť justičného systému. „Filmový antihrdina nie je v kinematografii žiadnou novinkou. Existuje celý rad filmov, ktoré pracujú s negatívnou hlavnou postavou bez akéhokoľvek ,romantizujúcehoʻ nádychu. Kinematografia ,milujeʻ príbehy inšpirované skutočnými udalosťami. A výnimočné je i to, keď môžu filmári pracovať priamo ,so zdrojomʻ,“ píše v producentskej explikácii Mistríková. „Nemala som obavu, že projekt bude akoukoľvek glorifikáciou Mikuláša Černáka, pretože po prvé sme sa na úplnom začiatku zhodli s hlavnými tvorcami na tom, aký máme k látke postoj, a po druhé by to bolo v rozpore so žánrom, ktorý sme sa rozhodli realizovať,“ dopĺňa pre Film.sk.

„Miki je pre mňa objekt skúmania, nemám voči nemu ani jeho činom žiadny obdiv, už vonkoncom to nie je môj hrdina. Vyrastal v rovnakom prostredí ako ja a mám pocit, že takých mužov ako on poznám veľa – dúfam teda, že mi to dáva vhľad do toho, kým Miki je. Alebo presnejšie – kým kedysi bol, skôr, než o svojich činoch začal vypovedať a začal ich verejne ľutovať,“ vysvetľuje v explikácii Šifra.

Vo filme MIKI účinkuje viac ako stovka hercov a herečiek. V hlavnej úlohe sa predstaví Milan Ondrík. Spolu s režisérom sa podľa vlastných slov nesnažili kopírovať reálneho Mikuláša Černáka, ale zamerali sa na charakteristické črty. „Veľkou výzvou bolo obsadenie. Je to najmä ,chlapskýʻ film a aj na mnohé – z hľadiska rozsahu možno epizódne – postavy sme museli nájsť vynikajúcich hercov, ktorí museli spĺňať aj určité fyzické predpoklady. Museli sme siahnuť aj po zahraničných hercoch. A samozrejme, je to dobový projekt. Potrebovali sme množstvo lokácií, dobových áut, kostýmov a kľúčovú úlohu zohrávajú masky,“ približuje nakrúcanie Zuzana Mistríková.

Dvoch najbližších Černákových priateľov a spolupracovníkov si zahrali Dušan Cinkota a Gregor Hološka. „O príprave sa dá hovoriť ľahko, pretože všetci poznáme túto našu nedávnu históriu,“ hovorí Dušan Cinkota. „Ja som ju dokonca zažil, pretože ma revolúcia zastihla v 2. ročníku na vysokej škole a ešte aj pochádzam z Banskej Bystrice. Takže som bol v pomerne tesnej blízkosti týchto chalanov a chodil som aj na gymnázium do Brezna. Akurát ma to minulo tým, že som v 17 rokoch odišiel na vysokú školu do Bratislavy, takže som aj vďačný.“ Černákovu manželku Ivetu si vo filme zahrala Rebeka Poláková. Okrem nich publikum vo filme uvidí plejádu hereckých osobností ako Anna Javorková, Martin Nahálka, Miro Beňuš, Marek Fučík, Jozef Greguš, Ivo Tuli Vojtek, Petra Vajdová, Soňa Norisová, Matěj Hádek, Juraj Loj a ďalší. 

Do slovenských kín film MIKI prinesie distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. 8. 2024.

 

MIKI (r. Jakub Kroner, Slovensko/Česko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 347 350 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 337 500 eur + Podpora audiovizuálneho priemyslu 162 167 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu MIKI / (© Joseph Marčinský/PubRes)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články