Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár.

Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín.

Hrdinstvo alebo rodina

„Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To je silná ľudská dráma. A práve tá ma zaujímala najviac,“ hovorí režisér.

Príbeh sa odvíja od momentu, keď sa po desiatich rokoch neúspešných pokusov manželom Golianovcom v roku 1944 konečne narodí vytúžené dieťa. Na svet prichádza uprostred zúriacej 2. svetovej vojny a len tri týždne predtým, ako vypukne veľké protinacistické ozbrojené povstanie, ktorému má veliť práve Ján Golian. Manželia stoja pred veľkou dilemou: hrdinstvo alebo rodina? V stávke je nielen budúcnosť Slovenska, ale i budúcnosť ich syna. V krajine, ktorá je stále spojencom nacistického Nemecka, padá hlavná zodpovednosť za priebeh udalostí na plecia jedného muža. A tie sa neskôr zapisujú do slovenských dejín ako Slovenské národné povstanie.

Príbeh o odvahe

„Je to príbeh o odvahe. Nie o tej filmovej, ale o obyčajnej ľudskej odvahe urobiť správnu vec vo chvíli, keď je to najťažšie. Generál Golian nie je len historická postava. Je to človek z mäsa a kostí, ktorý musel robiť rozhodnutia s vedomím, že za ne možno zaplatí tým najcennejším,“ hovorí o filme režisér. Verí, že diváci neuvidia len veľký historický film, po ktorom odídu z kina, ale že si aj položia zásadnú otázku: Ako by sa zachovali v takej situácii?

Ján Golian po vstupe nemeckých vojsk na Slovensko vydal 29. augusta 1944 heslo „Začnite s vysťahovaním“, čím odštartoval ozbrojený odpor proti okupačnej nemeckej armáde. Pôsobil zároveň v slovenskej armáde, no tajne pripravoval ozbrojené povstanie v spojení s exilovou vládou v Londýne. Podarilo sa mu zosynchronizovať vojenské zložky s domácim odbojom a vybudovať armádu, ktorá sa po vypuknutí povstania postavila nacistickým okupantom. 29. augusta 1944 ho londýnske ministerstvo národnej obrany povýšilo na plukovníka a v septembri 1944 mu Slovenská národná rada udelila hodnosť brigádneho generála. Neskôr, po príchode generála Rudolfa Viesta, ktorý prevzal najvyššie velenie, Golian pôsobil ako jeho zástupca. Po zatlačení povstania do hôr vydali spoločne rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja. Napokon ich však 3. novembra 1944 nemecké jednotky zajali. Po výsluchoch v Bratislave a Berlíne boli obaja odsúdení na trest smrti a pravdepodobne v roku 1945 popravení v koncentračnom tábore Flossenbürg.

Nadviazať s hrdosťou

Producentku Radku Machalovú oslovil príbeh generála Goliana svojou naliehavosťou. Staršia generácia si podľa nej jeho meno pamätá, ale mladým ľuďom už veľa nehovorí. „Ján Golian je postava, ktorá stála pred rozhodnutím, aké si dnes vieme len ťažko predstaviť — a niesla zaň plnú zodpovednosť. Ako producentku ma priťahujú látky, ktoré majú nielen silný dramatický potenciál, ale aj zmysel: pripomínajú nám, kým sme, odkiaľ prichádzame a najmä to, že ak sa z našich dejín nepoučíme, budú sa opakovať dokola,“ hovorí.

Slovenské národné povstanie považuje za jednu z mála kapitol našich dejín, na ktoré sa dá nadviazať s hrdosťou. „V čase, keď sa história opäť ohýba a spochybňuje, považujem za dôležité vracať sa k faktom a k ľuďom, ktorí mali odvahu postaviť sa.“

Režisér obsadil do filmu známe aj neznáme herecké tváre. V hlavnej úlohe koprodukčnej slovensko-českej drámy sa predstaví slovenský herec a režisér Ondrej Hraška, po jeho boku účinkujú Anna Prášilová Fialová, Milan Mikulčík, Reiner Wöss, Robert Ritter, Matúš Kvietik, Juraj Bača, Adam Jančina, Ondřej Brzobohatý, Zoe Straub, Dominika Morávková, Jevgenij Libezňuk, Roman Polák a ďalší.

Autor:

Foto: Cinemart

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články