Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Písmo: A- | A+

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár.

Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín.

Hrdinstvo alebo rodina

„Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To je silná ľudská dráma. A práve tá ma zaujímala najviac,“ hovorí režisér.

Príbeh sa odvíja od momentu, keď sa po desiatich rokoch neúspešných pokusov manželom Golianovcom v roku 1944 konečne narodí vytúžené dieťa. Na svet prichádza uprostred zúriacej 2. svetovej vojny a len tri týždne predtým, ako vypukne veľké protinacistické ozbrojené povstanie, ktorému má veliť práve Ján Golian. Manželia stoja pred veľkou dilemou: hrdinstvo alebo rodina? V stávke je nielen budúcnosť Slovenska, ale i budúcnosť ich syna. V krajine, ktorá je stále spojencom nacistického Nemecka, padá hlavná zodpovednosť za priebeh udalostí na plecia jedného muža. A tie sa neskôr zapisujú do slovenských dejín ako Slovenské národné povstanie.

Príbeh o odvahe

„Je to príbeh o odvahe. Nie o tej filmovej, ale o obyčajnej ľudskej odvahe urobiť správnu vec vo chvíli, keď je to najťažšie. Generál Golian nie je len historická postava. Je to človek z mäsa a kostí, ktorý musel robiť rozhodnutia s vedomím, že za ne možno zaplatí tým najcennejším,“ hovorí o filme režisér. Verí, že diváci neuvidia len veľký historický film, po ktorom odídu z kina, ale že si aj položia zásadnú otázku: Ako by sa zachovali v akej situácii?

Ján Golian po vstupe nemeckých vojsk na Slovensko vydal 29. augusta 1944 heslo „Začnite s vysťahovaním“, čím odštartoval ozbrojený odpor proti okupačnej nemeckej armáde. Pôsobil zároveň v slovenskej armáde, no tajne pripravoval ozbrojené povstanie v spojení s exilovou vládou v Londýne. Podarilo sa mu zosynchronizovať vojenské zložky s domácim odbojom a vybudovať armádu, ktorá sa po vypuknutí povstania postavila nacistickým okupantom. 29. augusta 1944 ho londýnske ministerstvo národnej obrany povýšilo na plukovníka a v septembri 1944 mu Slovenská národná rada udelila hodnosť brigádneho generála. Neskôr, po príchode generála Rudolfa Viesta, ktorý prevzal najvyššie velenie, Golian pôsobil ako jeho zástupca. Po zatlačení povstania do hôr vydali spoločne rozkaz na prechod na partizánsky spôsob boja. Napokon ich však 3. novembra 1944 nemecké jednotky zajali. Po výsluchoch v Bratislave a Berlíne boli obaja generáli odsúdení na trest smrti a pravdepodobne v roku 1945 popravení v koncentračnom tábore Flossenbürg.

Nadviazať s hrdosťou

Producentku Radku Machalovú oslovil príbeh generála Goliana svojou naliehavosťou. Staršia generácia si podľa nej jeho meno pamätá, ale mladým ľuďom už veľa nehovorí. „Ján Golian je postava, ktorá stála pred rozhodnutím, aké si dnes vieme len ťažko predstaviť — a niesla zaň plnú zodpovednosť. Ako producentku ma priťahujú látky, ktoré majú nielen silný dramatický potenciál, ale aj zmysel: pripomínajú nám, kým sme, odkiaľ prichádzame a najmä to, že pokiaľ sa z našich dejín nepoučíme, budú sa opakovať dokola,“ hovorí.

Slovenské národné povstanie považuje za jednu z mála kapitol našich dejín, na ktoré sa dá nadviazať s hrdosťou. „V čase, keď sa história opäť ohýba a spochybňuje, považujem za dôležité vracať sa k faktom a k ľuďom, ktorí mali odvahu postaviť sa.“

Režisér obsadil do filmu známe aj neznáme herecké tváre. V hlavnej úlohe koprodukčnej slovensko-českej drámy sa predstaví slovenský herec a režisér Ondrej Hraška, po jeho boku účinkujú Anna Prášilová Fialová, Milan Mikulčík, Reiner Wöss, Robert Ritter, Matúš Kvietik, Juraj Bača, Adam Jančina, Ondřej Brzobohatý, Zoe Straub, Dominika Morávková, Jevgenij Libezňuk, Roman Polák a ďalší.

Autor:

Foto: Cinemart

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články