Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne.

Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy.

Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách.

Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu.

Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú Monika Lošťáková a Simona Hrušovská zo spoločnosti Super Film. Hudbu k snímke zložili Jonatan Pastirčák a Adam Matej.

Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
Celkový rozpočet: 384 873 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 45 000 eur + podpora z programu 5 – podpora audiovizuálneho priemyslu 21 443 eur)
Distribučná premiéra: 13. novembra

Autor:

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prípad Rigo Ponožkový vrah Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza

recenzia Prípad Rigo: Ponožkový vrah

Streamovacie platformy (najmä Netflix) sú plné dokumentárnych sérií, ktoré možno zaradiť do žánru takzvaného true crime. V polovici júla k nim pribudla štvordielna séria Prípad Rigo: Ponožkový vrah režiséra Petra Bebjaka z produkcie Voyo. Rigovi sa Bebjak venoval už v roku 2006 v jednej z 25-minútových epizód seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. Hoci meno vraha poznáme už od začiatku, o napätie a dramatický zážitok rozhodne neprídeme. Dej nás prenesie na začiatok 90. rokov, ešte pred rozdelením Československa. Policajnú hliadku privolajú do domova dôchodcov v Bratislave. Zdravotná sestra tu nájde jednu zo senioriek bez známok života. Obeťou ďalšej vraždy sa stáva opäť žena, ktorá žije na ubytovni so svojím štrnásťročným synom. Polícia spočiatku nepozná motív a nemá ani stopu, ktorá by jednotlivé prípady spájala. Spoločný je iba spôsob páchateľovho konania: vyberá si prízemné alebo pavlačové byty, ich obyvateľky okráda, zavraždí a následne sexuálne zneužije. Zlom vo vyšetrovaní prichádza až s útokom na ženu, ktorej sa podarí vrahovi ubrániť. V sérii s odstupom rokov opisuje najhoršiu noc svojho života. Práve jej svedectvo a opis útočníka výrazne pomohli pri jeho identifikácii a napokon aj pri objasnení prípadu. Záber z minisérie Prípad Rigo: Ponožkový vrah. Foto: Voyo/TV Markíza Mimoriadne užitočná analýza DNA Tvorivému tímu pod vedením režiséra Petra Bebjaka sa v štyroch 45-minútových epizódach podarilo vyrozprávať príbeh s primeraným napätím...
Zobraziť všetky články