Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne.

Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy.

Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách.

Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu.

Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú Monika Lošťáková a Simona Hrušovská zo spoločnosti Super Film. Hudbu k snímke zložili Jonatan Pastirčák a Adam Matej.

Virtuálna priateľka (r. Barbora Chalupová, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
Celkový rozpočet: 384 873 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 45 000 eur + podpora z programu 5 – podpora audiovizuálneho priemyslu 21 443 eur)
Distribučná premiéra: 13. novembra

Autor:

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články