Záber z filmu Tichá pošta. Foto: CinemArt SK

Keď sa deti postavia proti svetu dospelých

Písmo: A- | A+

V zime v roku 1945, na sklonku nemeckej okupácie, sa odohráva príbeh filmu Tichá pošta režiséra Jána Sebechlebského. Napínavé zimné dobrodružstvo zasadené do zasnežených krkonošských hôr vzniklo podľa predlohy českého spisovateľa Jiřího Stránského. V kinách je od 6. marca.

„Tichá pošta nie je len historickým filmom o minulosti, ale i o súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám, aké dôležité je pamätať na ľudskosť, odvahu a solidaritu, a to aj v tých najťažších chvíľach,“ hovorí v presskite k filmu režisér Ján Sebechlebský.

Rodinný film blízky detskému publiku

V centre príbehu stoja deti a zostrelený francúzsky pilot, na ktorého natrafili v lese a rozhodnú sa ho zachrániť. Raneného pilota musia prepraviť pomedzi horské dediny až do vzdialenej nemocnice. Musia pritom dávať pozor na nebezpečných protivníkov – vojakov okupačnej armády, ale aj udavačov. Práve putovanie pilota z dediny do dediny tvorí dramatickú os príbehu. „Príbeh detí, ktoré sa s nasadením vlastných životov púšťajú do záchrannej akcie, je silnou metaforou toho, že aj my môžeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú,“ dodáva režisér.

Oproti Stránského poviedke, ktorá pracuje s princípom ,kolektívneho hrdinuʻ, si autori scenára vybrali troch protagonistov – Anku (14), Jíru (11) a Jochena (11). Hlavnou hýbateľkou príbehu je Anka. Priateľstvo medzi českým chlapcom Jírom a nemeckým Jochenom v časoch vojny dáva príbehu nadčasovú podobu, rovnako ako francúzsky pilot tmavšej pleti, o ktorom si deti myslia, že je Róm,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm. Prezrádza, že postava pilota má predobraz v skutočnom letcovi alžírskeho pôvodu Rogerovi Sauvageovi, ktorého zostrelili pri Litve. Ambíciou podľa nej bolo nakrútiť rodinný film, vyznením a spracovaním blízky detskému publiku.

Film vznikol v česko-slovensko-srbskej koprodukcii. Českou producentkou filmu je Julietta Sichel zo spoločnosti 8Heads Productions. Slovenskou producentkou je Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm a koproducentom je aj STVR.

Tma ako spojenec detí

Prečo dnes rozprávať ďalší príbeh z konca 2. svetovej vojny? „Pretože je to detský príbeh o empatii, rebélii, radosti, odvahe a nádeji v dobe, keď šanca na prežitie niekedy závisí len od šťastia. Je to jeden z príbehov, keď sa deti sprisahanecky postavia proti svetu dospelých, aby niekoho zachránili. Obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú naše deti celkom nečakane s blízkosťou a dopadmi vojny každodenne konfrontované, sú takéto príbehy potrebné,“ odpovedá v režisérskej explikácii Ján Sebechlebský.

Spolu s Klárou Formanovou sa podpísal aj pod scenár filmu. Kameru mal na starosti Martin Štrba. „Vychádzali sme z dobových reálií a v chalupách sa vtedy prevažne svietilo petrolejkami. Elektrické svietidlo mala iba hlavná miestnosť, ktorou bola kuchyňa. S kameramanom Martinom Štrbom sme to chceli využiť aj ako autentický štýlotvorný prvok filmového rozprávania. Tma a šero symbolizujú nebezpečenstvo, neistotu a strach, ktorý v tej dobe panoval. V kontexte ,tichej poštyʻ sa tma stáva aj spojencom detí, ktoré sa v nej môžu skryť a tajne konať. Podobne, ako sa správa v šere šepká, aj ich akcie prebiehajú v utajení a s rizikom prezradenia,“ povedal režisér o spolupráci s Martinom Štrbom. Zo slovenských tvorcov sa okrem neho na Tichej pošte podieľali aj kostýmový výtvarník Ján Kocman, skladateľ Vladimír Martinka či strihač Michal Kondrla.

Sieť solidarity

V detských úlohách sa predstavia Eliška Dytrychová, Theodor Schaefer a Jakub Král. „Deti hrajú v tomto príbehu kľúčovú úlohu. Ony sa so svojou detskou odvahou a s citom pre spravodlivosť púšťajú do záchrannej akcie. Rovnako ako v tichej pošte, kde sa na odovzdávaní správy podieľa viacero ľudí, aj tu deti tvoria sieť solidarity a vzájomnej pomoci. Je to silný symbol nádeje v beznádejnej dobe. Ich zapojenie do odboja proti okupantom je o to silnejšie, že prichádza od nevinných bytostí, ktoré by s vojnou nemali mať nič spoločné,“ povedal Ján Sebechlebský.

V ďalších úlohách sa v Tichej pošte predstavia Judit Pecháček, Matěj Hádek, Karel Dobrý, Antonie Formanová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Petr Forman či Denis Šafařík.

Tichá pošta (r. Ján Sebechlebský, Česko/Slovensko/Srbsko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 074 446 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 370 000 eur + 108 042 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR, vklad STVR: 156 000 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články