Záber z filmu Tichá pošta. Foto: CinemArt SK

Keď sa deti postavia proti svetu dospelých

Písmo: A- | A+

V zime v roku 1945, na sklonku nemeckej okupácie, sa odohráva príbeh filmu Tichá pošta režiséra Jána Sebechlebského. Napínavé zimné dobrodružstvo zasadené do zasnežených krkonošských hôr vzniklo podľa predlohy českého spisovateľa Jiřího Stránského. V kinách je od 6. marca.

„Tichá pošta nie je len historickým filmom o minulosti, ale i o súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám, aké dôležité je pamätať na ľudskosť, odvahu a solidaritu, a to aj v tých najťažších chvíľach,“ hovorí v presskite k filmu režisér Ján Sebechlebský.

Rodinný film blízky detskému publiku

V centre príbehu stoja deti a zostrelený francúzsky pilot, na ktorého natrafili v lese a rozhodnú sa ho zachrániť. Raneného pilota musia prepraviť pomedzi horské dediny až do vzdialenej nemocnice. Musia pritom dávať pozor na nebezpečných protivníkov – vojakov okupačnej armády, ale aj udavačov. Práve putovanie pilota z dediny do dediny tvorí dramatickú os príbehu. „Príbeh detí, ktoré sa s nasadením vlastných životov púšťajú do záchrannej akcie, je silnou metaforou toho, že aj my môžeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú,“ dodáva režisér.

Oproti Stránského poviedke, ktorá pracuje s princípom ,kolektívneho hrdinuʻ, si autori scenára vybrali troch protagonistov – Anku (14), Jíru (11) a Jochena (11). Hlavnou hýbateľkou príbehu je Anka. Priateľstvo medzi českým chlapcom Jírom a nemeckým Jochenom v časoch vojny dáva príbehu nadčasovú podobu, rovnako ako francúzsky pilot tmavšej pleti, o ktorom si deti myslia, že je Róm,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm. Prezrádza, že postava pilota má predobraz v skutočnom letcovi alžírskeho pôvodu Rogerovi Sauvageovi, ktorého zostrelili pri Litve. Ambíciou podľa nej bolo nakrútiť rodinný film, vyznením a spracovaním blízky detskému publiku.

Film vznikol v česko-slovensko-srbskej koprodukcii. Českou producentkou filmu je Julietta Sichel zo spoločnosti 8Heads Productions. Slovenskou producentkou je Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm a koproducentom je aj STVR.

Tma ako spojenec detí

Prečo dnes rozprávať ďalší príbeh z konca 2. svetovej vojny? „Pretože je to detský príbeh o empatii, rebélii, radosti, odvahe a nádeji v dobe, keď šanca na prežitie niekedy závisí len od šťastia. Je to jeden z príbehov, keď sa deti sprisahanecky postavia proti svetu dospelých, aby niekoho zachránili. Obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú naše deti celkom nečakane s blízkosťou a dopadmi vojny každodenne konfrontované, sú takéto príbehy potrebné,“ odpovedá v režisérskej explikácii Ján Sebechlebský.

Spolu s Klárou Formanovou sa podpísal aj pod scenár filmu. Kameru mal na starosti Martin Štrba. „Vychádzali sme z dobových reálií a v chalupách sa vtedy prevažne svietilo petrolejkami. Elektrické svietidlo mala iba hlavná miestnosť, ktorou bola kuchyňa. S kameramanom Martinom Štrbom sme to chceli využiť aj ako autentický štýlotvorný prvok filmového rozprávania. Tma a šero symbolizujú nebezpečenstvo, neistotu a strach, ktorý v tej dobe panoval. V kontexte ,tichej poštyʻ sa tma stáva aj spojencom detí, ktoré sa v nej môžu skryť a tajne konať. Podobne, ako sa správa v šere šepká, aj ich akcie prebiehajú v utajení a s rizikom prezradenia,“ povedal režisér o spolupráci s Martinom Štrbom. Zo slovenských tvorcov sa okrem neho na Tichej pošte podieľali aj kostýmový výtvarník Ján Kocman, skladateľ Vladimír Martinka či strihač Michal Kondrla.

Sieť solidarity

V detských úlohách sa predstavia Eliška Dytrychová, Theodor Schaefer a Jakub Král. „Deti hrajú v tomto príbehu kľúčovú úlohu. Ony sa so svojou detskou odvahou a s citom pre spravodlivosť púšťajú do záchrannej akcie. Rovnako ako v tichej pošte, kde sa na odovzdávaní správy podieľa viacero ľudí, aj tu deti tvoria sieť solidarity a vzájomnej pomoci. Je to silný symbol nádeje v beznádejnej dobe. Ich zapojenie do odboja proti okupantom je o to silnejšie, že prichádza od nevinných bytostí, ktoré by s vojnou nemali mať nič spoločné,“ povedal Ján Sebechlebský.

V ďalších úlohách sa v Tichej pošte predstavia Judit Pecháček, Matěj Hádek, Karel Dobrý, Antonie Formanová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Petr Forman či Denis Šafařík.

Tichá pošta (r. Ján Sebechlebský, Česko/Slovensko/Srbsko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 074 446 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 370 000 eur + 108 042 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR, vklad STVR: 156 000 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

V hlavnej súťaži Cinematiku sa stretnú Mungiu, Pawlikowski aj Jude

Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky. „Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“ Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cinematik Hity z Cannes Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po...
Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Zobraziť všetky články