Záber z filmu Tichá pošta. Foto: CinemArt SK

Keď sa deti postavia proti svetu dospelých

Písmo: A- | A+

V zime v roku 1945, na sklonku nemeckej okupácie, sa odohráva príbeh filmu Tichá pošta režiséra Jána Sebechlebského. Napínavé zimné dobrodružstvo zasadené do zasnežených krkonošských hôr vzniklo podľa predlohy českého spisovateľa Jiřího Stránského. V kinách je od 6. marca.

„Tichá pošta nie je len historickým filmom o minulosti, ale i o súčasnosti a budúcnosti. Pripomína nám, aké dôležité je pamätať na ľudskosť, odvahu a solidaritu, a to aj v tých najťažších chvíľach,“ hovorí v presskite k filmu režisér Ján Sebechlebský.

Rodinný film blízky detskému publiku

V centre príbehu stoja deti a zostrelený francúzsky pilot, na ktorého natrafili v lese a rozhodnú sa ho zachrániť. Raneného pilota musia prepraviť pomedzi horské dediny až do vzdialenej nemocnice. Musia pritom dávať pozor na nebezpečných protivníkov – vojakov okupačnej armády, ale aj udavačov. Práve putovanie pilota z dediny do dediny tvorí dramatickú os príbehu. „Príbeh detí, ktoré sa s nasadením vlastných životov púšťajú do záchrannej akcie, je silnou metaforou toho, že aj my môžeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú,“ dodáva režisér.

Oproti Stránského poviedke, ktorá pracuje s princípom ,kolektívneho hrdinuʻ, si autori scenára vybrali troch protagonistov – Anku (14), Jíru (11) a Jochena (11). Hlavnou hýbateľkou príbehu je Anka. Priateľstvo medzi českým chlapcom Jírom a nemeckým Jochenom v časoch vojny dáva príbehu nadčasovú podobu, rovnako ako francúzsky pilot tmavšej pleti, o ktorom si deti myslia, že je Róm,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm. Prezrádza, že postava pilota má predobraz v skutočnom letcovi alžírskeho pôvodu Rogerovi Sauvageovi, ktorého zostrelili pri Litve. Ambíciou podľa nej bolo nakrútiť rodinný film, vyznením a spracovaním blízky detskému publiku.

Film vznikol v česko-slovensko-srbskej koprodukcii. Českou producentkou filmu je Julietta Sichel zo spoločnosti 8Heads Productions. Slovenskou producentkou je Silvia Panáková zo spoločnosti Arinafilm a koproducentom je aj STVR.

Tma ako spojenec detí

Prečo dnes rozprávať ďalší príbeh z konca 2. svetovej vojny? „Pretože je to detský príbeh o empatii, rebélii, radosti, odvahe a nádeji v dobe, keď šanca na prežitie niekedy závisí len od šťastia. Je to jeden z príbehov, keď sa deti sprisahanecky postavia proti svetu dospelých, aby niekoho zachránili. Obzvlášť v dnešnej dobe, keď sú naše deti celkom nečakane s blízkosťou a dopadmi vojny každodenne konfrontované, sú takéto príbehy potrebné,“ odpovedá v režisérskej explikácii Ján Sebechlebský.

Spolu s Klárou Formanovou sa podpísal aj pod scenár filmu. Kameru mal na starosti Martin Štrba. „Vychádzali sme z dobových reálií a v chalupách sa vtedy prevažne svietilo petrolejkami. Elektrické svietidlo mala iba hlavná miestnosť, ktorou bola kuchyňa. S kameramanom Martinom Štrbom sme to chceli využiť aj ako autentický štýlotvorný prvok filmového rozprávania. Tma a šero symbolizujú nebezpečenstvo, neistotu a strach, ktorý v tej dobe panoval. V kontexte ,tichej poštyʻ sa tma stáva aj spojencom detí, ktoré sa v nej môžu skryť a tajne konať. Podobne, ako sa správa v šere šepká, aj ich akcie prebiehajú v utajení a s rizikom prezradenia,“ povedal režisér o spolupráci s Martinom Štrbom. Zo slovenských tvorcov sa okrem neho na Tichej pošte podieľali aj kostýmový výtvarník Ján Kocman, skladateľ Vladimír Martinka či strihač Michal Kondrla.

Sieť solidarity

V detských úlohách sa predstavia Eliška Dytrychová, Theodor Schaefer a Jakub Král. „Deti hrajú v tomto príbehu kľúčovú úlohu. Ony sa so svojou detskou odvahou a s citom pre spravodlivosť púšťajú do záchrannej akcie. Rovnako ako v tichej pošte, kde sa na odovzdávaní správy podieľa viacero ľudí, aj tu deti tvoria sieť solidarity a vzájomnej pomoci. Je to silný symbol nádeje v beznádejnej dobe. Ich zapojenie do odboja proti okupantom je o to silnejšie, že prichádza od nevinných bytostí, ktoré by s vojnou nemali mať nič spoločné,“ povedal Ján Sebechlebský.

V ďalších úlohách sa v Tichej pošte predstavia Judit Pecháček, Matěj Hádek, Karel Dobrý, Antonie Formanová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Petr Forman či Denis Šafařík.

Tichá pošta (r. Ján Sebechlebský, Česko/Slovensko/Srbsko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 074 446 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 370 000 eur + 108 042 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR, vklad STVR: 156 000 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články