Daniela Meressa Rusnoková vo filme Šedá zóna.
Písmo: A- | A+

Dokumentárny film Šedá zóna je osobným svedectvom o živote s dieťaťom so špeciálnymi potrebami. Takisto zaznamenáva skúsenosť režisérky Daniely Meressy Rusnokovej so „sivou zónou“, teda obdobím medzi 22. až 25. týždňom tehotenstva, keď sa rodia vysoko nezrelí novorodenci, ktorých matka nedonosí až do 40. týždňa. V septembri na piešťanskom Cinematiku Šedá zóna vyhrala súťaž Cinematik.doc, aktuálne súťaží na festivale Jeden svet a bude sa premietať aj v oficiálnom výbere MFDF Ji.hlava. Od 24. 10. je v slovenskej distribúcii.

Film začal vznikať v podstate už vtedy, keď sa režisérke predčasne narodilo tretie dieťa a tri mesiace strávilo v nemocnici. „Keď sa mi spustil predčasný pôrod, myslela som si, že zahodím kameru, že už sa nikdy nebudem venovať filmu. V tej chvíli bol pre mňa najdôležitejší život, nie kariéra alebo umenie. Ako som však stála pri inkubátore, uvedomila som si, že presne toto je obrovská téma, o ktorej sa málo hovorí,“ približuje pozadie vzniku filmu Daniela Meressa Rusnoková.

V médiách informujú o tzv. senzáciách, ako sa podarilo zachrániť predčasne narodené dieťa s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou, ale nedozvieme sa už, aký vplyv to bude mať na kvalitu jeho života, života matky a života jeho rodiny. Keď sa ženám spustí predčasný pôrod, nemajú vôbec povedomie o tom, čo ich čaká a akým rozhodnutiam budú čeliť. Mala som pocit, že v spoločenskom vedomí je diera,“ hovorí režisérka, ktorá dúfa, že jej filmová výpoveď by sa mohla stať jedným z hlasov, ktoré otvoria tému na celospoločenskej úrovni a prispejú k procesu zmeny. Film začala vyvíjať v roku 2019 vďaka dotácii od Audiovizuálneho fondu.

Osobný príbeh aj svedectvá mnohých matiek

„Šedá zóna nie je jednoduché pozeranie. Sčasti je to osobný príbeh a sčasti je to príbeh postavený na svedectvách mnohých matiek, ktoré buď majú predčasne narodené dieťatko, alebo majú dieťatko so znevýhodnením. Snažili sme sa túto tému predstaviť civilne, osobne, hlboko. Snažili sme sa v jej rámci priniesť aj nádej a pochopenie,“ pokračuje Rusnoková. Vysvetľuje, že bábätká narodené v sivej zóne nemajú dostatočne vyvinuté niektoré životne dôležité orgány. „To znamená, že vlastne už pri ich záchrane akceptujeme dieťatko aj so znevýhodneniami, s ktorými sa narodí. (…) Štatistika hovorí, že prevažná časť týchto detí má trvalé následky. Neznamená to však, že by mali byť ukrátené o lásku, nehu a prijatie najbližších či o miesto v spoločnosti.

Rusnoková je autorkou námetu a scenára, na ktorom spolupracovala so Zuzanou Mojžišovou. Scenár však vznikal na základe skúseností viacerých žien v podobnej situácii. „Film nie je o prezentácii nášho životného príbehu. Ten je len akousi metaforou, aby sme vedeli rozprávať o tejto zložitej téme,“ vysvetľuje režisérka.

Spracovanie filmu poňala ako koláž. „Je v ňom rôznorodý materiál. Sú tam zábery z amerických archívnych filmov, ktoré vznikli v 70. rokoch ako výučbové videá pre neonatológov a perinatológov. V tom čase v Amerike v podstate neonatológia vznikala. Potom sú tam domáce, iphonové videá aj sekvencie takzvaného reenactmentu. A sú tam aj videá z projektu Rodinné archívy, ktoré nám poskytol Marek Šulík,“ zhrnula Rusnoková. „Preto chcem poďakovať všetkým, ktorí nejakým spôsobom do filmu prispeli a umožnili, že sme mohli použiť archívy a vytvoriť koláž vnútorného sveta matky. Chceli sme veľmi osobne a autenticky zobraziť prežívanie mám,“ hovorí režisérka.

Zrkadlo toho, čo zažívajú rodičia detí so znevýhodnením

Jej slová potvrdzuje aj Monika Fričová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. „Film Šedá zóna považujem za naozaj autentické zrkadlo toho, čo väčšina z nás, rodičov detí so zdravotným znevýhodnením, zažíva. Je to od narodenia dieťaťa až po jeho školský vek taký časozber toho, s čím všetkým sa potýkame, čo všetko tu zároveň nefunguje a aké sú dopady toho, keď na Slovensku dostatočne nefunguje podporný systém pre rodiny detí so zdravotným znevýhodnením,“ povedala pred uvedením filmu novinárom. „Daniele sme veľmi vďační za to, že našla odvahu a film natočila. Myslím si, že by ho mali vidieť všetci ľudia, ktorí rozhodujú o tom, aké budú podmienky pre rodiny detí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku.“ Podľa Fričovej dlhodobé odsúvanie riešenia tejto témy na Slovensku dostáva dotknuté rodiny do finančných, psychických a často až existenčných problémov.

Producentkou filmu je Jana Belišová z občianskeho združenia Žudro. To má na konte snímky ako Cigarety a pesničky (r. Marek Šulík, Jana Kovalčíková, 2010), Zvonky šťastia (r. Jana Bučka, Marek Šulík, 2012) a Ťažká duša (r. Marek Šulík, 2017). Koproducentmi sú Meressa Company, Slovenská televízia a rozhlas a Punkchart films. Strih mali na starosti Alexandra Gojdičová, Tereza Michalová, Jonathan Ryan King a Mária Hirgelová, za kamerou stáli Radka Šišuláková, Jonathan Ryan King, Elisabeth Meressa, Pavol Pekarčík a Tereza Michalová.

Daniela Meressa Rusnoková sa vo svojej tvorbe zameriava na sociálne témy v rámci rôznych menšín a kultúr. Štúdium dokumentárnej tvorby na FTF VŠMU absolvovala snímkou O Soni a jej rodine, za ktorú získala viacero ocenení na domácich aj medzinárodných festivaloch. Okrem filmu sa venuje aj fotografii. Jej fotografie z rómskych obcí ilustrujú knihu Phurikane giľa Jany Belišovej.

Trailer filmu Šedá zóna

Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková, Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 144 168 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 68 500 eur, vklad STVR: 30 614 eur)
Distribučná premiéra: 24. 10. 2024

Autor:

Daniela Meressa Rusnoková vo filme Šedá zóna. FOTO: Žudro

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlani si Divácku cenu Slnka v sieti odniesli tvorcovia filmu Invalid, producent Maroš Hečko (v strede) a režisér Jonáš Karásek (vpravo). Foto: SFTA / Zdenko Hanout

Slnko v sieti spustilo divácke hlasovanie

Slovenská filmová a televízna akadémia spustila hlasovanie v kategórii Divácka cena. Publikum môže vyberať svojho favorita spomedzi 30 filmových diel prihlásených na národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Divácke hlasovanie akadémia uzavrie 4. apríla. Víťaza diváckej kategórie vyhlásia spolu s víťazkami a víťazmi Slnka v sieti 16. apríla. „Minulý rok diváci vyberali spomedzi 24 slovenských filmov, v aktuálnom ročníku je to až 30 filmových diel. Veľmi sa tešíme, že slovenská kinematografia napreduje, že vznikajú kvalitné nielen hrané, ale aj dokumentárne, krátke a animované filmy. O tom, ktorý z nich najviac zaujal slovenské publikum, môžu rozhodnúť už teraz v diváckom hlasovaní. Veríme, že tak, ako sa filmoví tvorcovia a tvorkyne zaujímajú o svojich divákov v kinách, aj samotné diváctvo využije túto príležitosť vyjadriť podporu tomu filmu, ktorý sa im najviac v minulom roku páčil,“ povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Práve členovia SFTA svojím hlasovaním rozhodujú o držiteľkách a držiteľoch národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Najviac nominácií získali tento rok historické filmy Vlny (r. Jiří Mádl) a Ema a smrtihlav (r. Iveta Grófová), ktoré majú 14 respektíve 12 nominácií. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Kompletný prehľad nominácií na Slnko v sieti za rok 2024 si môžete pozrieť tu. Hlasovanie o Diváckej cene prebieha od 17. marca do...
Záber z brazílskeho oscarového filmu Stále som tu. Foto: ITAFILM

recenzia Stále som tu

Rubens Paiva a jeho manželka Eunice majú štyri dcéry a jedného syna. K moru im stačí iba prejsť cez cestu, z pláže dobehnú domov na obed či po loptu len tak v plavkách. Bezstarostný život v Riu de Janeiro tínedžerom zahrievajú slnečné dni, škola, kamaráti z ulice, prvé lásky, futbal, volejbal. Rodičia sa k ich želaniam a starostiam stavajú s porozumením, čo im oni plnou mierou rešpektu vracajú. Skrátka, láska je prirodzenou súčasťou tejto rodiny. Je to bunka vzťahov, ktorá funguje a drží pokope. Životopisná dráma Stále som tu hovorí o tom, ako konať, keď ju politický režim likviduje.  Naplnené obavy Treba povedať, že Paivovci patria v Brazílii medzi tie lepšie situované rodiny. Rubens a jeho manželka sú vzdelaní ľudia, on má svoje postavenie ako inžinier a kongresman poslaneckej snemovne, ona je právnička, majú slúžku a vkusný dom.  Sú sedemdesiate roky minulého storočia a v Brazílii je už niekoľko rokov pri moci autoritársky režim, ktorý cez národnú spravodajskú službu a za pomoci armády perzekvuje nepohodlných ľudí. V dôsledku zhoršujúcej sa politickej situácie sa rodina ešte viac stmelí, ale aj vystraší a zneistí.  Obavy sa naplnia, keď Rubensa jedného dňa vojenské sily unesú z domu priamo pred manželkinými očami. Eunice ostáva s deťmi v ostro stráženom dome, neskôr aj ju zadržia a vypočúvajú. Nikto nič nevie, nikto nič nepovie. Na...
Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

recenzia Zlatovláska

Aj vy by ste občas chceli vedieť, čo si myslia zvieratá? Hraná česko-slovenská rozprávka Zlatovláska vychádza z predlohy Karla Jaromíra Erbena a režijne sa jej chopil Jan Těšitel. Režisér má za sebou tvorbu na detskom televíznom seriáli, a preto mu nápady pre detské publikum nie sú vzdialené. Za klasickým príbehom však nemilo zaostávajú spomalené časti pre efekt a (v slovenských kinách) nadabovaní českí herci. Jurko a Štefan sú odhodlaní stať sa rytiermi. Svojho kráľa uctievajú, aj keď je trochu nemilosrdný a trochu z neho ide strach. Mladíkom prikáže, aby upiekli vzácneho jedovatého hada a použili psa Šťastka ako ochutnávača. Jurkovi, ktorý psíka zachránil, sa nápad nepozdáva a radšej kúsok mäsa prehltne sám. Prekvapivo prežije, ba čo viac, porozumie reči zvierat! Keď kráľ zistí, že neuposlúchol jeho príkaz, Jurko sa ocitá v ohrození života. Jediným vykúpením je splnenie kráľovej náhlej túžby po žene so zlatými vlasmi. Zlatovláska však býva veľmi, veľmi ďaleko na tajomnom ostrove. Kráľ Jurka a Štefana vysiela na cestu. Kamaráti stretávajú množstvo nových tvárí či „čumákov“ a Jurko využíva svoju novonadobudnutú schopnosť a všetkým ochotne pomáha. Zvieratká sa mu zaväzujú protislužbou, ktorá príde v pravý čas. Mocný, ale krutý cisár (Marián Mitaš) kráľa predbehol a Zlatovláskinmu otcovi za ruku jeho dcéry daruje kvapky života a smrti. Zlatovláska postupne prichádza...
Zobraziť všetky články