Dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová, dlhoročná pedagogička Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave, sa tento mesiac dožíva 70 rokov. Pri tejto príležitosti sa v kinosále KLAP na FTF VŠMU uskutoční dvojdňový medailón venovaný jej profesionálnemu a pedagogickému pôsobeniu. Bohatý program s projekciami filmov, panelovou diskusiou a tzv. „veľkým seminárom“ Gindl-Tatárovej sa uskutoční v dňoch 30. septembra a 1. októbra 2026. Dvojdňový program medailónu spojí filmové projekcie, diskusiu a filmovú analýzu. Program otvorí premiéra strihového dokumentárneho filmu Zuzana Gindl-Tatárová (2026) za účasti režiséra a zároveň Gindl-Tatárovej kolegu Martina Šulíka. Uvedený bude aj krátky dokumentárny film Interview (2018) Jozefa Hardoša, ktorý je súčasťou e-booku venovaného deviatim laureátom medzinárodnej ceny CILECT Teaching Award vrátane Gindl-Tatárovej. Nasledovať bude panelová diskusia nazvaná Scenáristika, dramaturgia a jej význam pri tvorbe filmov, ktorej účastníkmi budú okrem oslávenkyne aj producentka a kultúrna manažérka Piret Tibbo-Hudgins z Estónska, scenáristka a vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková, od 1. októbra 2026 aj čerstvo zvolená dekanka fakulty, a scenárista a festivalový dramaturg Peter Gašparík, ktorý rovnako prednáša na FTF VŠMU. Počas druhého dňa podujatia sa premietne slávny film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975), ktorý získal množstvo ocenení vrátane piatich Oscarov za najlepší film, réžiu, herecký výkon v hlavnej roli v mužskej aj ženskej kategórii...

„Vôbec som netušila, že aj fotografia môže byť výtvarným dielom,“ spomína Zuzana Mináčová v biografii Život fotografky (2013). Hoci sa do sveta umenia zapísala množstvom originálnych umeleckých snímok, v povedomí verejnosti navždy ostane „drobná žena s fotoaparátom“ a portrétistka filmových hviezd. 24. septembra dožíva 95. narodenín. „Je pravda, že keď sa na pľaci tlačíme, som trochu sebecká. Asi aj bezohľadná. Druhí sa na mňa často aj hnevajú, ale ja si musím postaviť človeka tak, aby mal dobré svetlo, aby vypadal pekne,“ priznáva. Prvou hviezdou, ktorú sa jej podarilo „uloviť“, bol Tony Curtis. Bolo to v roku 1968 na festivale v Karlových Varoch, keď bez pozvánky dokázala „preniknúť“ na brunch. „Pretože neviem po anglicky, začala som s ním hovoriť po maďarsky, on mi po maďarsky odpovedal, a tak vznikla moja prvá festivalová fotografia.“ Štefan Kvietik a Martin Holly pri nakrúcaní filmu Medená veža (1970). Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová Ako fotografovať hviezdy sa vraj naučila o rok neskôr, na festivale v Sorrente. „Práve tam som videla, ako fotografujú skutoční profesionáli. Ako kričia na svoje idoly a ako na to filmové veličiny ústretovo reagujú. Vtedy som si uvedomila, že práve komunikácia je základom úspechu.“ Jedinečné fotografie obdivovaných hereckých hviezd si privážala v 70. a 80. rokoch z filmového festivalu v Moskve. Vyznala sa v labyrinte obrovského hotela...

Jeden z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov Dušan Hanák je protagonistom novej dokumentárnej snímky Život alebo film režisérov Mareka Šulíka a Juraja Johanidesa. Rekapituluje Hanákove tvorivé pôsobenie v oblasti filmu aj jeho život. Do slovenských kín vstupuje 1. októbra. Pri tejto príležitosti sme Dušanovi Hanákovi položili niekoľko otázok. V dokumente Život alebo film ste sa ocitli na opačnej strane kamery v intímnom portréte, ktorý o vás vytvorili iní. Aké pre vás bolo nepozerať sa cez kameru na druhých, ale nechať kameru pozerať sa na vás a nechať iných vstupovať do toho, čo z vášho života sa stane filmom? Samozrejme, radšej som za kamerou ako pred kamerou.  Marek Šulík bol môj obľúbený študent a Jura Johanidesa poznám dlhé roky ako človeka, ktorý miluje film. Celý život ste, či už s kamerou alebo aj s fotoaparátom, hľadali autentické momenty v životoch iných ľudí. Čo ste sa pri nakrúcaní tohto filmu dozvedeli o sebe od ľudí, ktorí tentoraz pozorovali vás? Nejde o to, či vás niekto pozoruje, ide o vzťah s ľuďmi, ktorí vám niečo navrhnú a chcú sa s vami rozprávať. Ten vzťah bol a je priatelský, to bolo to najdôležitejšie, čo som sa od nich dozvedel. Vo filme zaznie, že ste „zberateľom“ autentických momentov a viet. Čo robí vetu alebo...