Biológ Jura sa na juhu Ukrajiny, v atmosfére blížiacej sa vojny, venuje výskumu svišťov. Jedného dňa sa stane svedkom požiaru, ktorý úmyselne zakladá skupina mužov. Odfotografuje ich a s dôkazmi o zločine sa snaží presvedčiť šéfredaktora novín Pravda stepi, aby jeho investigatívny článok uverejnil. Je však pred voľbami a zdá sa, že horiaci les nikoho nezaujíma.

Jura prichádza s ďalšími článkami, ale pre šéfredaktora sú dôležitejšie peniaze za reklamu od politikov než aktívny investigatívec. „Film je metaforou plnou moderných mýtov a záhad, no zároveň zobrazuje skutočné udalosti, ktoré postihli skutočných ľudí. Tí, ktorí sa podieľali na jeho vzniku a účinkovali v ňom, majú hlboké spojenie s týmto miestom a minulosťou južnej Ukrajiny. Všetkých nejakým spôsobom zasiahla chaotická doba pred vojnou,“uviedol režisér.

Juh Ukrajiny ho vždy fascinoval a priťahoval. „Tam, v Chersonskej oblasti, som vyrastal. Moji rodičia boli v 90. rokoch novinármi a byť novinárom v tomto období a v tejto oblasti bolo vskutku groteskné. Bol som svedkom absurdných situácií, v ktorých sa rodičia skrz svoju prácu ocitali. Sledoval som, ako sa správy môžu vytvárať, vymýšľať. Vždy som túžil natočiť film o tomto mediálnom kolobehu v ukrajinských provinciách.“

Na scenári Bondarčuk pracoval s mamou Allou Ťuťunnyk. Rýchlo si uvedomili, že jej poznámky a skúsenosti musia posunúť do súčasnosti, a tak sa začali rozprávať s miestnymi novinármi a politickými konzultantmi. Bondarčuka zvlášť zaujal Dmytro Bahnenko, ktorý sa stal inšpiráciou pre hlavného hrdinu Juru.

„Dima je vyštudovaný novinár, veľmi aktívny a pozoruhodný vo svojom skutočnom živote. Je známy tým, že bojoval proti Kirillovi Stremousovovi, jednému z najznámejších proruských kolaborantov, ktorý sa po invázii stal druhým najmocnejším mužom v regióne. Stremousov sa podieľal na podpálení lesa. Po požiari ho mohli vyrúbať a predať drevo. Ak by nezaložili požiar, lesy by nemohli rúbať, lebo boli chránené. Dima ho ako investigatívny reportér sledoval. Spolupracoval s lokálnymi aktivistami. Nastražili kamery, aby zachytili podpaľačov, ich kamióny a zbierali dôkazy,“priblížil Bondarčuk.

Na postavu Juru skúšal mnohých hercov, ale Dmytra Bahnenka nevedel dostať z hlavy. Najprv to vyzeralo, že pre slabé herecké schopnosti ho do filmu nebude môcť obsadiť, ale s odstupom času a vďaka pomoci hereckého kouča sa z Bahnenka nakoniec stal skvelý kandidát.

Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej je Redakcia „nadčasovým príbehom o hľadaní pravdy, ktorý je zasadený do prostredia Chersonskej oblasti a v kontexte udalostí dnešnej doby nesie aj v našej krajine nesmierne aktuálne posolstvo“. Mnohé z miest, na ktorých sa nakrúcalo, už dnes neexistujú. „Boli zničené, zatopené alebo vypálené. Osudy mnohých ľudí z filmu sú dnes neznáme. Niektorí aj s rodinami odišli z krajiny, z iných sa stali kolaboranti a utiekli do Ruska. Ale väčšina sa rozhodla zostať a postaviť sa na odpor okupantom,“priblížil režisér.

Vojna zasiahla aj samotnú tvorbu filmu. Strihač Viktor Onysko narukoval a nakoniec koncom roka 2022 padol v boji za slobodnú Ukrajinu. Nebol jediný, kto narukoval.

„Chcela som akokoľvek prispieť a pomôcť. Keď prišla z Audiovizuálneho fondu špeciálna výzva na pomoc ukrajinským filmárom, pridala som sa a požiadala o podporu na dofinancovanie a dokončenie dvoch ukrajinských filmov. Jedným bola Redakcia, kde bola potrebná predovšetkým postprodukcia. Film bol už viac-menej celý nakrútený, ale chýbala mu veľmi dôležitá záverečná scéna, ktorú už na juhu Ukrajiny nemohli natočiť. Som veľmi vďačná, že sme dostali podporu. Pre Redakciu sme hľadali na Slovensku miesto, ktoré by sa čo najviac podobalo ukrajinskej stepi. Nakoniec sme takú scenériu našli za Bratislavou smerom k Morave. Vybavili sme autobus pre filmový štáb a hercov z Ukrajiny a previezli ich na Slovensko, aby sme mohli túto scénu natočiť v úzkej spolupráci s početným slovenským štábom,“ vysvetlila Katarína Krnáčová.