Záber z filmu Wishing on a Star.

Nájdu šťastie tam, kam ich pošlú hviezdy?

Písmo: A- | A+

Kým protagonisti jeho filmu cestovali po celom svete za splnením svojich snov, on cestoval do Talianska, aby o nich natočil film. Peter Kerekes po niekoľkých rokoch dokončil film Wishing on a Star o astrologičke a jej klientoch, ktorý mal premiéru na prestížnom festivale v Benátkach.

Podľa prieskumov iba sedem percent ľudí pripúšťa, že verí v astrológiu. Tých, ktorí si, aspoň občas, prečítajú horoskop, je určite viac. Potom sú tu ľudia, pre ktorých sú hviezdy a veštenie z nich každodenným chlebom. K nim patrí aj Luciana de Leoni d’Asparedo, expertka na aktívnu astrológiu. Ľudia podľa nej môžu zmeniť svoj osud, ak v deň narodenín vycestujú na miesto, kde je ideálna konštelácia hviezd.

Luciana žije v rozpadávajúcom sa zámočku v Aiello del Friuli neďaleko benátskej lagúny, kde ju Kerekes so svojím štábom sedem rokov navštevoval. Wishing on a Star sleduje Lucianu a príbehy jej piatich klientov a klientok, hľadajúcich nový život, osudovú lásku, vášeň, naplnenie túžob a odpovede na otázky, ktoré im doposiaľ nikto nedal.

Giovanni, dvojičky Adriana a Giuliana, Alessandra, Valentina aj Barbara po pozornom rozhovore od nej dostávajú presné súradnice, kde majú stráviť svoj narodeninový deň – od Aljašky cez Taiwan, ostrov Cres v Chorvátsku, Libanon po Brazíliu.

„Pôvodne som nikdy nemal v pláne točiť film o astrológii. Nečítam horoskopy, neviem, aký ,ascendentʻ má moje znamenie. Talianska spisovateľka a producentka Erica Barbiani poznala Lucianu už roky a túžila o nej urobiť film. V Toronte videla môj film Ako sa varia dejiny, stretla sa tam s mojím rakúskym producentom a ten ma potom niekoľko rokov presviedčal, aby som Lucianu aspoň navštívil. Po niekoľkých pozvaniach na večeru ma nakoniec zlomil,“ približuje pre Film.sk Peter Kerekes, kde sa vzal námet na jeho najnovšiu snímku.

„Keď som Lucianu navštívil, úplne ma očarila svojou bezprostrednosťou. Vyzerala, akoby utiekla z Felliniho filmu. A tak som začal vysedávať u nej v kancelárii. Bolo to úplne absurdné. Prichádzali k nej klientky, rozprávali jej svoje najintímnejšie trápenia a ja som tam sedel v rohu ako nepotrebný kus nábytku. Nerozumel som po taliansky ani slovo, len som sledoval reč tela,“hovorí režisér, ktorý tento projekt spočiatku prezentoval „s istou dávkou hanblivosti“. „Vysvetľoval som ľuďom, že astrológia je iba odrazový mostík k ďalším témam. Čo ma však prekvapilo bolo, že ľudia mi to vyvracali a hovorili, ako ich to zaujíma.“

Keď sa už tvorcovia rozhodli, že sa pustia do filmu, začali veľmi dôkladný kasting. „Chcel som, aby protagonisti boli štatistickou vzorkou Lucianiných klientov, teda klientiek, pretože väčšinu tvoria ženy medzi 40-kou a 50-kou, ktoré hľadajú ,grande amoreʻ. Stretli sme ľudí, ktorí za Lucianou chodili alebo plánovali za ňou ísť. Niektorých sme cielene vyhľadávali, napríklad som chcel, aby sme mali vo filme dvojčatá a hrobára.“

V priebehu dvoch týždňov sa Kerekes stretol s asi päťdesiatimi potenciálnymi protagonistami. „Vybrali sme dvanástich a natočili s nimi úvodný rozhovor u Luciany. Každý trval hodinu až dve. Tam im aj povedala, kam majú cestovať, a podľa toho sme plánovali ďalšie natáčanie. Z dvanástich sme do filmu nakoniec vybrali piatich. Je zaujímavé, že veľká časť filmu je použitá práve z tohto ,testovaciehoʻ natáčania,“ vysvetľuje režisér.Diváci sa tak na plátne stretávajú s reálnymi ľuďmi v reálnych situáciách, i keď niektoré museli znovu zahrať a niektoré trochu iniciovať.

„Vo väčšine prípadov sme starostlivo pripravili záber a v rámci neho nechali protagonistom slobodu pohybu a vyjadrovania. To všetko chcelo čas. Zvykli si na nás, zabudli na kameru a výsledkom sú emócie, ktoré by ste ťažko našli v hraných filmoch.“Kerekesovým cieľom bolo spojiť filmový pocit z hranej snímky so schopnosťou zachytávať skutočné emócie skutočných ľudí. Okrem toho chcel režisér podčiarknuť dôležitosť náhody, ktorá v tomto filme hrá významnú úlohu.

Wishing on a Star mal svetovú premiéru v Benátkach v sekcii Horizonty. „Premiéra bola fantastická. Prišli všetci protagonisti filmu. Niektorí sa videli naživo po prvýkrát. Samozrejme, funebrák ledva dorazil, pretože v San Daniele niekto ráno zomrel. Film mal skvelé reakcie a bol beznádejne vypredaný, rovnako ako aj v Toronte,“ opisuje Peter Kerekes a dodáva: „Okrem toho sa nám podarilo priniesť do Benátok celú slovenskú delegáciu filmu. Trocha paradoxné bolo, že v talianskom majoritnom filme boli skoro všetci tvorcovia zo Slovenska. Kameraman, strihač, hudobná skladateľka, komplet hudba, grading, obrazová postprodukcia, Štefan Straka a réžia.“

 

Wishing on a Star (r. Peter Kerekes, Taliansko/Slovensko/Česká Republika/Rakúsko/Chorvátsko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 754 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 56 250 eur, vklad RTVS/STVR: 100 000 eur)
Distribučná premiéra: 26. 9. 2024

Záber z filmu Wishing on a Star. FOTO: Peter Kerekes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články