Záber z filmu Wishing on a Star.

Nájdu šťastie tam, kam ich pošlú hviezdy?

Písmo: A- | A+

Kým protagonisti jeho filmu cestovali po celom svete za splnením svojich snov, on cestoval do Talianska, aby o nich natočil film. Peter Kerekes po niekoľkých rokoch dokončil film Wishing on a Star o astrologičke a jej klientoch, ktorý mal premiéru na prestížnom festivale v Benátkach.

Podľa prieskumov iba sedem percent ľudí pripúšťa, že verí v astrológiu. Tých, ktorí si, aspoň občas, prečítajú horoskop, je určite viac. Potom sú tu ľudia, pre ktorých sú hviezdy a veštenie z nich každodenným chlebom. K nim patrí aj Luciana de Leoni d’Asparedo, expertka na aktívnu astrológiu. Ľudia podľa nej môžu zmeniť svoj osud, ak v deň narodenín vycestujú na miesto, kde je ideálna konštelácia hviezd.

Luciana žije v rozpadávajúcom sa zámočku v Aiello del Friuli neďaleko benátskej lagúny, kde ju Kerekes so svojím štábom sedem rokov navštevoval. Wishing on a Star sleduje Lucianu a príbehy jej piatich klientov a klientok, hľadajúcich nový život, osudovú lásku, vášeň, naplnenie túžob a odpovede na otázky, ktoré im doposiaľ nikto nedal.

Giovanni, dvojičky Adriana a Giuliana, Alessandra, Valentina aj Barbara po pozornom rozhovore od nej dostávajú presné súradnice, kde majú stráviť svoj narodeninový deň – od Aljašky cez Taiwan, ostrov Cres v Chorvátsku, Libanon po Brazíliu.

Pôvodne som nikdy nemal v pláne točiť film o astrológii. Nečítam horoskopy, neviem, aký ,ascendentʻ má moje znamenie. Talianska spisovateľka a producentka Erica Barbiani poznala Lucianu už roky a túžila o nej urobiť film. V Toronte videla môj film Ako sa varia dejiny, stretla sa tam s mojím rakúskym producentom a ten ma potom niekoľko rokov presviedčal, aby som Lucianu aspoň navštívil. Po niekoľkých pozvaniach na večeru ma nakoniec zlomil,“ približuje pre Film.sk Peter Kerekes, kde sa vzal námet na jeho najnovšiu snímku.

Keď som Lucianu navštívil, úplne ma očarila svojou bezprostrednosťou. Vyzerala, akoby utiekla z Felliniho filmu. A tak som začal vysedávať u nej v kancelárii. Bolo to úplne absurdné. Prichádzali k nej klientky, rozprávali jej svoje najintímnejšie trápenia a ja som tam sedel v rohu ako nepotrebný kus nábytku. Nerozumel som po taliansky ani slovo, len som sledoval reč tela,“hovorí režisér, ktorý tento projekt spočiatku prezentoval „s istou dávkou hanblivosti“. „Vysvetľoval som ľuďom, že astrológia je iba odrazový mostík k ďalším témam. Čo ma však prekvapilo bolo, že ľudia mi to vyvracali a hovorili, ako ich to zaujíma.

Keď sa už tvorcovia rozhodli, že sa pustia do filmu, začali veľmi dôkladný kasting. „Chcel som, aby protagonisti boli štatistickou vzorkou Lucianiných klientov, teda klientiek, pretože väčšinu tvoria ženy medzi 40-kou a 50-kou, ktoré hľadajú ,grande amoreʻ. Stretli sme ľudí, ktorí za Lucianou chodili alebo plánovali za ňou ísť. Niektorých sme cielene vyhľadávali, napríklad som chcel, aby sme mali vo filme dvojčatá a hrobára.

V priebehu dvoch týždňov sa Kerekes stretol s asi päťdesiatimi potenciálnymi protagonistami. „Vybrali sme dvanástich a natočili s nimi úvodný rozhovor u Luciany. Každý trval hodinu až dve. Tam im aj povedala, kam majú cestovať, a podľa toho sme plánovali ďalšie natáčanie. Z dvanástich sme do filmu nakoniec vybrali piatich. Je zaujímavé, že veľká časť filmu je použitá práve z tohto ,testovaciehoʻ natáčania,“ vysvetľuje režisér.Diváci sa tak na plátne stretávajú s reálnymi ľuďmi v reálnych situáciách, i keď niektoré museli znovu zahrať a niektoré trochu iniciovať.

Vo väčšine prípadov sme starostlivo pripravili záber a v rámci neho nechali protagonistom slobodu pohybu a vyjadrovania. To všetko chcelo čas. Zvykli si na nás, zabudli na kameru a výsledkom sú emócie, ktoré by ste ťažko našli v hraných filmoch.“Kerekesovým cieľom bolo spojiť filmový pocit z hranej snímky so schopnosťou zachytávať skutočné emócie skutočných ľudí. Okrem toho chcel režisér podčiarknuť dôležitosť náhody, ktorá v tomto filme hrá významnú úlohu.

Wishing on a Star mal svetovú premiéru v Benátkach v sekcii Horizonty. „Premiéra bola fantastická. Prišli všetci protagonisti filmu. Niektorí sa videli naživo po prvýkrát. Samozrejme, funebrák ledva dorazil, pretože v San Daniele niekto ráno zomrel. Film mal skvelé reakcie a bol beznádejne vypredaný, rovnako ako aj v Toronte,“ opisuje Peter Kerekes a dodáva: „Okrem toho sa nám podarilo priniesť do Benátok celú slovenskú delegáciu filmu. Trocha paradoxné bolo, že v talianskom majoritnom filme boli skoro všetci tvorcovia zo Slovenska. Kameraman, strihač, hudobná skladateľka, komplet hudba, grading, obrazová postprodukcia, Štefan Straka a réžia.“

 

Wishing on a Star (r. Peter Kerekes, Taliansko/Slovensko/Česká Republika/Rakúsko/Chorvátsko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 754 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 56 250 eur, vklad RTVS/STVR: 100 000 eur)
Distribučná premiéra: 26. 9. 2024

Záber z filmu Wishing on a Star. FOTO: Peter Kerekes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články