Záber z filmu Wishing on a Star.

Nájdu šťastie tam, kam ich pošlú hviezdy?

Písmo: A- | A+

Kým protagonisti jeho filmu cestovali po celom svete za splnením svojich snov, on cestoval do Talianska, aby o nich natočil film. Peter Kerekes po niekoľkých rokoch dokončil film Wishing on a Star o astrologičke a jej klientoch, ktorý mal premiéru na prestížnom festivale v Benátkach.

Podľa prieskumov iba sedem percent ľudí pripúšťa, že verí v astrológiu. Tých, ktorí si, aspoň občas, prečítajú horoskop, je určite viac. Potom sú tu ľudia, pre ktorých sú hviezdy a veštenie z nich každodenným chlebom. K nim patrí aj Luciana de Leoni d’Asparedo, expertka na aktívnu astrológiu. Ľudia podľa nej môžu zmeniť svoj osud, ak v deň narodenín vycestujú na miesto, kde je ideálna konštelácia hviezd.

Luciana žije v rozpadávajúcom sa zámočku v Aiello del Friuli neďaleko benátskej lagúny, kde ju Kerekes so svojím štábom sedem rokov navštevoval. Wishing on a Star sleduje Lucianu a príbehy jej piatich klientov a klientok, hľadajúcich nový život, osudovú lásku, vášeň, naplnenie túžob a odpovede na otázky, ktoré im doposiaľ nikto nedal.

Giovanni, dvojičky Adriana a Giuliana, Alessandra, Valentina aj Barbara po pozornom rozhovore od nej dostávajú presné súradnice, kde majú stráviť svoj narodeninový deň – od Aljašky cez Taiwan, ostrov Cres v Chorvátsku, Libanon po Brazíliu.

Pôvodne som nikdy nemal v pláne točiť film o astrológii. Nečítam horoskopy, neviem, aký ,ascendentʻ má moje znamenie. Talianska spisovateľka a producentka Erica Barbiani poznala Lucianu už roky a túžila o nej urobiť film. V Toronte videla môj film Ako sa varia dejiny, stretla sa tam s mojím rakúskym producentom a ten ma potom niekoľko rokov presviedčal, aby som Lucianu aspoň navštívil. Po niekoľkých pozvaniach na večeru ma nakoniec zlomil,“ približuje pre Film.sk Peter Kerekes, kde sa vzal námet na jeho najnovšiu snímku.

Keď som Lucianu navštívil, úplne ma očarila svojou bezprostrednosťou. Vyzerala, akoby utiekla z Felliniho filmu. A tak som začal vysedávať u nej v kancelárii. Bolo to úplne absurdné. Prichádzali k nej klientky, rozprávali jej svoje najintímnejšie trápenia a ja som tam sedel v rohu ako nepotrebný kus nábytku. Nerozumel som po taliansky ani slovo, len som sledoval reč tela,“hovorí režisér, ktorý tento projekt spočiatku prezentoval „s istou dávkou hanblivosti“. „Vysvetľoval som ľuďom, že astrológia je iba odrazový mostík k ďalším témam. Čo ma však prekvapilo bolo, že ľudia mi to vyvracali a hovorili, ako ich to zaujíma.

Keď sa už tvorcovia rozhodli, že sa pustia do filmu, začali veľmi dôkladný kasting. „Chcel som, aby protagonisti boli štatistickou vzorkou Lucianiných klientov, teda klientiek, pretože väčšinu tvoria ženy medzi 40-kou a 50-kou, ktoré hľadajú ,grande amoreʻ. Stretli sme ľudí, ktorí za Lucianou chodili alebo plánovali za ňou ísť. Niektorých sme cielene vyhľadávali, napríklad som chcel, aby sme mali vo filme dvojčatá a hrobára.

V priebehu dvoch týždňov sa Kerekes stretol s asi päťdesiatimi potenciálnymi protagonistami. „Vybrali sme dvanástich a natočili s nimi úvodný rozhovor u Luciany. Každý trval hodinu až dve. Tam im aj povedala, kam majú cestovať, a podľa toho sme plánovali ďalšie natáčanie. Z dvanástich sme do filmu nakoniec vybrali piatich. Je zaujímavé, že veľká časť filmu je použitá práve z tohto ,testovaciehoʻ natáčania,“ vysvetľuje režisér.Diváci sa tak na plátne stretávajú s reálnymi ľuďmi v reálnych situáciách, i keď niektoré museli znovu zahrať a niektoré trochu iniciovať.

Vo väčšine prípadov sme starostlivo pripravili záber a v rámci neho nechali protagonistom slobodu pohybu a vyjadrovania. To všetko chcelo čas. Zvykli si na nás, zabudli na kameru a výsledkom sú emócie, ktoré by ste ťažko našli v hraných filmoch.“Kerekesovým cieľom bolo spojiť filmový pocit z hranej snímky so schopnosťou zachytávať skutočné emócie skutočných ľudí. Okrem toho chcel režisér podčiarknuť dôležitosť náhody, ktorá v tomto filme hrá významnú úlohu.

Wishing on a Star mal svetovú premiéru v Benátkach v sekcii Horizonty. „Premiéra bola fantastická. Prišli všetci protagonisti filmu. Niektorí sa videli naživo po prvýkrát. Samozrejme, funebrák ledva dorazil, pretože v San Daniele niekto ráno zomrel. Film mal skvelé reakcie a bol beznádejne vypredaný, rovnako ako aj v Toronte,“ opisuje Peter Kerekes a dodáva: „Okrem toho sa nám podarilo priniesť do Benátok celú slovenskú delegáciu filmu. Trocha paradoxné bolo, že v talianskom majoritnom filme boli skoro všetci tvorcovia zo Slovenska. Kameraman, strihač, hudobná skladateľka, komplet hudba, grading, obrazová postprodukcia, Štefan Straka a réžia.“

 

Wishing on a Star (r. Peter Kerekes, Taliansko/Slovensko/Česká Republika/Rakúsko/Chorvátsko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 754 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 56 250 eur, vklad RTVS/STVR: 100 000 eur)
Distribučná premiéra: 26. 9. 2024

Záber z filmu Wishing on a Star. FOTO: Peter Kerekes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články